Choď na obsah Choď na menu
 


História východného Slovenska

11. 3. 2010

Východné Slovensko

Východ sa pýši unikátnymi pamiatkami s prívlastkom naj 

 

Až štyri unikátne pamiatky na východnom Slovensku sú zapísané do svetového zoznamu UNESCO. Okrem toho sa východniari môžu popýšiť najvyššou kostolnou vežou, najväčším hradom, najvyšším oltárom, významnými archeologickými lokalitami, v Európe ojedinelými drevenými kostolíkmi. Dnes vám predstavíme dvanásť naj pamiatok, ktoré sú výsledkom ľudského umu a šikovnosti rúk našich predkov.

 

Dóm svätej Alžbety

Najvýchodnejšie položená gotická katedrála v Európe na Hlavnej ulici v Košiciach stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370. Výstavba dómu začala okolo roku 1378, prvá etapa trvala približne do roku 1420. Pôvodne malo ísť o stavbu bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V roku 1491 počas obliehania Košíc bol dóm značne poškodený. Opravy robil staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 bolo dokončené presbytérium a tento rok sa považuje aj za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. Neskôr bola katedrála viackrát poškodená živelnými pohromami, preto musela byť opäť opravovaná. Najrozsiahlejšie opravy sa uskutočnili v rokoch 1877 - 1896. V poslednej fáze bola vybudovaná pod severnou loďou dómu krypta, do ktorej v roku 1906 preniesli pozostatky kniežaťa Františka II. Rákociho. Ročne ju navštívi priemerne 15 - 20 000 turistov. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd, vôkol neho sa nachádza ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšším reliéfom je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Dóm ukrýva vzácny interiér, ktorý sa ozaj oplatí vidieť na vlastné oči.

 

Banský areál Solivar pri Prešove

Táto národná kultúrna pamiatka v okrajovej časti Prešova patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa ,sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa). Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta. Momentálne patrí pod správu Slovenského technického múzea v Košiciach, mesto Prešov má však veľké plány s jej obnovou a využívaním pre turistický ruch (soľné kúpele).

 

Prešovská Kalvária

Na nevysokom kopci na západnom okraji Prešova dominuje nad mestom barokový komplex Kalvárie. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska (po banskoštiavnickej kalvárii).
Vznik prešovskej Kalvárie, podobne ako v iných mestách, je úzko spätý s rekatolizáciou a pôsobením jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia. Stavba prvých sakrálnych objektov sa začala r. 1720 a pokračovala do roku 1769.
Keď vyjdete na Kalváriu, naskytne sa vám prekrásny pohľad nielen na samotnú metropolu Šariša, ale aj na jej okolie.

 

Najväčší hrad na Slovensku

Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je viac ako 41-tisíc štvorcových metrov. V roku 1993 bol zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Počiatky budovania hradu siahajú do 12. storočia. Kamenné opevnenie ho ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. storočí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 - 1457 ). Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v druhej polovici 20. storočia znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti.

 

Muránsky hrad

Skutočnou pýchou okolia Muráňa v Revúckom okrese je jeho hrad. Je to najvyššie položený hrad na Slovensku. Presnejšie, jeho pozostatky, staré 700 rokov. Ležia v tisícmetrovej výške nad morom a z obce Muráň k nemu vedie turistická trasa dlhá približne šesť kilometrov. Nádhernú prechádzku zakončí pri zrúcaninách možnosť prekrásneho výhľadu na široké okolie. Na mieste sú kde-tu už len múry hradu, no najzachovalejšou časťou je vstupná brána, ktorú dala obec čiastočne opraviť. Nakláňala sa na stranu a hrozilo jej zrútenie. Pozostatky hradu ležia na brale Cigánka a ročne si ich prezrú desiatky tisíce turistov.

