Peter Mišík
O rozdýchaní únavy počas jesene
Exotické? Ale účinné ...
Veľmi jednoduchý recept na zvýšenie imunity nám povedal jogín a astrológ Peter Mišík. Toto dychové cvičenie vyzerá trošku povedzme exoticky ale je maximálne účinné.
- Náuka jogy hovorí, že jazyk aj ústa máme našpúliť do tvaru vranieho zobáka, teda jazyk zrolovať, vystrčiť dopredu ústa zošpúliť. Nasleduje prirodzený nádych, veľmi kratučké zadržanie a potom dôkladné prerušované /ako sme pozorovali v pomerne rýchlom slede/ vydychovanie všetkého vzduchu. Nie je to len jednoduché vyfukovanie. Ústa sa snažíme čo najviac privrieť, ako keby sme nimi kládli odpor vyfukujúcemu vzduchu.
Vyzerá to ako odfrkávanie u zvierat, neviem lepšie opísať to, čo vidím a počujem, pri ukážke cviku pána Mišika.
- Ale má to fantastický efekt. Áno je to odpozorované z prírody. Vysvetlím ako je to u ľudí. Keď sa u človeka stráca imunita, začína ju získavať obyčajným kýchnutím. Vtedy dochádza k akémusi otrasu v celom organizme. My ho umelo vyvoláme opakovaním tohoto javu uvedeným cvikom, teda reflexným spôsobom si zvyšujeme imunitu. Výsledok je ihneď evidentný.
Samozrejme existuje celý rad dychových cvičení na zvýšenie imunity. K tomuto Peter Mišík pridal aj vizualizáciu.
- Používa sa tiež plný jogický dych a pri nádychu si predstavujeme, že naberáme slnečnú energiu, oranžové alebo svetelné zlaté lúče, ktoré vždy vchádzajú do nás pri nádychu cez nozdry, vchádzajú až do manipury čakry, známej aj ako solárny plexus, alebo ešte jednoduchšie pupka. Tam ich ponecháme pár sekúnd a potom vydychujeme tie isté lúče von z tela cez všetky jeho póry a predstavujeme si, že zapĺňajú celý vesmír. Je veľmi dôležité vydýchnuť aj na viackrát tak, aby telo zostalo úplne prázdne a my sme darovali celému svetu to najlepšie čo sme my pred chvíľou mali v sebe. Musíme si v mysli predstaviť, že nám ani troška lúčov nezostala. Pri ďalšom nádychu o to viac lúčov dôjde do nášho už prázdneho tela. Opäť zostaneme chvíľu v oblasti solárneho plexu a potom, pri výdychu cítime ako nám lúče prehrievajú celé telo a zo všetkých pórov, buniek nášho tela vychádzajú a zapĺňajú celý svet. Tento proces opakujeme tiež viac razy.
Ešte sme sa spýtali na plný jogický dych.
- Musíme si predovšetkým uvedomiť, že sa skladá z troch častí: brušného, hrudného a horného hrotového dýchania. Jednu ruku si položíme z boku na hrudník, tá bude kontrolovať hrudník. Druhú si položíme pod pupok, tá kontroluje brucho.
Najprv budeme dýchať bruchom. A ako sme si povedali, ruka kontroluje hrudník, aby sa nehýbal. Ten je v stave vydýchnutia a dýchame len dutinou brušnou. Dbáme hlavne o výdych. Pri výdychu brucho vtiahneme, napneme ho a pri nádychu brušnú dutinu nafúkneme. Asi tak ako deti, ktoré napodobňujú bruchatých ľudí. Toto brušné dýchanie sa väčšina z nás musí naučiť. Potom zasa kontrolujeme dutinu brušnú, aby sa nenadýchla a dýchame len hrudníkom. Rozpíname ho ako pri behu. Toto dýchanie je bežné všetkým ľuďom.
Posledné je hrotové dýchanie. Dýcha sa len hrotmi pľúc. Tu je frekvencia najvyššia. Jedna ruka kontroluje brušnú dutinu aby sa nenadýchla, druhá hrudník aby sa nerozpínal a rýchlo dýchame. Pričom sa nám nadvihujú iba plecia. Keď zvládneme všetky tri fázy, čo môže trvať aj niekoľko týždňov, spojíme ich v jeden plynulý cyklus. Dbáme vždy o dôkladnú hyperventiláciu celých troch oblastí.