Choď na obsah Choď na menu
 


Nálezy

6. 8. 2009

Archeológia

Paleontológovia objavili fosíliu najväčšieho hada na svete

Šokovaným vedcom sa v Kolumbii podarilo objaviť pozostatky najväčšieho hada všetkých čias. Had, podobný dnešnému druhu škrtičov, bol dlhý asi ako autobus a jeho potravou boli krokodíly. Pred 60 miliónmi rokov dominoval tropickým pralesom dnešnej Kolumbie v čase, keď bola teplota ovzdušia omnoho väčšia než dnes. Vedci podľa veľkosti jeho chrbtice usudzujú, že mohol s dĺžkou okolo 13 metrov vážiť od 730 kíl až po dve tony. "Povedzme, že anakonda, ktorá chcela v hollywoodskom filme zožrať Jennifer Lopez bola oveľa menšia. Iba svojou šírkou by vám siahal asi tak po pás," uviedol geológ David Polly z University of Indiana v Bloomingtone. Pozostatky hada objavili paleontológovia na pomerne nezvyčajnom mieste - v uhoľných baniach. Pre lokalitu sa had pravdepodobne rozhodol z jednoduchého dôvodu - plazy na rozdiel od cicavcov nedokážu regulovať vlastnú telesnú teplotu. Aj preto sú plazy žijúce v tropických oblastiach oproti svojim súkmeňovcom zo severnejších polôh o niečo väčšie. Najdlhším žijúcim veľhadom je v súčasnosti ázijský pytón s dĺžkou vyše desiatich metrov, najväčším je však anakonda zelená s hmotnosťou asi 227 kilogramov.

V Bojnej (okr. Topoľčany) našli dve slovanské mohyly

Priamo k hrobom sa zatiaľ nedostali, ale v hlinenom násype už našli kopiju a časti hrncov, ktoré by mohli pochádzať z hrobov.

Presné datovanie mohýl určí ďalší výskum. V nálezisku Bojná z obdobia 9. storočia sa už predtým našli pozlátené plakety, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Systematický archeologický výskum sa tu začal v roku 2007.

Pátrať budú po obydliach, pohrebisku a sakrálnej stavbe z 9. storočia.

Doteraz sa podarilo nájsť niekoľko príbytkov z tohto obdobia na akropole hradiska.
Domy boli postavané vedľa seba a sú to typické slovanské zemnice, sčasti zahĺbené do zeme. Ich rozmery sú zhruba tri krát tri metre. V súčasnosti odkrývajú rozsiahlejšiu stavbu, ktorá mala pravdepodobne inú, nie obytnú funkciu.

Archeológovia už našli množstvo ďalších zaujímavých nálezov, ako ostrohy, opaskové kovania, keramické nádoby či bronzový pozlátený závesník meča. K cieľom výskumu patrí aj spresnenie informácií o obrannom systéme hradiska, jednotlivé technické riešenia priekop, valov, hradieb a získanie ďalších
zuhoľnatených vzorkov  na presné časové určenie jednotlivých fáz opevnenia.

V Bojnej existovala začiatkom 9. storočia aglomerácia troch hradísk, ktoré zanikli násilnou cestou čo dokladajú stopy požiaru, nálezy niekoľkých desiatok šípov a množstvo ukrytých pokladov.

Nálezisko vyvrátilo hypotézu, že Nitra bola jediným centrom Pribinovho kniežatstva. Pravdepodobne ich bolo viac. Je mimoriadne veľké, má až 11 hektárov. Okrem iného sa tu našli odlievané zvony, kopije, šípy, časti konských postrojov, bronzové, strieborné a pozlátené šperky či poľnohospodárske nástroje ako aj stovky železných hrivien – slovanských predmincových platidiel. . Množstvo jazdeckých ostrôh dokladá existenciu kniežacej družiny. Na viacerých predmetoch boli znázornené kríže.

Vykopávky v Nižnej Myšli

Nižná Myšľa je na prvý pohľad bežnou východoslovenskou obcou na rozhraní Košickej kotliny, úpätia Slanských vrchov a sútoku riek Hornádu, Olšavy a Torysy. Archeológovia z tamojšej výskumnej oblasti prinášajú rok čo rok nové zaujímavé objavy. Podarilo sa odkryť obetnú jamu i zlaté šperky, ktoré výrazne ozrejmili okolnosti zániku osady.

