sociálne témy
Úľavy na dani z nehnuteľnosti
Bratislava
V Bratislave o polovicu menej zaplatíte za pozemky, domy a byty, garáže a nebytové priestory vtedy, ak máte viac ako 70 rokov alebo ste ťažko zdravotne postihnutý. Plnenie podmienok musíte preukázať rodným číslom, rozhodnutím alebo preukazom. Ak mal daňovník úľavu na dani v predchádzajúcich rokoch, preukazuje plnenie podmienok dokladmi k daňovému priznaniu z predchádzajúcich rokov. Ak podávate daňové priznanie prvýkrát a uplatňujete si nárok na zníženie dane, musíte podpísať vyhlásenie k daňovému priznaniu.
Trnava
Trnava priznáva polovičnú zľavu občanom starším ako 62 rokov alebo v hmotnej núdzi na dom, byt, garáž a nebytový priestorov v bytových domoch. Ťažko zdravotne postihnutí majú zľavu 75 percent na dom a byt, garáž a nebytový priestor v bytových domoch.
Nitra
Výhodu polovičnej dane majú v Nitre pozemky, ktorých vlastníkmi sú osamelo žijúci občania starší ako 70 rokov, ak tieto pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu. Takú istú výhodu majú zo stavieb na bývanie a bytov, garáží osamelo žijúci občania starší ako 70 rokov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím. "Okrem toho má mesto Nitra veľký rozsah úplného oslobodenia od dane z nehnuteľností. Toto oslobodenie od dane je ustanovené v paragrafe 16 všeobecného záväzného nariadenia číslo 6 z roku 2005,“ povedal Vladimír Petrík, vedúci oddelenia miestnych daní a poplatkov.
Trenčín
Trenčín poskytne svojim obyvateľom zníženie dane 50 percent. Týka sa to pozemkov - záhrad, ktorých vlastníkmi sú občania starší ako 70 rokov, ak tieto pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu. Polovičnú daň zaplatia aj pri domoch a bytoch, garážach a nebytových priestoroch sedemdesiatroční a ťažko zdravotne postihnutí.
Žilina
"Aj napriek finančnej kríze sme nepristúpili k zvýšeniu dane z nehnuteľností a nezvyšovali sme ani poplatok za komunálny odpad. Mesto Žilina ide skôr druhou cestou - sprehľadnením týchto daní, lepšou ekonomikou a systematizáciou práce na úrade. Snažíme sa, aby pravidlá boli jasné a jednoduché,“ povedal primátor Ivan Harman. Správca dane poskytuje zníženie dane zo stavieb a dane z bytov 50 percent z daňovejpovinnosti na stavby na bývanie a byty vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych občanov.
Banská Bystrica
V Banskej Bystrici o polovicu menej zaplatia za rodinný dom a byt starší ako 62 rokov. Ak si zľavu neuplatnia do 31. januára, nárok na zníženie dane z nehnuteľnosti v tomto zdaňovacom období zaniká. Občania, ktorí si uplatnili nárok na zníženie dane zo stavby na bývanie a z dane z bytu v predchádzajúcom zdaňovacom období, už nemusia podávať novú žiadosť.
Prešov
V Prešove sa daň z pozemkov zníži na 50 percent za pozemky, ktoré vlastnia občania v hmotnej núdzi a starší ako 70 rokov. Na polovicu sa znižuje daň zo stavieb a bytov a za nebytové priestory v bytových domoch slúžiacich ako garáž vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. Zľavu majú aj ľudia v hmotnej núdzi a starší ako 70-roční.
Košice
Košice poskytujú občanom, ktorí dosiahli vek 70 rokov, do 31. decembra zníženie dane o 30 percent z bytu alebo rodinného domu, ak tento byt alebo rodinný dom slúži na ich trvalé bývanie. Mesto zníži daň z pozemkov o 30 percent, ak ho vlastní občan v hmotnej núdzi alebo starší ako 70 rokov, ak tieto slúžia výhradne na ich osobnú potrebu.
