Levitácia
Odolať zemskej príťažlivosti a naučiť sa lietať sa dá, ale...
Pri levitácii sa v pľúcach tvorí prázdnota, ktorá človeka dvíha do výšky
O levitáciu sa vedci zaujímali už v prvej polovici 20. storočia. Obrovským dojmom zapôsobilo lietanie anglického senzibila Daniela D. Homa. Jeho levitácia nebola spontánna, dokázal ju riadiť. Na seanse s ním sa zúčastnili viacerí významní ľudia, napríklad sir William Crookes, prezident anglickej Akadémie vied či spisovateľ Mark Twain. Prítomný bol aj novinár, ktorý napísal: "Home sa vzniesol do vzduchu, čím všetkých ohromil. Po celý čas seansy som ho držal za ruku a cítil som jeho nohy, ktoré viseli asi
Zaujímavé pokusy s levitáciou robili aj ruskí vedci. Moskovský senzibil B. Jermolajev dokázal prinútiť predmety, aby viseli vo vzduchu. Zobral medzi dva prsty akýkoľvek predmet, hoci aj kameň a dvíhal ho. Predmet akoby nemal žiadnu hmotnosť. Potom ho uvoľnil a ten zostal visieť vo vzduchu. Po nejakom čase začal pomaly klesať, pričom sa ešte raz vo vzduchu zastavil.
V roku 1986 sa vo Washingtone konala súťaž lietajúcich jogínov, kde sa o víťazstvo pokúšalo dvadsať ľudí. Boli tam také disciplíny ako dĺžka letu (rekord
Jogíni pritom sedeli v lotosovej pozícii, čiže so skríženými nohami.
Modernou technikou sa už dajú zmerať niektoré fyziologické parametre, ku ktorým dochádza pri levitácii. Tak sa zistilo, že dôjde k úplnému zastaveniu dychu, podobne ako pri transcendentálnej meditácii. Zmenila sa tiež pulzová frekvencia. V okamihu vzletu bola výrazne vyššia, potom klesla. Staroindické védy uvádzajú, že pri levitácii sa v pľúcach tvorí prázdnota, ktorá človeka dvíha do výšky.
Záver, ku ktorému dospeli vedci znie: "Človek nelieta len preto, že jednoducho nechce!"