Choď na obsah Choď na menu
 


Súčasnosť demokracie

29. 7. 2009

Nacistické a sovietske symboly budú rovnako trestné

Litovský parlament schválil tvrdé opatrenia voči akémukoľvek verejnému zobrazovaniu sovietskych a nacistických symbolov vrátane portrétov nacistických a sovietskych lídrov. Porušenie tohto zákona sa v tejto pobaltskej krajine bude považovať za trestné.

Zákaz sa vzťahuje na vlajky, emblémy a odznaky nesúce insígnie kosáku, kladiva alebo svastiky. Predpokladá sa že, že zrovnoprávnenie nacistických a sovietskych znakov pred zákonom môže vyvolať ostrú reakciu Moskvy. Nový zákon zakazuje aj nacistickú a sovietsku hymnu, ale nešpecifikuje, či sa tento zákaz vzťahuje aj na modernú ruskú hymnu, ktorej hudobný podklad ostal nemenný a zmenili sa iba slová. 

Prijatý zákon je považovaný za najtvrdší, aký bol kedy v 15 krajinách bývalého Sovietskeho zväzu prijatý a konkurovať mu nedokáže ani podobný zákon z Estónska.
Týmto konaním Litvy sa narúša oficiálna interpretácia histórie zo strany Moskvy, ktorá tvrdí, že Litvu, Lotyšsko a Estónsko oslobodili od nacistického Nemecka a následne sa krajiny dobrovoľne pripojili k Sovietskemu zväzu. Tento pohľad na vec sa odlišuje od názoru týchto troch pobaltských republík, ako aj od názoru európskych štátov. Tie tvrdia, že Sovietsky zväz ilegálne okupoval tieto republiky, čo bolo predmetom tajnej dohody Molotov-Ribbentrop medzi hitlerovským Nemeckom a stalinovským Ruskom. Okupácia sa skončila až v roku 1991 rozpadom Sovietskeho zväzu.

 

Dvojaký život

Biznis s luxusnými spoločníčkami funguje u nás v absolútnej anonymite

Sú dokonalé. Krásne, draho oblečené, suverénne, vzdelané, ovládajú niekoľko svetových jazykov. Občas na pár dní odletia preč a po návrate si potom každý deň vyťahujú z bankomatu tisíce. Jazdia na drahých autách a bývajú v luxuse. Na Slovensku sa takýchto emancipovaných a nezávislých žien pohybujú stovky. To, akým spôsobom sa živia, netušia ani ich najbližší. Vedú dokonalý dvojaký život. Kam, za čo a z akých dôvodov sa pravidelne vytrácajú do sveta a onedlho sa vracajú späť, sa nikto nedozvie. Z bezpečnostných dôvodov. Reč je totiž o luxusných spoločníčkach.

Vždy končia v posteli:

„To nie sú bežné baby z ulice,“ znie základná poučka o dievčatách s exkluzívnym, bezchybným vzhľadom i správaním. „Čudovali by ste sa, aké ženy tam sú. Aj známe,“ zasväcuje nás do problematiky dobre informovaný zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.
Rozdiel medzi nimi a inými predajnými ženami opisuje jasne. Neodchádzajú za zákazníkom na hodinu, dve, čas mu spríjemňujú niekoľko dní. Navyše, musia byť pripravené reprezentovať na najvyššej úrovni, odletieť do Monaka a bez zaváhania sa pohybovať v nóbl spoločnosti, tváriť sa ako osobná asistentka alebo tlmočníčka. Vyštudovali medicínu, financie, medzinárodné vzťahy...
Cez deň sú schopné diskutovať o politike, ekonomike alebo na akúkoľvek inú tému, nenechať sa vyviesť z rovnováhy spoločenským bontónom, večer sú zase ochotné podriadiť sa tým najtajnejším erotickým prianiam klienta. Existuje tisíc alternatív, ktoré sa však vždy končia v posteli. Pozvánka na dovolenku, obchodná cesta, pánska jazda, divoká párty, poľovačka, výlet na jachte, na ktorej sa bohatí páni učia fotografovať. Zákazník chce väčšinou spojiť príjemné s užitočným.