Daňovník je povinný preukázať hmotnú núdzu. Ostatné zníženie sa poskytuje bez podania žiadosti. Daň zo stavieb na bývanie a bytov vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych občanov, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, sa znižuje o 50 percent.
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-40057170-menej-zaplatia-starsi-a-zdravotne-postihnuti
Dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie
Dňa 28. 8. 2008 bolo uverejnené v Zbierke zákonov, v čiastke 127, nariadenie Vlády SR č. 336/2008 Z. z., ktorým sa upravujú sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie. Nariadenie je účinné od 1. 9. 2008.
Nové sumy dávky sú:
- u jednotlivca 1 760 Sk mesačne,
- u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 3 300 Sk mesačne,
- u dvojice bez detí 3 060 Sk mesačne,
- u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 4 520 Sk mesačne,
- u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 4 800 Sk mesačne,
- u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 6 060 Sk mesačne.
Nové sumy príspevku na bývanie sú:
- 1 570 Sk mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi,
- 2 510 Sk mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.
Zvýšil sa aj príspevok v prípade tehotných žien a rodičov dieťaťa do jedného roku veku.
Opatrovateľská služba
Pri nízkych príjmoch sa na platbách za opatrovateľskú službu podieľa aj rodina opatrovaného.
V mestách a obciach sa najviac uchádzajú o opatrovateľskú službu seniori s krátkodobým alebo dlhodobým, prípadne chronickým ochorením. Ceny za jednotlivé úkony sú určené vo všeobecne záväzných nariadeniach hodinovou sadzbou.
Uchádzači o poskytovanie opatrovateľskej služby predkladajú najmä návrh potreby opatrovateľskej služby potvrdený lekárom a žiadosť o poskytnutie sociálnej pomoci, ďalej rozhodnutie o výške dôchodku, k nahliadnutiu občiansky preukaz a podľa potreby aj iné doklady.
Mesto zabezpečuje opatrovateľskú službu poskytovanú v byte občana. Uchádzačom je na základe zákona o sociálnej pomoci občan, ktorému sa na návrh lekára a po prešetrení sociálnej odkázanosti začne poskytovať opatrovateľská služba. Nemôže ju dostať, ak už naňho poberá opatrovateľ opatrovateľský príspevok z úradu práce.
O opatrovanie sa uchádzajú najviac občania vo veku 65 -95 a viac rokov, ktorí sú vzhľadom na zdravotný stav odkázaní na pomoc.
Mestá zabezpečujú opatrovateľskú službu najmä vlastnými opatrovateľkami, ktoré sú v pracovnom pomere buď s mestom, alebo s príspevkovou organizáciou, na tento účel zriadenou.
Ak má občan príjem nižší ako 1,2 násobok sumy životného minima (v súčasnosti je to 6 156 Sk), musí sa na platbách podieľať aj jeho rodina.
„Väčšinou uzatvárame v takých prípadoch dohodu s rodinnými príslušníkmi, na základe ktorej na platby prispievajú. V prípade, že by rodina odmietla prispieť, môžeme ju rozhodnutím k tomu aj zaviazať. Ale opäť aj u rodiny musíme skúmať, či nie je pod hranicou životného minima. Ak by bola, tak takému občanovi opatrovateľskú službu zaplatí mesto.
Akú pomoc poskytujú obce a mestá
* Opatrovateľskú službu - využívajú viac seniori, podmienkou nie je ťažké zdravotné postihnutie
* poskytuje sa na základe žiadosti alebo odporúčania zdravotníckeho zariadenia, spravidla ošetrujúceho lekára
* prešetrí sa situácia v domácnosti a určí rozsah úkonov, ktoré žiadateľ potrebuje
* výška úhrady je stanovená všeobecne záväzným nariadením obce alebo mesta *Poskytovanie opatrovateľskej služby, peňažného príspevku na osobnú asistenciu a príspevku za opatrovanie sa vzájomne vylučuje - občan môže dostať len jednu z týchto foriem pomoci.
