Kofeín a čaj
Čo je kofeín? Ľudia si vychutnávajú kofeínové nápoje už veľa rokov. Kofeín je prírodne sa vyskytujúca látka, ktorú nájdeme v listoch, semenách alebo plodoch viac ako 100 rôznych druhov rastlín po celom svete a patrí do skupiny zložiek známych ako metylxantíny. Najbežnejšími známymi zdrojmi kofeínu je káva, kakaové bôby, kolové orechy a čajové listy. Kofeín sa takisto pridáva do špeciálne pripravených „energetických nápojov“ a farmaceutických produktov ako sú lieky proti nádche a chrípke. Káva a čaj obsahujú taktiež iné dimetylxantíny: teofylín, ktorý má podobné vlastnosti ako kofeín a teobromín, ktorého farmakologické účinky sú oveľa menšie ako u kofeínu či teofylínu. Množstvo kofeínu závisí od druhu produktu, jeho množstva a prípravy. Napríklad šálka čaju (190 ml) obsahuje 50 mg kofeínu, teda o tretinu menej ako šálka kávy (75 mg). Nasledujúca tabuľka obsahuje prehľad obsahu kofeínu v niektorých nápojoch v porovnaní s čajom.
V priemere za deň skonzumujeme 3.98mg kofeínu na kg telesnej váhy, čo je 239mg pri váhe 60kg. Aká je bezpečná dávka kofeínu? Pri konzumácii 300mg kofeínu na deň (6 šálok čaju) sa nepreukázali žiadne škodlivé účinky pre väčšinu dospelej populácie. Niektorí jedinci sú na kofeín citlivejší a pociťujú jeho účinky už pri malých dávkach, niektorí sú naopak na kofeín menej citliví. Práve preto by títo citlivejší jedinci mali príjem kofeínu obmedzovať. Metabolizmus a vylučovanie Kofeín sa postupom času v tele neakumuluje, ale sa normálne vylúči do niekoľkých hodín od konzumácie. Doba vylúčenia kofeínu sa u jednotlivcov mení, čo môže byť spôsobené genetickými faktormi ovplyvňujúcimi enzýmy zúčastňujúcich sa metabolických procesov alebo životným štýlom napr. fajčením. Deti dokážu kofeín spracovať rýchlejšie. V priemere sa absorbovanie kofeínu ukončí do jednej hodiny po prijatí a koncentrácia v krvnej plazme je najväčšia po 60-90 minútach. U zdravých dospelých ľudí je biologický polčas kofeínu 2.5 – 4.5 hodiny. Znášanlivosť kofeínu Individuálnu znášanlivosť kofeínu ovplyvňuje niekoľko rôznych faktorov vrátane prijatého množstva, frekvencie prijímania kofeínu a tiež individuálny metabolizmus. Je všeobecne známe, že znášanlivosť kofeínu sa zvyšuje s jeho dlhodobým užívaním. Fyziologické účinky Kofeín sa používa i vo farmakológii a v závislosti na jeho dávke má niekoľko účinkov: · Stimulátor centrálnej nervovej sústavy. Malé dávky kofeínu môžu vyvolať miernu stimuláciu, ktorá je prospešná pre zvýšenie pohotovosti, koncentrácie, zlepšuje výkonnosť a potláča únavu. Napriek tomu, veľké dávky môžu navodiť ospalosť, spôsobiť nervozitu a nepravidelný tlkot srdca. · Slabý bronchodilatátor (látka rozširujúca bronchy). Prejavuje sa záujem o jeho potenciálnu úlohu lieku proti astme. Niekoľko štúdií zistilo účinky kofeínu na astmu a záver Cochranovho výskumu uvádza mierne zlepšenie funkcií dýchacích ciest u ľudí s astmou do štyroch hodín po konzumácii. · Diuretikum. Diuretické vlastnosti kofeínu môžu byť spôsobené zvýšeným prietokom krvi cez obličky, vedúcemu k zvýšenej glomerulárnej filtrácii alebo z dôvodu menšieho znovu vstrebania sodíka v obličkových tubuloch. Diuretický efekt kofeínu závisí od skonzumovaného množstva a doby konzumácie, napr. kofeín v čaji nemá diuretické účinky pokiaľ jeho množstvo vypité na jedno posedenie nie je viac ako 250-300mg čo je približne 5-6 šálok čaju. Napriek tomu vzhľadom na množstvo tekutín vypitých počas vychutnávania si čaju odporúča British Dietic Association jeho pitie kvôli doplneniu si odporúčanej dennej dávky tekutín, ktorá je 1.5 – 2 litre. · Stimulácia svalov srdca. Malé dávky kofeínu nespôsobujú srdcovú arytmiu. Ak sa pravidelná konzumácia kofeínu náhle zastaví, môžu sa objaviť symptómy