Prvé zmienky o nálezisku v Nižnej Myšli pochádzajú z konca 19. str. Prvé bližšie výskumy tam vykonali pražskí archeológovia v roku 1920. V roku 1948 absolvoval krátky výskum aj Dr. Pástor z Košického múzea. V roku 1977 vytipovali oblasť Nižnej Myšle,  v ktorej začali  jednoduchý prieskum. Počas neho našli pár črepov a začali úvodný, zisťovací výskum. Ten postupne prešiel do systematického výskumu, ktorý tu trvá už 32 rokov.

V roku 1977 archeológovia objavili staršiu časť osady, následne aj sedem hrobov. Pri ďalších výskumoch objavili doteraz okolo 800 hrobov a predpokladá sa, že ich bude až tisíc. V severnej časti pohrebiska našli niekoľko novších príbytkov. Preto sa zamerali najprv na výskum mladšej časti osady, konkrétne príbytkov, domov, opevnenia či hospodárskych jám, čo preskúmajú a zdokumentujú a následne sa pustia do štúdia starších hrobov, nachádzajúcich sa pod jej úrovňou.

Všetky znaky terénu naznačujú, že ide o dve navzájom sa prekrývajúce osady z obdobia otomanskej kultúry. Osada tam existovala zhruba 300 rokov. V období, do ktorého ju radíme, vzniklo v Eurázii niekoľko nepokojov, čoho dôsledkom bol výrazný pohyb obyvateľstva. Niekedy sa mu hovorí aj prvé sťahovanie národov. Konkrétne šlo o konflikty Hixósov v Egypte, rozvrátenie Chetitskej ríše, Mykén, Kréty. Celá Európa od juhu až po Britské ostrovy bola zachvátená vojnovými konfliktami a migrovaním unikajúceho, či invazujúceho obyvateľstva. Práve v tomto období existoval v tejto osade život a z toho dôvodu je osada v Nižnej Myšli opevnená.

Osada sa nachádzala na križovatke viacerých obchodných ciest. Z tohto dôvodu boli v kontakte s inými bohatšími kultúrami, ale aj národmi, ktoré ich ohrozovali. Z juhu to boli stredomorské kultúry a Chetitská ríša, zo severu zase s kultúrami z okolia Baltického mora. Keďže osada v Nižnej Myšli ležala priamo na trase Jantárovej cesty, navyše v miestach kde sa križovala s inými, dalo sa čakať, že mali nahonobeného množstvo majetku. Okrem iného existujú dôkazy o tom, že obyvatelia miestnych osád boli významnými obchodníkmi s kovovými výrobkami, čo bol v tých časoch jedným z najviac lukratívnych sortimentov.

Najvážnejšia situácia musela nastať okolo roku 1500 p.n.l. Podľa získaných informácií sa osada narýchlo osemnásobne rozšírila. Znamená to, že došlo k masívnemu stiahnutiu okolitého obyvateľstva. Ľudia, ktorí boli poľnohospodári, či vyrábali uhlie, totiž žili v okolí centra osady, teda v akomsi podhradí.  V centre žili ľudia, ktorí neboli závislí od zdrojov mimo hradieb osady, teda rôzni remeselníci. V tom čase boli  vybudované nové, silnejšie hradby, ktoré dokonca stáli  na starých hroboch. Je to dôkazom toho, že šlo o mimoriadne vážnu situáciu, nakoľko tieto úctivé kultúry si mŕtvych vážili. Zhruba tisíc obyvateľov zotrvalo skrytých v opevnení 50 až 70 rokov. Na počiatku strednej doby bronzovej celá osada vyhorela.

Tomu, že sa do osady ešte niekedy niekto vrátil nič nenasvedčuje. Na jej mieste totiž archeológovia odkryli len čierne spálené trosky domov a predmetov. Nenašli sa tam žiadne pozostatky budov z neskorších období. Je to zaujímavý jav. V  Ždani  sú doklady zo staršej doby železnej, či mladšej doby bronzovej. V okolí sa nachádzajú aj dôkazy, svedčiace o prítomnosti ľudí z Keltského obdobia, príchodu Germánov, Slovanov, Avarov, stredoveku. Všetko to bolo  v neďalekom okolí, ale miesto, kde stála myšlianska osada, ostalo opustené. Ako nejaké tabu. Je to skutočne zaujímavé už aj preto, lebo stojí na výhodnej lokalite.