Ovplyvnie výšky opatrovateľského príspevku inými príjmami
Ako môžu príjmy ovplyvniť výšku peňažného príspevku za opatrovanie?
Ak je príjem občana ZŤP vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (t. č. suma 6 156 Sk), resp. 3-násobok sumy životného minima (t. č. suma 15 390 Sk), ak je občanom ZŤP nezaopatrené dieťa, peňažný príspevok za opatrovanie sa kráti o sumu prevyšujúcu tento príjem.
Ak je ZŤP občan odkázaný na opatrovanie poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, peňažný príspevok za opatrovanie sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.
K žiadosti o peňažný príspevok za opatrovanie je potrebné doložiť okrem iného aj overené vyhlásenie ZŤP občana o majetkových pomeroch. Ak majetok a úspory ZŤP občana a spoločne posudzovaných osôb presahujú 800 000 Sk, nevznikne nárok na poskytovanie peňažného príspevku za opatrovanie. Je povinnosťou tak fyzickej osoby, ako aj ZŤP občana oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecía rodiny všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na určenie výšky peňažného príspevku za opatrovanie.
Ovplyvňujú výšku príspevku príjmy opatrovateľa?
Ak fyzická osoba, ktorá opatruje ZŤP občana poberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia (okrem sirotského a čiastočne invalidného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004), peňažný príspevok za opatrovanie sa kráti o 50 percent dávky dôchodkového poistenia (skúma sa aktuálny príjem fyzickej osoby).
V čase opatrovania občana odkázaného na opatrovanie mesačný príjem fyzickej osoby zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu nemôže presiahnuť dvojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (t. č. sumu 10 260 Sk).
V prípade, že fyzická osoba spĺňa túto podmienka, výška jej príjmu zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu nemá vplyv na výšku peňažného príspevku za opatrovanie.
Chcete opatrovateľskú službu?
Kto dostane opatrovateľskú službu
Ĺudia po mozgových príhodách, ale tiež starí a slabí, ktorí si už nevládzu nakúpit’, navarit’ alebo zabúdajú pravidelne užívat’ lieky. To je len zlomok tých, ktorým by mali okrem rodiny pomáhat’ obce a mestá v ich domácnosti.
O poskytnutie opatrovateĺskej služby treba požiadat’ spravidla tam, kde máte trvalé bydlisko: na príslušnom obecnom alebo mestskom úrade, v Bratislave a v Košiciach na miestnom úrade mestskej časti.
Zákon o sociálnej pomoci mestá a obce zaväzuje poskytovat’ opatrovateĺskú službu, ich obyvatelia ju musia dostat’. Väčšina miest poskytuje túto terénnu službu prostredníctvom vlastných opatrovateliek, ktoré zamestnáva bud’ na plný, alebo na čiastočný úväzok.
Ak osamelo žijúca osoba odkázaná na opatrovanie má príjem nižší ako je 1,2-násobok sumy životného minima, mestá a obce poskytujú v takých prípadoch opatrovateĺskú službu zadarmo. Ak občan nemá dostatočný príjem, rodina sa musí podieĺat’ na platbách. Väčšinou mestá v takých prípadoch uzatvárajú s rodinnými príslušníkmi dohodu, na základe ktorej na platby prispievajú.
1. Pomocou opatrovateliek v teréne sa zabezpečuje nielen dôchodcom, ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujoe pomoc inej osoby, ale aj iným na túto pomoc odkázaným ľuďom, ak im nemôže pomoc zabezpečiť rodina.
2. Poskytuje sa v bežnom pracovnom čase v pracovných dňoch týždňa, neziskové organizácie ju poskytujoe 24 hodín denne aj počas sviatkov a víkendov.
3. Opatrovateľky pomáhajú pri hygiene, obliekaní, varení a podávaní stravy, nevyhnutných prácach v domácnosti, sprevádzajú ľudí na lekárske ošetrenia, ale aj na kultúrne a športové podujatia. Súčasťou opatrovateľskej služby nie je zdravotná starostlivosť v zmysle zákona o zdraví ľudu a zdravotnícke úkony, ktoré môžu poskytovať len štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia.
4. Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady upravujú obce a mestá vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach.
Opatrovateľskú službu nemožno poskytnúť občanovi:
* ktorý dostáva príspevok na osobnú asistenciu
* ktorému rodinný príslušník na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje celodenné a riadne opatrovanie
* tiež ak je takej osobe nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosu chorobou a pri postihnutí touto nákazou
Službu možno aj vymáhať
Opatrovaní, ale aj rodinní príslušníci sa zvyknú sťažovat’, že obec im službu neposkytuje alebo že musia z roka na rok platit’ viac a viac za menej úkonov.
Zabezpečenie opatrovateĺskej služby je plne v kompetencii miest a obcí. Ak obec pridelí málo finančných prostriedkov na opatrovateĺskú službu, majú obyvatelia možnost’ obrátit’ sa na poslancov mestského zastupiteĺstva, ktorí svojimi hlasmi o tom rozhodujú.
Ak občan žiadajúci opatrovateĺskú službu spĺňa hmotnoprávne podmienky upravené v príslušných ustanoveniach zákona o sociálnej pomoci, obec je povinná mu túto sociálnu službu poskytnút’. Obce a mestá sú povinné financovat’ opatrovateĺskú službu zo svojho rozpočtu. Pri príprave rozpočtu by zastupiteĺstvo obce malo vychádzat’ zo svojich priorít a počítat’ aj s tým, že obec bude povinná uspokojit’ aj zákonné nároky svojich obyvateĺov, medzi ktoré patrí aj poskytnutie opatrovateĺskej služby. Dôvodom neposkytnutia opatrovateĺskej služby nemôže byt’ nedostatok finančných prostriedkov.
Ak občan nie je spokojný s rozhodnutím starostu, ktorý vystupuje ako správny orgán, má možnost’ sa v 30-dňovej lehote odvolat’ na príslušný krajský súd.
V pripravovanom návrhu zákona o sociálnych službách sa uvažuje prijať viaceré zmeny, ktoré budú vytvárať aj rovnocenné podmienky pre poskytovateĺov sociálnych služieb, a to bez ohĺadu na to, či ide o obec alebo samosprávny kraj, alebo iných, neverejných poskytovateĺov tejto služby. Napríklad zavedením nového systému ich financovania, ako aj garanciou poskytnutia finančného príspevku pre registrované subjekty, t. j. neverejných poskytovateĺov, pri vybraných druhoch sociálnych služieb vrátane opatrovateĺskej služby.
Ako obce a mestá zamestnávajú opatrovateľov a ako sa hradí ich služba
1. Manželský pár dôchodcov, kde je opatrovateľská služba poskytovaná 75-ročnej ťažko zdravotne postihnutej pani. Opatrovateľskú službu jej zabezpečuje dcéra, ktorá nemá s rodičmi spoločný trvalý pobyt. Ich príjem do rodiny (výška dôchodkov) dosahuje 15 399 Sk. Táto suma presahuje 1, 2-násobku životného minima pre 2 osoby (10 452) o 4 947 Sk. Z uvedeného dôvodu si poplatok za službu vo výške 834 Sk na mesiac platí sama. Dcéra je zamestnaná na mestskom oerade na dobu určitoe s úväzkom 3 hodiny denne.
2. Päťčlenná rodina, z toho dve deti, sú ťažko zdravotne postihnuté. Matka poskytuje opatrovateľskú službu obom deťom, ktoré počas dňa navštevujú školu. Príjem do rodiny je 8 967 Sk, pričom 1, 2-násobok životného minima v tomto prípade pre 5 člennú rodinu je 18 324 Sk.
Rodina je o 9 357 Sk pod uvedenom hranicou. Z tohto dôvodu neplatia za opatrovateľskoe službu nijaký poplatok. Matka je zamestnaná na mestskom úrade na dobu určitú s úväzkom 4 hodiny denne.