Úplná diskrétnosť:

„Ak chcete urobiť dobrý obchod, zoberiete si so sebou dve, tri baby, ktoré budú k obchodnému partnerovi pozorné,“ hovorí náš zdroj o jednom z dôvodov, prečo vlastne biznis s luxusnými spoločníčkami prekvitá.
A nejde pritom o lacný špás. Tie najlepšie si za deň pýtajú päťsto, tisíc, tisícpäťsto eur. I viac. Platí sa vopred a cez sprostredkovateľa. Inak ťažko zaručiť, že objednávateľ nezačne po akcii pod akoukoľvek zámienkou cenu zjednávať.
Neexistuje žiadna oficiálna cesta, akou sa k službám podobného druhu dostať. Aspoň na Slovensku. No nebolo to vždy tak. Pred troma rokmi si naša polícia vytypovala agentúry, ktoré sa predmetom svojho podnikania netajili. Razia najmä v nitrianskej agentúre Eli, ktorá mala stáť za nelegálnym obchodom so ženami, nezostala bez následkov.
Medzinárodná zločinecká organizácia mala prostredníctvom nej zabezpečovať vyše 200 „hostesiek“ do celého sveta. Jej mesačný zisk sa vtedy odhadoval na 30 miliónov korún. Zatkli sedem z pätnástich obvinených aktérov, medzi nimi aj známych fotografov a vizážistov, ktorí sa mali na obchode s bielym mäsom podieľať. Vyšetrovateľ všetkých obvinil z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z trestného činu obchodovania s ľuďmi. Po afére veľa ľudí z „brandže“ dostalo strach a rýchlo sa presunulo do Česka. Tí, čo zostali na Slovensku, prešli do úplnej anonymity.

Ponuka vytvára trh:

Je však naivné si myslieť, že dnes si bohatý podnikateľ či iný mocný muž nedokáže zohnať na Slovensku exkluzívnu spoločníčku. Aj keď tie obyčajnejšie sa dajú zohnať prostredníctvom internetu, najvyššia podnikateľská kasta na to ide úplne inak.
„Spravidla má každý svojho človeka, ktorý mu baby zháňa. Povie - idem do Francúzska, pozri sa do diára, sprav mi ponuku a dohodneme sa na cene. Pozrie si, vyberie, vopred sa dohodnú na presných podmienkach. Všetko musí byť zorganizované do posledného detailu,“ rozpráva náš zdroj.
Tým „človekom“ je podnikavec s legálnou aktivitou v oblasti, v ktorej prichádza do kontaktu so ženami, množstvom žien. Modeling, hostesing, súťaže Miss, šoubiznis. „Viete, títo ľudia sa tomu často nevyhnú. Na jednej strane sa zjaví spokojný klient a pýta sa, či by nebola aj ponuka iného charakteru. Na druhej strane prídu nespokojné modelky, pochádzajúce zo skromných pomerov, a tvrdia, že už chcú konečne zarábať. Akýmkoľvek spôsobom. Pýtajú si to vlastne samy, ony sú iniciátorky,“ tvrdí zdroj z modelingových kruhov.
Šťastlivci, čo vedia v tichosti dohodnúť kšeft, to nerobia len vďaka prehnanému sociálnemu cíteniu. Percentá z dohodnutého kontraktu sú odmenou za ich vzácne konexie. Vytvoriť fungujúci „podnik“ s takouto pôsobnosťou nie je jednoduché. Vždy vám totiž môže niekto klepnúť po prstoch. Ak za sebou nemáte silných „patrónov“.
Klient pošle peniaze na účet, zabezpečí letenku a všetko potrebné, spoločníčky nemusia mať o nič starosť. Všetko funguje na princípe „ja som zabezpečil, vy ste prišli“. Pravidlá hry sú jasné vopred, zmluvne zakotvené. Dámu si sám vybral zákazník, sám stanovil podmienky, nemá teda právo na reklamácie.