 

Spišská Kapitula

Spišská Kapitula je cirkevným mestečkom, ležiacim na kopci a vyvinula sa v 12. storočí okolo kostola.
Od polovice 13. storočia bola sídlom spišského prepošstva, kapituly a vierohodným miestom. V rokoch 1662-1665 ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva. Po stáročia sa ustálil počet domov (asi 30) a obyvateľov (250-300). Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami.
Spišská Kapitula je zapísaná do svetového zoznamu pamiatok UNESCO. Dominantnou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina z rokov 1245-1273 s dvoma vežami.

 

Najvyššia kostolná veža

Veža rímsko-katolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Meria 87 metrov a je dominantou historického námestia. Patrí k najväčším atrakciám Spišskej Novej Vsi. Turisti využívajú možnosť výstupov na vežu, odkiaľ sa im pri dobrom počasí naskytne pohľad na široké okolie vrátane Tatier, Levočských vrchov, horského masívu Branisko a Slovenského raja. Kostol aj veža patrí cirkvi, ktorá ju mestu prenajala a umožnila využívať ako vyhliadkové miesto na turistické účely.
Zaujímavosťou spišskonovoveskej veže je až sedem veľkých hodinových ciferníkov. Štyri sú v hornej časti veže, ďalšie tri nižšie. Všetkých sedem ciferníkov ťahá jeden hodinový stroj. Práve pre tri nižšie položené ciferníky sa obyvateľom Spišskej Novej Vsi, posmešne hovorí, že sú slepí Spišiaci.

 

Najvyšší oltár na svete

V Kostole sv.Jakuba na Námestí Majstra Pavla v Levoči turisti z celého sveta obdivujú Oltár sv. Jakuba. So svojou výškou 18,6 metra je najvyšším gotickým oltárom na svete. Vyrobili ho v dielni Majstra Pavla v Levoči začiatkom 16. storočia. Majster Pavol z Levoče je jedným z najvýznamnejších európskych stredovekých rezbárov. Je to krídlový oltár s predelou a nadstavcom. V strede je skriňa so sochami Panny Márie, svätého Jakuba a svätého Jána Evangelistu, na krídlach reliéfy zo života oboch apoštolov. Na zatvorených krídlach je osem malieb pašiového cyklu. Drevený oltár prežil storočia, počas ktorých v kostole viackrát horelo, okrem ohňa ho ohrozovala aj červotoč. Kedže hrozilo jeho zrútenie, dal ho štát v povojnových rokoch reštaurovať.

 

Najdlhšia dedina

Obec Osturňa na Zamagurí v okrese Kežmarok patrí k najdlhším obciam na Slovensku. Meria neuveriteľných 9,5 kilometra, pričom tu v súčasnosti žije iba 360 obyvateľov, ktorých priemerný vek je 41 rokov. V dedine je osem autobusových zastávok. Keď chcete pešo prejsť z dolného na horný koniec dediny, trvá vám to vyše hodiny.
Okrem svojej dĺžky je Osturňa, ktorú založili v 16. storočí známa najmä zachovalou ľudovou architektúrou. Nie nadarmo bola štátom vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. V reťazovej zástavbe sa tu nachádza mnoho tradičných drevených, zrubových domov s uzavretými dvormi, ktorých rámy okien, nárožné konce brvien i škárovanie medzi brvnami sú často maľované.
Starších obyvateľov stretnete oblečených v goralskom kroji. Patria medzi jediných goralov, ktorí vyznávajú gréckokatolícku vieru. Kostol s dreveným stropom postavili v roku 1 796. V posledných rokoch vzrástol trend upravovať osturnianske domy ako chalupy pre rodinnú rekreáciu. V obci tiež nájdete tri prírodné jazierka a ponúka sa tu čarokrásny pohľad na Spišskú Maguru a Belianske Tatry.