ako bolesti hlavy, podráždenosť a únava. Tieto prejavy sú zvyčajne dočasné, zmiznú približne po dni a dá sa im vyhnúť postupným znižovaním dávok kofeínu. Kofeín a zdravie Úloha kofeínu pri vývoji určitých chorôb a stavov bola predmetom intenzívneho výskumu po niekoľko rokov. · Rakovina. Niekoľko štúdií skúmajúcich dopad kofeínu na vývoj rakoviny nepreukázal žiadny vzťah. Popravde, čaj je jeden z najbohatších zdrojov flavonoidov, silnej skupiny antioxidantov. Úloha antioxidantov v prevencii poškodenia voľnými radikálmi vedie k záveru, že čaj je možno antikarcinogén. Navzdory zaujímavému predbežnému výskumu je potrebné túto oblasť naďalej skúmať, aby sa tieto blahodárne účinky potvrdili. · Choroby srdca. Niekoľko štúdií skúmalo vzťah medzi kofeínom a chorobami srdca. Výsledky týchto a epidemiologických štúdií viedli k záveru, že príjem malých dávok kofeínu nieje spojený so zvýšením rizika choroby srdca. · Parkinsonova choroba. Pozorovacie štúdie ukazujú, že kofeín môže hrať úlohu v ochrane voči Parkinsonovej chorobe, i keď na zistenie presného mechanizmu je potrebný ďalší výskum. · Bolesti hlavy. V štúdii 301 ľudí s pravidelnými bolesťami hlavy sa zistilo, že kombinácia ibuprofenu a kofeínu je pri potláčaní bolesti lepšia ako akýkoľvek liek podávaný samostatne. I keď pri týchto skúškach sa používali kofeínové tabletky, výskumníci veria, že kofeínové nápoje budú rovnako účinné. Avšak upozorňujú, že ľudia, ktorí chronicky trpia bolesťami hlavy by sa mali kofeínu vyhýbať, pretože môže príznaky zhoršiť. Pre potvrdenie vzťahu medzi kofeínom a znížením bolesti je potrebné vykonať ďalšie štúdie. · Tehotenstvo. Kofeín preniká cez placentu a v krvi a tkanivách plodu dosahuje koncentrácie podobné koncentráciám v tele matky. Z tohto dôvodu nedávne rady publikované Food Standards Agency odporúčajú tehotným ženám obmedziť príjem kofeínu na menej ako 300mg denne (6 šálok čaju). Pri vyšších dávkach kofeínu počas tehotenstva sa čiastočne ovplyvňuje zdravie nenarodeného dieťaťa i matky. Na záver Navzdory nedávnym publikáciám o kofeíne faktom ostáva, že konzumácia do 300mg kofeínu na deň nemá žiadne nepriaznivé účinky na drvivú väčšinu dospelej populácie. Práve preto priemerná dávka troch až štyroch šálok čaju denne je v hraniciach bezpečnosti. |
Čaj a hydratácia
Jedna zo štúdií ukázala, že tretina dospelých ľudí v Spojenom kráľovstve nedodržiava pitný režim. Nedopĺňajú si tekutiny, ktoré ich telo vylúči počas dňa a ktoré sú životne dôležité. Kým bez jedla ľudia vydržia týždne, bez tekutín nevydržia ani pár dní. Sú nevyhnutné pre niekoľko telesných funkcií: · transport dôležitých živín a kyslíka (krv) · vylúčenie odpadov z tela (moč a stolica) · mazanie (kĺby a oči) · regulácia telesnej teploty Vzhľadom na to je dodržiavanie optimálneho vyváženia tekutín dôležité pre celkové zdravie a zdravý pocit. Telesné tekutiny Približne 50-70% našej telesnej váhy tvorí voda. Závisí to od veku (u detí je to viac ako u dospelých) a pohlavia (u žien je to menej ako u mužov, vzhľadom na vyšší obsah tuku bez obsahu vody). Tekutiny sú rozložené medzi medzibunkové (krv a iné tekutiny) a vnútrobunkové (vnútri buniek) časti tela. Rovnováha tekutín Rozdelenie tekutín je založené na: · množstve vody, ktorá sa vylúči močom, stolicou, pokožkou a pľúcami · množstve vody, ktorá sa príjme jedlom, pitím a metabolizmom Nasledujúci prehľad zobrazuje množstvo tekutín u sedavých jedincov s telesnou váhou 70-75kg žijúcich v miernom podnebí. Množstvo prijatých tekutín = 2550 ml (za deň), z toho: · 1000 ml – v jedle · 1200 ml – v nápojoch · 350 ml – metabolizmom Množstvo vylúčených tekutín = 2550 ml (za deň), z toho: · 1250 ml – močom · 100 ml – stolicou · 850 ml – kožou · 350 ml – pľúcami Regulácia