Stavebné materiály boli v tom čase už pomerne pestré. Predsa však dominovali tie klasickejšie. Starší ľudia z Nižnej Myšle hovorili o poverách, že tu kedysi stál drevený hrad. Najčastejším stavebným materiálom, či už obydlí, alebo opevnení boli kameň, drevo a hlina. Z týchto materiálov boli  postavené aj samotné hradby osady. Zachovali sa z nich len zvyšky, lebo boli niekoľkonásobne rozorané. Zachovala sa  ale priekopa pred hradbami, ktorá je len zasypaná. Keď sa vykope, bude mať rovnakú podobu ako v časoch, keď mala chrániť múry hradieb pred nájazdmi nepriateľov.

Aké kulty, či božstvá uctievali kultúry, žijúce v osade, sa dá určiť nielen na základe dobových poznatkov a kroník, ale aj vďaka znakom, ktoré sa našli počas výskumu v teréne.

Jednalo sa o animistov. Uctievali veci ako slnko, či mesiac. To sa vie na základe dobových spojitostí. Tieto kulty totiž v tom čase vyznávali takmer všetky kultúry v Európe. Boli to polyteistické náboženstvá. Vyznávali teda množstvo Bohov, ktorých pôvod odvádzali z prírody. Svojich mŕtvych pochovávali stále tvárou na východ. Zaujímavé je, že chlapi ležali na pravom a ženy na ľavom boku. Do hrobov dostavali klasickú posmrtnú výbavu ako šperky, jedlo, šaty, či zbrane.

O tom, že šlo o primitívne kultúry, svedčia i náleziská obetných jám. Objavili ich nielen v okolí, ale aj v samotnej Nižnej Myšli. Do nich sa hádzali podzemným božstvám ľudské obete. Poslednú nájdenú obetnú jamu plánujú vystaviť v miestnom archeologickom múzeu. Našli sa v nej štyri mŕtvoly mladých dievčat. Podľa anatomických znakov to boli ešte panny. Ruky mali prekrížené a zviazané na prsiach. Ležali v rovnakej polohe, ležmo na bruchu.

Výskumom sa zistilo, že boli do jamy vhodené v krátkych časových odstupoch a to približne okolo roku 1 450 p.n.l., kedy osada zanikla. Z tohto sa dá vydedukovať, že šlo o posvätné obete tesne pred bojom a ich účelom malo byť naklonenie božstiev práve pre obyvateľov osady. Pri obetiach boli nájdené rôzne obetné predmety ako jedlo, klasy zrna, dary, ale napríklad aj uvarená lebka približne päťročného dieťaťa. Šlo teda dozaista o vážnu situáciu. Obyvateľom osady ale obety zjavne nepomohli. Archeológovia totiž objavili len spálené ruiny a znaky, ktoré svedčia o tom, že vypálenie osady nebolo tým najhorším čo im dobyvatelia urobili.

V jednej z odpadových jám našli zlaté a bronzové šperky. Je to dôkaz o tom, že táto kultúra dokázala vyrábať šperky zo zlata a zaujímavosťou je fakt, že šperky boli ukryté v odpadovej jame čo svedčí to o tom, že šlo o zúfalý útek obyvateľstva v čase, keď ich napadli dobyvatelia.Pri úteku museli ukryť cennosti na také miesto, kde ich votrelci nenájdu. Že sa po šperky nevrátili svedčí o tom, že asi boli zabití.

Archeológovia doteraz preskúmali územie v Nižnej Myšli o rozlohe 3,5 hektára. Predpokladá sa, že doposiaľ prebádali len jednu tretinu celej osady a vykopávky v Nižnej Myšli budú trvať približne ďalších 200 rokov.

Objav na Nitrianskom hrade

Archeológom sa podaril unikátny objav. V Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade našli dvanásť hrobov. Priamo pod podlahou kostola sa nachádzali kostry zrejme biskupov a jedného nedonoseného dieťaťa zo 14. až 17. storočia.

Našli tu tiež zvyšky odevu, ruženca či kožené topánky. Pod podlahou v dolnej časti kostola našli zvyšky mnohých architektúr. Prekvapením však pre nich boli detské pozostatky. . Pochovávali tu cirkevných hodnostárov. Toto dieťa bolo nedonosené a meralo približne 30 centimetrov. Je záhada čo robia v kostole. Prvá sonda do histórie katedrály bude zrejme zároveň aj poslednou. Dôvodom je nedostatok financií hlavne na následnú rekonštrukciu skúmaných priestorov.

                            

V katedrále je to prvý výskum.