3. Ťažko zdravotne postihnutá 80-ročná pani, ktorá je slobodná, bezdetná, žije sama v jednoizbovom byte na sídlisku. Výška jej dôchodku je 6 459 Sk. 1,2-násobok životného minima pre jednu osobu je 6 156 Sk, takže pani platí čiastočnú úhradu vo výške 303 Sk, čo je rozdiel medzi jej dôchodkom a 1, 2-násobkom sumy životného minima. Opatrovateľskú službu jej zabezpečuje neter, ktorá je zamestnaná na mestskom úrade na dobu určitú s oeväzkom 2 hodiny denne.
4. Ťažko zdravotne postihnutá 84-ročná pani, ktorá je vdova, žije sama v rodinnom dome. Výška jej dôchodku je 6 100 Sk.
Táto suma nedosahuje 1,2násobok životného minima pre jednu osobu (6 156 Sk).
Opatrovateľskú službu jej poskytuje dcéra, ktorá má s mestom uzatvorenú dohodu o zaplatení úhrady vo výške 956 Sk mesačne za poskytované úkony opatrovateľskej služby osobami povinnými vyživovacou povinnosťou. Dcéra má s mestom uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú s úväzkom 4 hodiny denne.
Čo treba vedieť o osobnej asistencii pre ťažko zdravotne postihnuté osoby
1. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je jednou z foriem kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia občana v prípade jeho zníženej pohybovej alebo orientačnej schopnosti, narušenej schopnosti dorozumievania, obmedzenej schopnosti alebo straty schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony a nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1 zákona o sociálnej pomoci, alebo činnosti uvedené v prílohe č. 5 zákona o sociálnej pomoci.
2. Poskytovanie peňažného príspevku na osobnoe asistenciu je upravené v § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, je možné poskytnúť ho najskôr od 6. roku veku dieťaťa do 65. roku veku občana, ktorý je podľa posudku vydaného oddelením posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny miestne príslušného podľa trvalého bydliska občana odkázaný na osobnoe asistenciu. Peňažný príspevok možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím aj po dovŕšení 65. roku veku, ale pod podmienkou, že je zamestnaný.
3. Osobná asistencia je zameraná na zmiernenie znevýhodnenia alebo prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám občianskeho vybavenia, na umožnenie styku so spoločenským prostredím, na sprístupnenie informácií a na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov alebo nevyhnutných prác v domácnosti, alebo činností (napr. vstávanie, osobná hygiena, obliekanie, podávanie liekov, príprava a podávanie jedla, dorozumievanie, štúdium, pracovná činnosť), ktoré občanovi poskytuje osobný asistent, prípadne osobní asistenti.
4. Osobnou asistenciou sa poskytuje nezávislosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity. Rozsah osobnej asistencie sa určuje na základe činností, ktoré si nemôže občan s ťažkým zdravotným postihnutím vykonať sám, a počtu hodín, ktoré soe potrebné na vykonanie týchto činností.
5. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku je 55 Sk. Peňažný príspevok na osobnoe asistenciu sa vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcom mesiaci pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Občan je povinný predložiť podklady, tzv. Výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, za každý mesiac miestne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca.
S osobnými asistentami
Pri Organizácii muskulárnych dystrofikov pôsobí Agentúra osobnej asistencie, ktorej služby využívajú najmä ĺudia s telesným postihnutím, odkázaní na invalidný vozík. Pomocou osobnej asistencie sa dokážu osamostatniť, oslobodiť sa od závislosti od rodičov alebo rodiny. Kým príspevok za opatrovanie priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podĺa zákona o sociálnej pomoci iba rodinným príslušníkom, dostáva ho manžel, manželka, dieťa opatrovaného alebo vnuk, vnučka, osobnú asistenciu vykonávajú predovšetkým osoby, ktorá nepatria medzi blízkych rodinných príslušníkov.