 

Kostol sv. Ducha v Žehre

Spišská obec Žehra je významná archeologická lokalita. Našli sa tu pozostatky sídlisk z doby eneolitickej, bronzovej, halštatskej a slovanské hradisko z 9. storočia. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou je ranogotický farský kostol sv. Ducha z roku 1275 s jeho neskoršími úpravami. Ten bol spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco. Udialo sa tak v roku 1993.
Kostol je jednoloďový so štvorcovým presbytériom. Citlivo sa v ňom prelínajú prvky dvojice výtvarných slohov. Ide o románske a ranogotické prvky. Klenba kostola vybudovaná v roku 1433 je mladšou, ako kupola kostola. Tú dostavali v roku 1769. Je zaujímavá svojím barokovým cibuľovým tvarom. V interiéri kostola sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby. Tie vznikali postupne od druhej polovice 13. storočia do konca 15. storočia.

 

Centrum Bardejova

Najmladšou spomedzi slovenských pamiatok UNESCO je historické centrum mesta Bardejov. Mestské jadro Bardejova a jeho ochranné pásmo bolo oficiálne zaradené do zoznamu 30. novembra roku 2000.
Obdĺžnikovité trhové námestie fascinuje návštevníkov mesta. Predmetom záujmu je predovšetkým opevnenie mesta spolu s priľahlým židovským predmestím. Unikátna je zástavba meštianskych a cechových domov, kostol svätého Egídia a radnica. Všetky stavby vytvárajú harmonický komplex stredovekého námestia, ktoré sa zaraďuje medzi najkrajšie na svete. V blízkosti centra sa nachádza čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného podľa talmudistických predpisov.
V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena - zlatá medaila - Medzinárodnym kuratóriom nadácie ICOMOS pri UNESCO so sídlom v Hamburgu. Tak sa stal Bardejov držiteľom tohto ocenenia ako prvé mesto na Slovensku.
K Bardejovu neodmysliteľne patria aj neďaleké Bardejovské kúpele.

 

Drevené kostolíky

Na Slovensku sa nachádzajú unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov. V súčasnosti máme ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia.
Najbohatšiu skupinu tvoria drevené chrámy východného obradu gréckokatolícke, postavené v 17. - 19. stor. V roku 1968 bol vyhlásený súbor 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína za národnú kultúrnu pamiatku. Je zaujímavé, že vo väčšine týchto chrámov sa dodnes konajú bohoslužby.
V okrese Snina je to 5 chrámov Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka, Hrabová Roztoka, v okrese Sobrance 2 chrámy Inovce, Ruský Bystrá, v okrese Svidník 10 chrámov, v okrese Stropkov. Stará Ľubovňa a Prešov po 1 chráme, v okrese Bardejov 7. Niekoľko kostolíkov sa kvôli záchrane presťahovali do skanzenov múzeí. V skanzene Vihorlatského múzea v Humennom je chrám z Novej Sedlice. Zaujímavosťou je drevený kostolík z obce Habura dostal sa až do českého mesta Hradec Králové, kde sa dodnes nachádza v Jiráskových sadoch.

 

 

Grófka Mariássy chce pomôcť Markušovciam

Vdova po Pavlovi Mariássym, poslednom priamom potomkovi rodu Mariássyovcov zo Spiša, chce pomôcť rodnej obci svojho manžela. Mrzia ju nielen zamákajúce múry známeho markušovského kaštieľa, či stav parku pri letohrádku Dardanely, no aj rozpadávajúce sa okná v kostole, vedľa ktorého je pochovaný jej manžel.

S vedením Múzea Spiša už hovorila o možnostiach, ako pomôcť. "Neviem, kde skôr začať," hovorí Heidi Máriássy.Pani Heidi Máriássy venovala múzeu časť pozostalosti po svojom nebohom manželovi. Dovezené predmety sú už vystavené v rotunde v kaštieli a návštevníci môžu vidieť obľúbené kreslo grófa Mariássyho, jeho pracovný stolík, slávnostný či lovecký odev, obuv z poľovačiek v Laponsku či rodokmeň tohto šľachtického rodu.