rovnováhy tekutín je veľmi prísne kontrolovaná rôznymi homeostatickými mechanizmami. Napr. nedostatok vody zapríčiňuje pokles objemu krvi a zvýšenie osmolality všetkých telových tekutín. Zmena osmolality stimuluje centrum smädu a jeho osmoreceptory v mozgu. To spôsobí smäd (vedúci k vedomému pitiu) a uvoľnenie antidiuretického hormónu vazopresínu (ten pôsobí na receptory v obličkách a zvyšuje reabsorpciu vody, čím znižuje objem moču). Ak sa v tele nachádza nadbytok vody, deje sa presný opak. Nedostatok tekutín Presná regulácia vyváženia telesných tekutín zväčša vedie k zmene celkového objemu telesných tekutín o menej ako 1%. Napriek tomu i zmeny menšie ako 1 – 2% môžu viesť k dehydratácii. Chronická dehydratácia sa môže objaviť v situáciách, keď dochádza k dlhodobo nízkemu príjmu tekutín a príslušná časť populácie sa dostáva do nebezpečenstva: · deti – tie si menej uvedomujú potrebu zvýšiť príjem tekutín a majú relatívne necitlivý mechanizmus smädu · starší ľudia – je to spôsobené zníženou reakciou na smäd, v niektorých prípadoch horšími fyzickými a/alebo mentálnymi schopnosťami Chronická dehydratácia spôsobuje zápchu, letargiu, bolesti hlavy, znížené rozumové schopnosti (v starobe), zvýšené nebezpečenstvo zápalu močových ciest a obličkové kamene. Navyše sa objavili dôkazy spájajúce nízky príjem tekutín s istými druhmi rakoviny ako napr. hrubého čreva či prsníka. Akútna dehydratácia môže byť následkom zvýšenej straty tekutín, ktorú môže spôsobiť: · hnačka a dávenie · teplota · úpal · nediagnostikovaná cukrovka · dlhodobé užívanie močopudných liekov · fyzická aktivita Ťažká dehydratácia je spojená s oslabenými kardiovaskulárnymi funkciami, slabosťou a letargiou, bolesťou hlavy a nevoľnosťou. Požiadavky na tekutiny Individuálne požiadavky na tekutiny sa značne menia. Podľa straty tekutín závisia od rôznych faktorov ako okolitá teplota, vlhkosť, individuálny metabolizmus, stupeň aktivity, celkový stav individuálneho zdravia a diét. Všeobecné pravidlo hovorí, že väčšina zdravých dospelých by malo denne prijať 35ml tekutín na kilogram telesnej váhy a Britská stravovacia asociácia odporúča väčšine zdravých dospelých vypiť aspoň 1.5-2 litre tekutín každý deň (i viac počas horúcich dní a fyzickej aktivity). Nanešťastie mechanizmus smädu je u ľudí v celku necitlivý, a preto sa na smäd nedá spoliehať ako na hlavný podnet či pripomienku pitia. Práve preto je dôležité dodržiavať príjem tekutín počas dňa. Čaj a príjem tekutín V minulosti sa všeobecne verilo, že čaj by mal slúžiť ako náhrada tekutín vylúčených močom diuretickým pôsobením kofeínu. Rozsiahly prehľad lekárskej a vedeckej literatúry, vykonaný prof. Ronom Maughanom a Jane Griffenovou ukázal, že neexistujú dôkazy pre predpoklad, že ľudia s porušenou rovnováhou tekutín by nemali piť žiadne kofeín obsahujúce nápoje. Zistilo sa, že čaj nemá diuretický efekt, aj keď obsahuje kofeín, pokiaľ množstvo čaju vypitého na jedno posedenie neobsahuje viac ako 250-300mg kofeínu, čo je približne 5 až 6 šálok čaju. Britská stravovacia asociácia radí, že pitie čaju môže prispieť k dennej doporučenej dávke tekutín 1.5 – 2 litre. Na záver Približne 70% obyvateľov Veľkej Británie pije pravidelne v priemere tri až štyri šálky čaju denne. Pri tomto príjme môže čaj pozitívne prispieť k hydratácii tela a dopomôcť k zdraviu a dobrému pocitu.
Čaje – prečo nedodržiavať pitný režim, a zároveň nebyť sám sebe lekárom?
No, asi nestačí len piť, minerálku, bublinkavé umelé malinovky, pivo – organizmus si žiada niečo viac, nie len dodržiavanie pitného režimu – pitný režim by mal byť aj kvalitný, zdravý, osviežujúci, zásobujúci telo potrebnými prírodnými látkami, aby bolo telo odolné voči vplyvom, ktoré každý deň na nás útočia.