Veľké peniaze, veľký sex:

Dievčatá už presne vedia, čo sa od nich bude očakávať. Že sa cez deň bude pracovať, v noci žúrovať. Že majú byť k obchodným partnerom maximálne pozorné. Že idú len na výlet. Sexuálne praktiky, akými sú orálny či análny sex, sú štandardné. „Tam sú veľké peniaze, to znamená, že ide o tvrdý sex,“ dozvedáme sa.
Miera perverzity nepozná hraníc. „Bohatí ľudia sú svojím spôsobom múdri, neviem si predstaviť, že by boli agresívni. Ich sexuálne maniere sú však pestré. Hovorí sa, že pissing a kaviár sú naozaj veľmi časté. Máte známeho, bohatého muža, ktorý by dokázal zaplatiť všetko, ale nenájdete babu, ktorá by s ním išla. Aj na to treba mať žalúdok,“ počúvame o skúsenostiach, ktoré kolujú v istých sférach.
Iný zdroj o extravagancii, akou oplývajú tí najbohatší, tvrdí to isté. „Kaviár, piss sú bežné. Hoci baby dopredu vedia, čo ich čaká, tam môže muž trochu naraziť na problém, lebo nemá do činenia so štetkami hrubého zrna, ale často so študentkami, ktoré majú rady sex a chcú si zarobiť. Klienti začnú vydierať, pohrozia, že ich ihneď vrátia späť, a tak dievčatá zatnú zuby. Peniaze sú ten najsilnejší, neuveriteľný stimul. Čo viem, jedna raz napríklad odmietla, aby sa nechala pretiahnuť klientovým psom. Bol to Rakúšan, chcel dožičiť nielen sebe, ale aj jemu. ,Modelky‘ si potom povedia, kto je aký úchylák, špinavec. Na ďalšíkrát ho odmietnu.“

Drogy sú bežné:

Či sa spoločníčky posmeľujú v týchto sférach populárnym, ale najmä prvotriednym kokaínom, servírovaným na striebornej tácke, alebo inými drogami, nie je jasné. „Samozrejme na švédskych stoloch sú pripravené aj ,lajny‘ kokaínu pre hostí, ale myslím si, že baby to majú pod kontrolou,“ dozvedeli sme sa. „Možno je lepšie nemať v tom momente čistú hlavu,“ zahmlieva iný náš zdroj situácie, z ktorých sa dvíha žalúdok.
Každopádne, klient sa vie odmeniť aj inak. Darčeky nie sú výnimkou, spoločníčku oblečie či ozdobí šperkami. „Zbehlí ľudia už majú všade zľavy. Perlový náhrdelník, ktorý by doma kúpil za 150-tisíc korún, dostane v Singapure lacnejšie. A lepší.“ Zo zahraničných klientov majú povesť najštedrejších milencov Ukrajinci a Rusi.

Vydajú sa:

Spoločným znakom exkluzívnych spoločníčok je stopercentná diskrétnosť. Rozprávať o tom, čoho všetkého sa stali svedkami, čo významné si vypočuli, čo zvrhlé od nich klient v noci žiadal, nikdy nebudú. To sa nevypláca.
Ak je sexuchtivý zákazník spokojný, môže ju odporučiť svojmu ešte bohatšiemu známemu. Konkurencia je v brandži veľká, treba sa obracať. Obvykle nebývajú boháči jednej spoločníčke verní. „Určite ich striedajú. Keď už majú ísť za svoje hriechy do pekla, nech to stojí za to,“ myslí si náš zdroj. Podľa iného je zas smiešne domnievať sa, že keď môže mať niekto neúrekom rovnako kvalitných báb, prečo by si platil stále tú istú. „Mužská samoľúbosť je už raz taká.“ O veľkej úcte sa preto hovoriť nedá. „Bohatí ľudia sú sebavedomí. Nedáš mi? Dá mi ďalších desať. Tak to funguje.“
Práca tohto druhu sa dá vykonávať len pár rokov a návrat do civilného života nebýva jednoduchý, ale dievčatá si vedia poradiť aj v tomto prípade. „Viete, ako končia?“ pýta sa náš zdroj s úsmevom a ani nečaká na odpoveď. „Nabalia si toho najlepšieho, ktorý o ich minulosti nemá ani potuchy...“     
 

Okupácia

Ruských zbohatlíkov sa začínajú báť v ďalšom alpskom lyžiarskom stredisku

11.01.2008

Najextravagantejší koktail na svete nepodávajú v žiadnom luxusnom hoteli v New Yorku či v Hollywoode. Štvrť milióna korún za mix šampanského Krug, koňaku Hennessy a ďalších tajných ingrediencií, ktoré sa lejú na obrovskú ľadovú sošku horskej chaty, zaplatíte v neďalekom Švajčiarsku. Verbier patril vždy medzi mondénne lyžiarske strediská, no úroveň ubytovania i zábavy sa posúva čoraz vyššie, až sa domáci začínajú obávať návalu ruských zbohatlíkov.