* ? žije s dcérou a manželom na samote, tri kilometre za dedinou. Mala opatrovateľskú službu, ktorú jej pred rokom už obec nepriznala, pretože nemá dostatok peňazí na jej poskytovanie. Má 59 rokov a za osobnú asistentku by chcela svoju dcéru. Spravidla osobného asistenta robí iný občan. Je možné, aby osobných asistentov robili aj príbuzní ťažko zdravotne postihnutej osoby?
Za určitých podmienok môže osobného asistenta robiť aj rodinný príslušník. Avšak podmienky sú dosť obmedzujúce. Môže vykonávať osobnú asistenciu len vtedy, ak dotyčná osoba má úradom práce priznaných minimálne 14 hodín osobnej asistencie denne a z toho jej dcéra môže len tri hodiny denne vykonávať nevyhnutné životné úkony, ako osobnú hygienu, podávanie jedla.
Čiže zákon presne vymedzuje aký rozsah a ktoré činnosti môže vykonávať osobný asistent - rodinný príslušník. Ak by bola zamestnaná, mohla by jej dcéra robiť osobnú asistenciu aj pri menšom ako 14 hodinovom rozsahu, ale maximálne polovicu z priznaného rozsahu, maximálne 4 hodiny denne.
* ? Zatiaľ má odporúčanú len opatrovateľskú službu, je zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu. Nepracuje, poberá invalidný dôchodok. Kedysi bola zamestnaná ako zdravotná sestra, takže s takými problémami ľudí sa stretávala bežne. Vyjadrila poľutovanie, že zákon na také situácie, v ktorých sa ocitla, nepamätá. Nepozná ani nikoho z dediny, kto by jej pomáhal a chodil denne na samotu, tri kilometre od dediny.
Treba si uvedomiť, že princípom osobnej asistencie je, aby sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím osamostatnila. Zmyslom asistencie je podporiť občana s ťažkým zdravotným postihnutím, aby mohol viesť relatívne samostatný život, nezávislý aj od rodinných príslušníkov. Preto osobnú asistenciu nemôžu vykonávať iba rodinní príslušníci, ale predovšetkým osoby, ktoré nepatria medzi blízkych príbuzných. Jej situácia je o to ťažšia, že žije na samote a preto nevie, či by vôbec mala šancu nájsť si osobného asistenta v obci. Úrad práce, sociálnych vecía rodiny jej tento druh kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia prizná, ale osobných asistentov si musí hĺadať sama. Ona s nimi uzatvára zmluvy, platíim odmenu za osobnú asistenciu.
* ? Syn je vysokoškolák, robí piatim osobám s ťažkým zdravotným postihnutím osobnú asistenciu. Zaujímalo ho, či sa zdaňuje jeho príjem z osobnej asistencie?
Áno zdaňuje. Nie je oslobodený od dane z príjmov. Podmienkou je, že ak študent zarobí za celý rok, to znamená za zdaňovacie obdobie sumu presahujúcu polovicu z nezdaniteĺnej čiastky na kalendárny rok, je povinný podať daňové priznanie. Za tento rok podá daňové priznanie na daňovom úrade v mieste svojho trvalého bydliska do konca marca budúceho roka. Aj keby nemal platiť žiadnu daň, priznanie musí pri dosiahnutí spomínanej sumy podať. Chceme však upozorniť, že na konci roka sa zoberú do úvahy všetky jeho príjmy, nielen z osobnej asistencie, ale aj z iných činností, napríklad brigád, ktoré v tomto roku vykonáva. Z príjmu z osobnej asistencie si môže v daňovom priznaní uplatniť 40% zníženie ako paušálne daňové výdavky, pričom ich nemusí preukazovať.
* ? Ak študent alebo iná osoba uzavrie s osobným asistentom zmluvu, musí sa registrovať na daňovom úrade?