Plné auto

To, čo sa mi vošlo do auta, som priviezla, hovorí pani Heidi, ktorá si cestu zo švédskeho hlavného mesta Štokholm na Slovensku odšoféruje sama na svojom volkswagene. Na jej vek je to úctyhodný výkon. Ako vraví, diaľka jej nerobí problém, akurát vlani zažila cestou na Slovensko haváriu v Poľsku a musela sa vrátiť späť do Štokholmu.S nápadom vystaviť časť pozostalosti posledného priameho potomka mariássyovskeho rodu prišli pracovníci Múzea Spiša. "Myslím, že pre návštevníkov bude zaujímavé vidieť osobné veci môjho manžela, veci z poľovačky, aby vedeli, ako žil a čo mal rád," vraví pani Heidi. Pri súčasnej návšteve Markušoviec sa dohodla s múzejníkmi, že najbližšie privezie ďalšie veci. Nebude medzi nimi chýbať rodokmeň jej rodiny.

Lovil sluky

Vystavené predmety veľa prezrádzajú o živote P. Mariássyho. "Svoj život venoval cestovaniu. Vo vitríne sú vystavené jeho pasy, letecké záznamy, kde je presne zapísané, kedy podnikol let a kto bol pilotom. Je tu holiaci strojček, cestovné potreby, prvý cestovný kufor, lovecký odev, lyžiarsky odev. Priviezla som obuv a odev z Laponska, ktorý používal, keď išli na poľovačku na medveďa v Nórsku," predstavuje grófka Mariássy vystavené exponáty.Na nebohého manžela prezrádza, že medveďa nikdy neulovil. "Vždy lovil len sluky. Tie mal najradšej. Obrázkami slúk je otapetovaná jedna celá stena v našom dome v Štokholme," spomína pani Heidi.

Rodokmeň aj poľovačky

Návštevníkov markušovského kaštieľa rotunda s vecami grófa Pavla zaujala. Menších návštevníkov zaujíma hlavne laponský odev, poľovačky a to, že gróf vedel nájsť medvede v jaskyniach. Laponci to vedeli zistiť podľa toho, či bola v jaskyni diera. To bol otvor na dýchanie. Ak áno, oplatilo sa do nej ísť. Starších zaujíma najmä rodokmeň rodu, ktorý zatiaľ nie je kompletný, ale pani Heidi pracuje na tom, aby sem doniesla celý rodokmeň.

Práce je veľa

Manželia Mariássyovci navštevovali Markušovce v minulosti dvakrát ročne. Aj po smrti manžela chodieva pani Heidi do Markušoviec rada. Pri tejto návšteve sme sa rozprávali s riaditeľom múzea, v čom by bolo treba pomôcť. Čo môžem, to urobím. Aj kostol potrebuje pomoc, okná sú zničené, bude potrebná ich oprava. Neviem, kde mám začať, aj park treba dať do poriadku, aj kaštieľ,  hovorí pani Heidi.Priala by si, aby v schátranej kúrii vedľa kaštieľa bola reštaurácia s možnosťou prenocovať. Ľudia sem prídu na koncert a pýtajú sa, kde sa môžu najesť. Po koncerte by tu mohli prenocovať, najesť sa a aj obec by získala nejaké peniaze, uvažuje grófka. Či sa jej predstavy stanú realitou, ukážu ďalšie rokovania medzi obcou a pamiatkármi.

* * *Rod Mariássy

Pavol Mariássy bol posledný potomok šľachtického rodu Mariássyovcov, ktorý sa narodil v Markušovciach. Mariássyovci vlastnili na Spiši rozsiahle majetky. P. Mariássy žil v Markušovciach od narodenia v roku 1911 do svojich 22 rokov. V roku 1933 Mariássyovci predali kaštieľ barónovi Wielandovi. V roku 1945 bol majetok Wielandovcov vrátane kaštieľa skonfiškovaný. Pre účely múzea upravili kaštieľ v 50-tych rokoch minulého storočia a dnes je v ňom expozícia historického nábytku. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1994. Mariássyovci sa po odchode z Markušoviec odsťahovali do Maďarska. Pavol odišiel do Švédska, kde žil vyše 60 rokov. Spolu so svojou manželkou Švédkou Heidi sa v posledných rokoch svojho života často vracal do rodnej obce. Umrel na rodnom Spiši vo veku 93 rokov, pochovaný je vedľa rodinnej hrobky pri markušovskom kostole.