Snobáreň:

Verbier má skvelú polohu, leží len dve hodiny jazdy zo Ženevy, hodinu z francúzskeho Chamonix a rovnako hodinu z talianskej Aosty. Podľa pravidelného rebríčka The New York Times jedno z najtrendovejších svetových miest, ktoré treba navštíviť. Nečudo, nové moderné podniky tu vyrastajú ako huby po daždi, na sklonku minulého roku otvorili luxusný podnik Coco Club a nie je jediný, ktorý svojou atmosférou, ale najmä cenami láka boháčov z celého sveta.
Coco Club, kde nalievajú spomínaný štvrťmiliónový koktail, sa na vlastnej stránke pýši prívlastkom „prvý luxusný VIP klub v Alpách“. Nikomu tu neprekáža, že mojito stojí 2 500 korún, fľaša najlacnejšieho šampanského je za dvojnásobok, to najdrahšie stojí vyše pol milióna korún.
Tapety na stenách podniku sú ručne maľované, jedna z nich je obložená plátkovým zlatom v hodnote asi 1,5 milióna. „Som tu po prvý raz a nemôžem uveriť, ako je tu krásne. Všetko tu vyzerá až príliš dokonale, nie však v negatívnom zmysle, naopak, je to ako z filmu,“ nadchýna sa Tillie Spencerová, jedna z modeliek, ktoré tu priamo na zjazdovke predvádzajú najnovšie módne výstrelky a ktoré sú hosťami podniku. Alebo živou ozdobou pre jeho členov. Ročný klubový poplatok je päťdesiattisíc korún, zahŕňa vstup do špeciálneho salónika, obsluhu krásnych dievčat, ktorým hovoria Snežné vtáčiky, či odvoz limuzínou do hotela po prehýrenej noci. Samozrejme, všetku spotrebu nápojov si hosť platí zvlášť. Vstup pre bežného návštevníka je síce len za tisícku, no šanca dostať sa medzi smotánku je mizivá.
Dôvod takejto snobárne? Príchod bohatých ruských oligarchov a ich spoločnosti, ktorí nemajú problém míňať státisíce. V ponuke sú tu chaty, za ktoré zaplatí záujemca 2,5 milióna korún na víkend, v miestnych obchodoch s umením či so šperkami zase ponúkajú kúsky za 25 miliónov.

Celebrity:

„Pozrite sa okolo a pochopíte, o akom bohatstve tu hovoríme. Verbier dnes úplne prekvitá,“ uviedol pre Daily Mail Brit Colin Barber, ktorý vlastní jeden z tamojších najznámejších podnikov Pub Mont Fort. Podľa Barbera sa Verbier za ostatné roky zmenil na miesto, kam chodia bankári, developéri, ľudia s multimiliónovými kontraktmi. „Je tu množstvo ľudí, ktorí dokážu za večer minúť vyše stotisíc korún,“ tvrdí.
Samozrejme, takéto miesta lákajú aj svetoznáme celebrity, bola tu už Victoria Beckhamová, ktorá obľubuje aj podobne mondénny francúzsky Courchevel, chodí sem modelka Jodie Kiddová, kuchár bez čapice Jamie Oliver, herec Hugh Grant. Spevák Phil Collins má neďaleko vlastný dom, jeho mladší kolega James Blunt tu dokonca krstil nový vlek, nesúci jeho meno. A nechýba ani britská kráľovská rodina, princov Williama a Harryho často vídať v Barberovom bare, každoročne sem dochádza aj Sarah, vojvodkyňa z Yorku, so svojimi dcérami, princeznami Beatrice a Eugenie.
Za ostatné obdobie sa tu otvorili tri moderné kluby, svoju chatu pre prominentov tu tento mesiac otvára aj miliardár Richard Branson, majiteľ spločnosti Virgin. Investícia v hodnote vyše 160 miliónov korún by sa mu mohla vrátiť rýchlo, veď cena za týždňový prenájom je tri milióny korún a zahŕňa ubytovanie pre 18 ľudí, deväťčlenný personál so šéfkuchárom. K dispozícii je krytý bazén i kúpele, vonkajšie klzisko alebo domáce kino. „Pán Branson skutočne uznáva Verbier, má rád nielen tunajšie zjazdovky, ale aj život po lyžovačke,“ hovorí manažérka chaty Hannah Bowen-Jonesová.