V Trenčíne odokryli najväčšie pohrebisko z doby bronzovej


Vyše 2 100 hrobiek našli archeológovia na najväčšom slovenskom pohrebisku z doby bronzovej na okraji Trenčína. Výskumy trvajú od roku 2002, odkedy na poliach pri výpadovke na Prievidzu začali stavať viacero obchodných domov.

 

 


“Vo všeobecnosti ide o najväčšie pohrebisko, ktoré bolo na území Slovenska doteraz skúmané. Prieskum je výnimočný tým, že ide o jedno z mála pohrebísk lužickej kultúry (1 400 až 700 pred n. l.), ktoré bolo na Slovensku preskúmané kompletne. Keďže sa tu pochovávalo niekoľko storočí, poskytne získaný inventár dostatok podkladov pre sledovanie vývoja lužickej kultúry a ich kontaktov so súvekými kultúrnymi skupinami,” uviedol pre agentúru SITA vedúci archeologického výskumu a zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Podľa jeho slov tak ako v súčasnosti, aj vtedy sa menila móda, čo vidia na bronzových ozdobách, ktoré po uložení popola do urien prikladali. Oblasť Trenčína bola zároveň významnou obchodnou križovatkou a dostali sa sem prvky zo severu i z juhu. Miesto, kde sa obrad spopolnenia vykonával, archeológovia v pohrebisku nenašli.

Urny boli zakopané niekoľko desiatok centimetrov pod zemou, v priemere majú asi 40 centimetrov. Cheben uviedol, že doposiaľ preskúmali časť pohrebiska, kde bolo takmer 1 700 urnových hrobov, v súčasnosti odokryli ďalších asi 400.

Archeológovia predpokladajú, že nájdu ešte približne stovku hrobov. Nálezy putujú do Nitry, kde sa zakonzervujú, zrekonštruujú a zdokumentujú. Riaditeľka Trenčianskeho múzea uviedla, že zatiaľ nemajú priestory, kde by mohli nálezy prezentovať. Časom by ich mohli vytvoriť na Trenčianskom hrade. Podľa nej je to však otázka asi piatich rokov, než archeológovia nálezy spracujú a preskúmajú, až potom môžu poslúžiť ako exponáty do múzea.

V súčasnosti dochádza na Slovensku k výraznej stavebnej aktivite prakticky vo všetkých regiónoch. Archeologický výskum je preto nevyhnutný práve na tých miestach, kde by sa mohli nenávratne zničiť archeologické náleziská, ktoré tvoria kultúrne dedičstvo Slovenska.

 

Zverejnili nové nálezy

Archeológovia zverejnili nálezy, ktoré objavili počas sondážnych prác pre nové metro v centre Ríma - medzi iným továreň na spracovanie medi zo 6. storočia, stredoveké kuchyne aj s hrncami a panvicami a pozostatky renesančných palácov. 

V súčasnosti skúmajú hlbiny Večného mesta v sondách zriadených zväčša v tesnej blízkosti slávnych pamiatok alebo na hlavných dopravných tepnách.

Tieto sondy by mali uvoľniť cestu schodiskovým a vetracím šachtám. Nové tunely metra budú kopať v hĺbke 25-30 metrov, pod úrovňou akýchkoľvek minulých ľudských obydlí.

Plány na tretiu líniu metra v historicky cennom centre Ríma sa odkladali po desaťročia pre nedostatok financií a z obáv, že by ich zastavili cenné archeologické nálezy.

 

Speleológia

Našli pravekého tigra

MEXIKO - Úplnú kostru šelmy, ktorá bola postrachom zvierat pred asi dvadsaťtisíc rokmi, objavil tím slovenských a českých jaskyniarov v rozľahlom jaskynnom systéme K´oox Baal na polostrove Yucatan.

Ide o unikátne, najúplnejšie a najzachovanejšie kostrové pozostatky v týchto jaskyniach.

Kostra je celá pokrytá slabou vrstvou sintra, bieleho povlaku, vznikajúcieho vo vápencových jaskyniach. Ten ochránil kosti tigra pred zničením.

Výskumu jaskynného labyrintu sa skupina slovenských a českých nadšencov venuje už šesť rokov. Doposiaľ  našli takmer 40 kilometrov nových chodieb, K´oox Baal tak patrí k najdlhším zaplaveným jaskyniam sveta. Pohyb v chodbách je náročný. Speleológovia  pri ňom potrebujú potápačské vybavenie, vrátane podvodných skútrov a vodiacej šnúry.

Najdlhšou známou zatopenou jaskyňou sveta je mexická Sac Actun, ktorá meria 53 km, nachádzajúca  sa taktiež na Yucatane.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.