 

Marcelov hrad na Zelenej hore mal upevňovať pozície kráľa

Slovenský raj láka domácich aj zahraničných turistov. Na svoje si tam prídu okrem nich aj nadšenci histórie a pamiatok. V strednom Spiši, v okolí Hrabušíc je jedna zo vstupných brán do Slovenského raja. Na históriu a pamiatky je bohatá aj obec Hrabušice.

Po turistických značkách sa dostaneme do lokality Podlesok a odtiaľ až k Hrdlu Hornádu a až na vrchol Zelenej hory, ktorý je od dediny vzdialená 2 km. Hora sa nachádza na severnom okrajovom pásme Slovenského raja, nad Hrdlom a prielomom Hornádu. Rieka si ďalej pokračuje a cez prielom si razí cestu ďalej na juh. Zelená hora je nevysoký kopec s nadmorskou výškou 654 m a na vrchole sa rozprestiera náhorná plošina, na ktorej už v roku 1260 začali budovať kamenný hrad, ale ten nikdy nedobudovali. Základné údaje o hrade nájdeme na informačnej tabuli na vrchole.

Stopy po hrade

Dodnes sa po hrade zachovali viditeľné stopy, ale aj stopy po archeologickom prieskume, ktorý tam uskutočnil Archeologický ústav v Nitre. Pri prieskume sa našli stredoveké bodné a sečné zbrane, úlomky keramiky, častí bronzového dela, ostrohy, zubadlá, mince a iné predmety. To len nasvedčuje, že tam v minulosti bol čulý život a odohrávali zaujímavé udalosti predovšetkým v spojitosti s bratríkmi.

V roku 1241 vtrhli do Uhorska Tatári, ktorí na jar v nasledujúcom roku, po smrti ich veľkého chána odtiahli tou istou cestou na Východ. Za sebou, kde prechádzali zanechávali krajinu vyľudnenú a spustošenú a tento osud postihol aj stredný Spiš. Po odchode votrelcov sa Belo IV. znova ujal spravovania Uhorska a pri tejto príležitosti nariadil budovať kamenné hrady, ako pevnosti pre ochranu obyvateľstva. Neskoršie prišlo aj k budovaniu mestských opevnení.

Volá sa podľa staviteľa

Územie, na ktorom sa nachádza Zelená hora patrilo Kunikunde, dcére kráľa Belu IV. Pozemky v tomto okolí obhospodaroval poddaný Blažej so svojím synom Marcelom. Kráľa zaujalo toto prostredie a rozhodol sa tam postaviť hrad, ktorý mal ochraňovať cesty údolím Hornádu a tiež mal upevňovať pozície kráľa v tomto okolí. Výstavbou hradu poveril Marcela, podľa ktorého hrad dostal pomenovanie. Marcelovi sa hrad nepodarilo dobudovať a na výstavbe nemala záujem ani vtedajšia okolitá šľachta, ktorá sa obávala o svoje pozície.

Uhorský kráľ Belo IV. sa však začal obávať, aby sa hrad nestal skrýšou pre zbojníkov a preto ho v roku 1269 daroval spišskému prepoštovi Mutimírovi s tým, aby ho dobudoval a potom aj udržiaval. Okrem hradu dostal donáciou obce Letanovce a Arnutovce, ktoré boli vyňaté spod správy Spišského hradu.

Po smrti Belu IV. si majiteľ hradu dal všetky náležitosti potvrdiť najskôr kráľovi Štefanovi V. a po ňom aj mladému Ladislavovi IV. Kumánskemu. Dokázal využiť vtedajšiu zložitú situáciu v Uhorsku a slabosť kráľovnej Alžbety a tak donácie prešli na jeho syna a pritom sa vynechali povinnosti hrad dobudovať a udržiavať.