Nechcete obraz?:

Nedávno tu otvorili aj galériu umenia, kde sa predávajú výlučne drahé originály. Dostať tu kúsky Andyho Warhola či Roya Lichtensteina, ale v ponuke je aj Picasso. Najdrahším obrazom je Warholov portrét Muhammada Aliho za 25 miliónov korún.
Najbizarnejšie na tejto galérii je, že je určená pre impulzívnych zákazníkov. „Nikto sa nezobudí v Londýne či v Moskve a nepovie si, že si ide do Verbieru kúpiť obraz. Oni sú už tu,“ hovorí majiteľka galérie Gul Coskunová. Jej potenciálni klienti sa len prechádzajú po stredisku po dni strávenom na lyžiach a keď im padne do oka kúsok vo výklade, kúpia si ho. Aj za niekoľko miliónov. „Ľudia chcú žiť pre zábavu,“ hovorí Coskunová. „Často hovorím svojim klientom, že ak ich bude obraz nudiť, nech ho prinesú späť a ja ho predám ďalej. Je to ako knižnica...“ Svojich klientov opisuje ako mladých, nanajvýš 45-ročných a tvrdo pracujúcich ľudí. „Mali sme tu filmové hviezdy, bankárov, jednoducho ľudí zo všetkých oblastí života...“ ponúka svoj pohľad na svet.

Strach:

Verbier je pritom už tridsať rokov strediskom, ktoré napriek tomu, že láka najbohatších ľudí a najlepších lyžiarov, stále zostáva menej formálnym ako snobské strediská St. Moritz, Courchevel či Gstaad. „Vždy sa tu nosili džínsy
a tričká, symbolom bola akási ošumelá elegancia,“ hovorí Charlie Berman, ktorý navštevuje Verbier už štvrťstoročie. „Obávam sa však, že ak sa to tu bude vyvíjať ďalej týmto smerom, smerom k luxusu, charakter strediska i jeho atmosféra sa zmenia.“
Naráža tým na jedinú vážnu hrozbu - bohatých Rusov. Nech sa tomu hovorí xenofóbia, neprístupnosť k zmenám či zdravý rozum, mnohí domáci majú z ich príchodu strach. Podľa nich bude koncom pre bežných návštevníkov a ozajstných nadšencov lyžovania.
„Pozrite sa na Courchevel, ktorý kompletne zabrali. Majú veľmi veľa peňazí a úplne hrozné názory. Správajú sa
v rámci hesla: Chcem to, zaplatím, zoberiem a nestarám sa,“ hovorí jeden z miestnych podnikateľov. „Verbier bol vždy miestom, kde v rovnakom podniku sedeli multimilionári s obyčajnými lyžiarmi a bavili sa spolu. No už aj tu možno pozorovať, že atmosféra sa mení,“ dodáva príklad, ako v Courchevel hocikedy príde Rus k majiteľovi krčmy a ponúkne mu v prepočte desaťtisíc korún, aby sa zbavil „nežiadaných“ hostí.

Póza:

„Rusi tu nie sú kvôli lyžovaniu. Ženy len vysedávajú v reštauráciách v obtiahnutých topoch a úzkych nohaviciach, takže je na prvý pohľad jasné, že na zjazdovku nepôjdu, všetkým naokolo dávajú jednoznačne najavo, že kvôli tomu tu určite nie sú,“ hovorí nemenovaný domáci. Namiesto lyžovačky sa sem chodia ukazovať alebo nakupovať.
Sascha Buri, miestny horský vodca a lyžiarsky inštruktor, sa na tento vývoj pozerá s dešpektom. „Verbier bol vždy športovým rezortom. Ľudia tu mali veľa peňazí, ale nikto sa nimi nechválil,“ vyjadril pre Times obavy z akejsi okupácie boháčmi, ktorí sa nevedia správať. „Dnes stretnete na uliciach omnoho viac kožuchov ako kedysi. Dúfam, že to nie je posun k rezortom pre vyššie vrstvy, kde nie je dôležité lyžovať, ale pozérsky sa ukázať.“
Mnohí domáci s ním súhlasia, a tak sa tu vždy dajú nájsť dvojposteľové izby za niekoľko tisíc na víkend či o niečo drahšie chaty. Stále tu fungujú tradičné apre`sski bary, kde sa do noci tancuje a popíja rovno v lyžiarkach. Snažia sa udržať si klientelu, ktorá sem vždy chodila, je im cennejšia ako príchod ruských zbohatlíkov.    

 

Poliaci objavujú lesný raj po Nacistoch a Sovietoch

27.1.2008

Borne Sulinowo 

Pred dvadsiatimi rokmi nebolo toto mesto na mape. V súčasnosti sem jazdia nadšenci z celej Európy odhaľovať tajomstvá , ktoré tu zanechali sovietska aj nacistická armáda.

Kilometre podzemných chodieb, Hitlerove bunkre aj úkryty ruských jadrových hlavíc. Borne Sulinowo na severozápade Poľska má dobrodruhom aj vojenským historikom čo ponúknuť. A nielen im. Stále viac Poliakov sa do päťtisícového mestečka sťahuje za lepším životom.

Novozrekonštruované domy tu stoja priamo uprostred lesa. Kúsok od domov sú jazerá plné rýb s nádhernými piesčitými plážami. Aj do tých najzapadnutejších miest tu vedú široké asfaltové cesty, nechýba škola, ihrisko či kultúrny dom.

Na prvý pohľad ideálne miesto pre život, o ktorom sníva hádam každý obyvateľ priemyslovej aglomerácie. Lenže život v "lesnom meste", ktorému sa hovorilo Gross Born, má aj svoje negatíva.

Šesťdesiat rokov sem nemohla vstúpiť noha obyčajného smrteľníka. Celé okolie bolo súčasťou vojenského priestoru. Najprv ho ovládli nacisti, ktorí tu v rokoch 1932 -1939 vybudovali gigantický komplex podzemných bunkrov.

Nezachovala sa k nim však žiadna dokumentácia, preto skupinky miestnych vojenských nadšencov - archeológov každý rok odhaľujú nové miesta, bunkre, chodby alebo tajomné podzemné miestnosti.

Z majestátnej budovy kina zostalo len torzo. Jediný múr, ktorý ešte nespadol, je ten so socialistickými výjavmi

Z času na čas sa v poľských médiách objaví článok nejakého nadšenca, ktorý tvrdí, že odhalil nacistickú podzemnú továreň, nemocnicu alebo dokonca železnicu. Vierohodné dôkazy však často chýbajú.

Faktom ale je, že napríklad pri rekonštruovaní jednej z krčiem v centre mesta objavili podzemné elektrické vedenie, ktoré pri mierne bujnej fantázii mohlo zapríčiniť šírenie historiek o podzemnom meste, v ktorom mohli žiť tisícky ľudí.

Základňa Rommela aj Guderiana

Bunkre boli tak dômyselne aj precízne postavené, že ich všetky neodhalila ani ďalšia armáda, ktorá sa tu usídlila po 2. svetovej vojne. Armáda, ktorá tento dokonalý vojenský obranný val dobyla bez jediného výstrelu. Nemci pred ňou ustúpili.

Sovieti, ktorí do miestnych lesov rozmiestnili jadrové zbrane, sa skôr ako o schátrané bunkre zaujímali o výstavbu obrovských sídlisk pre tisíce svojich vojakov a ich rodín prichádzajúcich z celého Ruska aj ďalších zväzových republík.

Celý vojenský priestor bol dôsledne zamínovaný. Nacistický generál Erwin Rommel tu k dokonalosti driloval svoje elitné jednotky Afrika Korps. Pred útokom na Poľsko tu pôsobil aj tankový stratég generál Heinz Guderian.

Roky vojenských cvičení zapríčinili, že ešte dnes môžu miestni obyvatelia pri prechádzkach v lese ľahko naraziť na nevybuchnutú muníciu.

Bezprostredné okolie domov je síce vyčistené, nikto však nevie, čo sa v priestore väčšom ako Praha, môže ešte nachádzať.

Nákupy u Sašu

Na hlavnej ulici Nepodleglosti, ktorá sa za nacistov nazývala Adolf Hitler Strasse a za Sovietov Komienkova, po generálovi miestnej jednotky, stoja dve delá mieriace na protiľahlý opravený päťposchodový dom.

V malom domčeku za nimi je miestne nákupné stredisko, ktoré si z nostalgie uchováva názov "Magazin Saša", v jednom z domov je kaderník, v inom videopožičovňa. Všetko na prvý pohľad vyzerá väčšie a mohutnejšie ako v bežných poľských mestách.