Podoba hradu sa od čias Marcela nezmenila. Veľké asi 10 hektárové nádvorie ostalo obohnané hrubými kamennými hradbami s včlenenou okrúhlou vežou, ktorá posilňovala ochranu prístupovej cesty zo severnej strany hory k šijovej priekope, vyhĺbenej pred vstupnou vežovitou bránou. Pravdepodobne už vtedy tam stala obdĺžnikovitá budova, z ktorej sa našli pri archeologickom prieskume základy v blízkosti kruhovej veže. Neskoršie hrad využívali mnísi z neďalekého kláštora v Spišskom Štiavniku, ale vlastníkom hradu bol stále spišský prepošt.

Sídlo bratríkov

V roku 1433 prenikli od severu a Krakova na Spiš husiti v podobe spanilej jazdy. Prišli viacerými prúdmi a dostali sa do blízkosti Zelenej hory. Vtedy obsadili kartuziánsky kláštor na Skale útočišťa pri Hrabušiciach a kláštor v Spišskom Štiavniku. V roku 1440 na pozvanie ďalšej kráľovnej Alžbety prišli do Uhorska bratríci, ktorí boli nositeľmi husitských tradícií na čele s hlavným kapitánom Jánom Jiskrom. Ten mal svoje hlavné sídlo na Zvolenskom hrade. Po jeho odchode z Uhorska ho vo funkcii hlavného kapitána nahradil ozajstný husita a nositeľ myšlienky Tábora - Peter Aksamit. Ten si za svoje hlavné sídlo od roku 1453 do roku 1455 vybral Marcelov hrad na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Odtiaľ bratríci strážili cesty okolo Hornádu na Liptov a uskutočňovali ďalšie výpady do okolia. Marcelov hrad sa na určitú dobu stal husitským Táborom.

Bohatá šľachta a cirkevní hodnostári z nich dostali strach a najväčší mali občania Levoče. Svedčí o tom aj latinský nápis vyrytý na stene predsiene kostola Sv. Jakuba v Levoči. Po prehratej bitke bratríkov pri Blatnom Potoku v roku 1458, kedy padol aj Peter Aksamit, rozhorčení Levočania asi v roku 1462 hrad zbúrali a odvtedy ostal v rozvalinách a nikdy nebol obnovený. Dnes je ten hrad historickou pamiatkou Slovenska, Spiša a samotnej obce Hrabušice.

Spišský hrad

Spišský hrad

Východný horizont Spiša vytvára rozložitá silueta Spišského hradu, ktorý je rozlohou vyše štyroch hektárov jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe.

Prístup

Milovníci peších vychádzok a histórie si trasu na Spišský hrad určite spoja s návštevou viacerých zaujímavých miest v jeho okolí, pretože aj vďaka nim bol Spišský hrad v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Motorizovaní návštevníci však môžu auto nechať na parkovisku tesne pod hradom.

Peším turistom odporúčame začať trasu v lokalite Sivá Brada (480 metrov) pod motorestom Spišský salaš, ktorý sa nachádza západne od hradu. Vedie po žltej značkeSivá Brada – Dreveník spolu s náučným chodníkom . V úvode výletu prejdeme cez prírodnú rezerváciu Sivá Brada, ktorá je najmladšou travertínovou kopou na Spiši. Počas prechádzky navštívime bývalé cirkevné mestečko Spišská kapitula, ktorá je mestskou pamiatkovou rezerváciou a zídeme dolu do Spišského Podhradia (435 metrov). Nakoniec cez lúky vystúpime na travertínovú kopu Spišský hradný vrch (634 metrov) s dominujúcou národnou kultúrnou pamiatkou Spišský hrad.

Hrad patrí k najväčším zrúcaninovým hradným komplexom v strednej Európe a jeho prehliadka vrátane návštevy expozície bojovej techniky zaujme každého návštevníka. Nádherný je aj široký kruhový výhľad z hradu na Hornádsku kotlinu a Branisko.