Bývalá kasáreň sovietskych vojakov stojaca uprostred lesa sú prestavané byty a miestni si nemôžu vynachváliť ich príjemnú polohu v prítmí vysokých borovíc.

Hneď o pár metrov ďalej stojí približne desaťmetrová obludne vyzerajúca budova bez okien, zarastená kríkmi a popísaná nápismi v azbuke. Za ňou stojí ďalšia a vedľa ďalšia.

Odpaľovacie zariadenie jadrových rakiet bolo ukryté v tuneli uprostred lesa neďaleko Borne Sulinowa, severné Poľsko.

Vláda sem v 90. rokoch lákala ľudí na lacné domy, nové pracovné miesta aj idylické prostredie. Lenže zdemolovaných domov je viac ako záujemcov, okolie bolo odmínované až nedávno a nezamestnanosť stále presahuje 25 percent.

Mesto duchov

Asi 15 kilometrov od mesta stojí mestečko Klomino. Skôr vlastne stálo. V súčasnosti je mestom duchov. Obrovské panelové domy stoja v niekoľkých radoch rovnobežných ulíc.

Okná sú rozbité, skrze ne ešte sem-tam vidno tapetovú výzdobu. Vietor sa preháňa cez opustené budovy a celé miesto naháňa neznalému návštevníkovi husiu kožu.

Museli tu žiť tisícky ľudí, ale teraz nie je v celom meste ani noha. Jeho zašlú slávu pripomína len nepoškodený predný múr inak zdemolovaného kina, na ktorom žiaria obrovské farebné sovietske symboly.

Klomino by mohlo byť v európskom meradle unikát. Lenže nie je samé. Podobných osád duchov je v tomto bývalom vojenskom priestore oveľa viac.

Konšpiračné teórie

Borne Sulinowo je unikátne svojou polohou. Nikde inde v Poľsku a zrejme ani v strednej Európe neexistuje mesto, ktoré by bolo situované uprostred lesa. Stromy vyrúbali iba tam, kde bolo potrebné postaviť dom alebo cestu.

Klomino - mesto duchov. Na prvý pohľad to tu vyzerá ako na bežnom sídlisku. Tu však už viac ako 20 rokov nikto nebýva.

Oblasťou preteká rieka Pilava. Len niekoľko minút chôdze z centra leží najväčšie z niekoľkých vodných plôch - jazero Pile. V súčasnosti rekreačná oblasť, kedysi dôvod konšpiračných teórii.

Jedna z nich hovorí, že jazero bolo počas studenej vojny prepojené podmorským tunelom s Baltickým morom, ktoré odtiaľ leží necelých sto kilometrov. Niekoľko miestnych obyvateľov, ktorí na základni slúžili totiž tvrdili, že v jazere videli sovietske ponorky.

Andrzej Michalak, prevádzkovateľ miestneho múzea a nadšenec pre tunajšiu vojenskú históriu, je však skeptický. "Nič také tu nebolo," hovorí.

Napriek tomu aj on tvrdí, že pri jeho pravidelných prechádzkach po bývalom vojenskom priestore nachádza neobvyklé miesta, ktorí nie sú vyznačené na žiadnych mapách.

"Mám aj svoje tajné miesta, ktoré zatiaľ nikomu neprezradím," hovorí Michalak. Je však absolútne presvedčený, že tohtoročné leto sa tu objaví niečo nové, čo zatiaľ zostávalo očiam návštevníkov utajené.

Či to bude ďalšia časť podzemnej železnice, tajné nemecké skladisko zbraní, či ďalšia nemocnica, nikto nevie.

   

Rómovia si môžu sporiť so 100 % úrokom

ŠIMONOVCE. Rómovia z obce Šimonovce dostali možnosť sporiť peniaze so stopercentným úrokom. Toľko totiž dostanú po 18 mesiacoch pravidelného odkladania peňazí, pokiaľ sa zapoja do programu Splňme si svoj sen neziskovej organizácie ETP Slovensko. Sporenie je viazané na vopred dohodnutý účel a Rómovia si takto môžu financovať opravy alebo kúpu domov, vodičský kurz či vysokoškolské vzdelanie. ČTK o tom informoval starosta Šimonoviec Emil Madarász.

"Neuznávam výstavbu sociálnych bytov v našich podmienkach, ľudia si svoje bývanie viac budú vážiť, keď si ho postavia či opravia sami," povedal Madarász. Šimonovčania si podľa neho túto možnosť veľmi pochvaľujú, pretože inak by si napríklad svoje bývanie vraj nemali šancu vylepšiť. Maximálna výška sporenia, a tým aj bonusu, je obmedzená podľa zámeru na 850 až 2000 korún mesačne.

Ďalšou možnosťou pre nízkopríjmové rodiny je pôžičkový program na rovnaké ciele s približne trojpercentným úrokom. Peniaze však rovnako ako pri sporení do ruky nedostanú, nadácia preplatí obchodníkovi vopred dohodnutý tovar a Rómovia si domov prinesú napríklad iba stavebný materiál.

Šimonovce v okrese Rimavská Sobota majú zhruba 500 obyvateľov, z ktorých asi polovica sú Rómovia.

Podľa Beáty Kopalovej z ETP Slovensko sú Šimonovce jednou zo siedmich obcí, ktoré sa do programu od februára tohto roku zapojili. Rovnakú možnosť dostali napríklad aj v Kokave nad Rimavicou, Hodejove a na viacerých miestach východného Slovenska. Zmluvy aktivisti podpisujú iba s ľuďmi s obmedzeným príjmom. Napríklad štvorčlenná rodina nemôže mať mesačný príjem viac ako 19.510 korún. Programy finančne kryjú zahraničné organizácie Habitat for Humanity a Open society.

23. 2. 2008

 

Golfovými holemi a klacky vítali litvínovští Romové aktivisty

 

Členové monitorovacích hlídek takzvaných ochranných sborů Dělnické strany v Litvínově 

Členové monitorovacích hlídek takzvaných ochranných sborů Dělnické strany v Litvínově 

Policisté museli zasahovat v sobotu dopoledne na litvínovském sídlišti Jarov, kde se setkali aktivisté s místními Romy. Přibližně sedm desítek Romů se vyzbrojilo klacky, golfovými holemi či násadami od sekyry na příchod hlídky ze skupiny Dělnické strany (DS).

4. 10. 2008  LITVÍNOV

Dvanáctičlenná skupina DS na místo byla vyslána kvůli údajné žádosti o pomoc místních občanů, které svým chováním prý obtěžují nepřizpůsobiví sousedé. Na příchod aktivistů Romové reagovali vulgárními nadávkami, pliváním či poléváním vodou.

Střetům zabránila policie s litvínovskými strážníky. Hlídky Dělnické strany sídliště opustily zhruba po hodině.

S jednáním Dělnické strany nesouhlasí vedení města, za přínosné jej nepovažuje ani předseda janovského osadního výboru. "Město musí zareagovat, situace se přiostřuje. Policie pořídila záznam, je třeba jej vyhodnotit a vyvodit patřičné důsledky. Minimálně půjde o přestupek, někteří aktéři se možná dočkají obvinění z trestného činu. Nelíbí se mi ani, jak byli obyvatelé sídliště vyzbrojeni," řekl litvínovský místostarosta Martin Klika (ČSSD), který situaci na místě monitoroval.

Policie zakázal DS vstup na sídliště

Velitel policistů podle litvínovského starosty Milana Šťovíčka (ODS) hlídkám Dělnické strany zakázal až do pondělní osmé hodiny ranní vstup do janovského sídliště. "Důvodem je zachování veřejného pořádku a ochrana zdraví a životů občanů," uvedl. Zákaz potvrdil místopředseda DS Petr Kotáb. "Zákaz budeme respektovat. Nicméně nemůžeme vyloučit, že se do janovského sídliště nechystají jiné skupiny z mnohem radikálnějších uskupení než jsme my," řekl.

Lidé z problémového panelového sídliště poukazují podle místopředsedy DS Jiřího Štěpánka na neutěšený stav v lokalitě. Stěžují si zejména na místní romskou komunitu, na rušení nočního klidu, ničení soukromého majetku a také napadání občanů Romy. Městská policie údajně nemá ani nadále zájem situaci řešit. S tím však Šťovíček nesouhlasí.

 "Město se situaci v sídlišti systematicky věnuje, pracuje na integrovaném plánu rozvoje lokality a zřídilo zde i služebnu strážníků," doplnil.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.