História

Podľa jednej z legiend vraj dnešný hradný areál obývali aj Slovania v období existencie hradiska na susednom kopci Dreveník. Kamenný hrad na vrchole travertínového brala vybudovali ako centrum novovytvoreného Spišského komitátu možno už v prvej polovici 12. storočia. Táto stavba sa však na rozhraní 12. a 13. storočia zrútila v dôsledku tektonickej poruchy skalného podložia. Hrad potom za účasti talianskych kamenárov a murárov vystavali nanovo. (...)

Spišský hrad predstavuje jeden z mála ucelených komplexov románskeho obdobia na Slovensku a súčasne je dokladom vývoja hradnej architektúry od 12. do 18. storočia. I pre túto jedinečnosť bol v roku 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. O osem rokov neskôr sa v jeho priestoroch začal systematický výskum s následnou konzerváciou a pamiatkovou úpravou ruiny. (...) V hradnom komplexe sú v súčasnosti umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii.

Zaujímavosti v okolí

  • Spišské Podhradie

Mestečko, ktoré vzniklo približne v 11. storočí. Jeho ulice a námestia mesta sú obostavané pôvodne renesančnými meštianskymi domami a nachádza sa tu aj veľa sakrálnych stavieb – klasicistický rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1829 so vzácnym gotickým krídlovým oltárom sv. Barbory z roku 1500, barokový komplex, ktorý tvorí kláštor milosrdných bratov a kostol sv. Jána z Boha, na Mariánskom námestí stojí pôvodne renesančná budova starej radnice z roku 1546 a barokový mariánsky stĺp z roku 1726. (...)

  • Spišská Kapitula

Spišská Kapitula je mestská pamiatková rezervácia, ktorá leží západne od Spišského Podhradia a je administratívnou súčasťou mesta. Jej najvýznamnejšou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina. (...)

  • Náučný chodník Sivá Brada – Dreveník

Turisti sa môžu na ôsmich zastávkach oboznámiť s niekoľkými travertínovými kopami, ktoré predstavujú významný prírodný fenomén tejto časti Spiša. Dĺžka chodníka je 14,5 kilometra. Začína sa pri minerálnom prameni na Sivej Brade. Na vrchole nízkej travertínovej kopy stojí pútnická kaplnka z roku 1675. Náučný chodník vedie zo Sivej Brady na východ k prírodnej pamiatke Jazierko na pažiti, ktorá je tiež živou travertínovou kopou. Od blízkej kaplnky sv. Jána z roku 1776 je pekný výhľad na kapitulskú katedrálu a Spišský hrad. Chodník ďalej obchádza múry Spišskej Kapituly a za Spišským Podhradím stúpa na Spišský hrad stojaci na najvyššej spišskej travertínovej kope. (...) Najväčším travertínovým útvarom na Slovensku je vrch Dreveník (609 metrov) nad obcou Žehra, ktorý v roku 1953 vyhlásili za prírodnú rezerváciu. Hrúbka dreveníckych travertínov miestami dosahuje až 100 metrov. Plošinatý vrch vznikol na konci treťohôr spojením niekoľkých travertínových kôp. Okraje vrchu sa v dôsledku zvetrávania a blokového zosúvania rozpadávajú na skalné veže a rokliny. (...) Náučný chodník smeruje popri barokovo-klasicistickom kaštieli zo 17. storočia v obci Hodkovce do obce Žehra, kde sa končí. Žehra je známa vďaka vzácnemu rímskokatolíckemu Kostolu sv. Ducha, v ktorom sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby. (...)

 

Otváracie hodiny na Spišský hrad

Máj – október: denne od 9.00 do 18.00 hodiny. Posledný vstup do hradu je o 17.00 hodine.

Vstupné
Dospelí 135 Sk, zľavnené vstupné 65 Sk, rodinná vstupenka 300 Sk, skupinová zľava (15 osôb a viac) 100 Sk. Nočná prehliadka hradu 165 Sk, zľavnené vstupné 100 Sk.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.