Zákon o správe daní a poplatkov určuje osobným asistentom povinnosť registrovať sa u svojho správcu dane - podĺa miesta trvalého bydliska. Do 30 dní od podpisu zmluvy o výkone osobnej asistencie je osobný asistent povinný vyplniť na daňovom úrade tlačivo Prihláška k registrácii daňovníka FO. Daňový úrad mu pridelí daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii mu vydá osvedčenie. Registrácia sa dá absolvovať aj písomnou formou, stačí poslať vyplnené tlačivo a kópiu zmluvy o vykonávaní osobnej asistencie. Zdravotne ťažko postihnutá osoba by už pri podpise zmluvy mala osobných asistentov na túto povinnosť upozorniť.
* ? Mohli by ste vysvetliť, v čom sú jej prednosti osobnej asistencie oproti opatrovateľskej službe, ktorú poskytujú obce a mestá?
Opatrovateĺská služba slúži skôr na životne nevyhnutné úkony, na pomoc pri hygiene, pri jedle, pomoc pri zabezpečení nevyhnutného spoločenského kontaktu. Preto hovoríme, že slúži viac pre starých ĺudí, ktorí nie sú v produktívnom veku, nemajú také potreby alebo pre úplne bezvládnych, ktorí z dôvodu ťažkého zdravotného stavu nemajú alebo nemôžu mať iné aktivity. Treba si tiež uvedomiť, že opatrovateĺská služba úplne bezvládnemu človeku nepomôže, pretože je len na niekoĺko hodín. Opatrovateĺ príde povedzme len na hodinu na obed.
Potom je tu príspevok za opatrovanie rodinného príslušníka. Jeho maximálna suma je 6 000 Sk, ked’ sa rodinný príslušník stará o jedného ťažko zdravotne postihnutého, ak o dvoch 8 000 Sk. Ak sa opatruje nezaopatrená osoba (dieťa), príspevok za opatrovanie je 7 500 Sk. Tento príspevok sa kráti, ak opatrovaný poberá invalidný, starobný alebo vdovský dôchodok. Napríklad ked’ starobný dôchodca opatruje svoju bezvládnu manželku alebo bezvládne dieťa, nedostáva ani tých 6 000 Sk.
* ? Len tri hodiny denne môžu poskytovať osobnú asistenciu zdravotne ťažko postihnutej osobe aj rodinní príslušníci. Pre úplne bezvládnych ľudí, ktorí by sa napríklad chceli pomocou asistenta vzdelávať, nie je vhodná?
Ak je niekto bezvládny a potrebuje 24-hodinovú pomoc, je veĺmi ťažké až nereálne fungovať len na osobnej asistencii. Podĺa zákona vám úrad práce, sociálnych vecía rodiny môže priznať maximálne 20 hodín denne osobnej asistencie. Jeden asistent môže vykonávať spolu 10 hodín osobnej asistencie v mieste svojho bydliska. To znamená, že v jeden deň môže ťažko zdravotne postihnutá osoba napísať do výkazu len 10 hodín práce jednému osobnému asistentovi. Ak potrebuje pomoc nepretržite, d’alších 10 hodín by jej mal pomôcť ďalší asistent. Ak je to človek, ktorý by potreboval pomoc pri všetkých úkonoch a mal by žiť sám v domácnosti, tak to nie je zvládnuteĺné bez toho, že by tam ešte nepomáhal niekto iný, napríklad rodinný príslušník.
* ? Koľko sa platí za hodinu asistencie?
Platí sa 55 korún. Ak osobný asistent odpracuje maximálne možný počet hodín desať denne, dostane za desať hodinovú prácu 550 Sk. Mesačne môže takto zarobiť najviac 16 000 korún.
Je veĺmi málo osobných asistentov, ktorí by sa živili len vykonávaním osobnej asistencie, práve z dôvodu nízkej odmeny. Navyše robiť túto prácu desať hodín denne je psychicky aj fyzicky vyčerpávajúce. Osobná asistencia je vhodná aj pre úplne imobilných ĺudí, ktorí chcú mať aktívny život, vzdelávať sa a podobne, ale pri obmedzeniach v rozsahu pomoci a nízkej odmene je mimoriadne náročné fungovať takýmto spôsobom, pretože sa vystavujú riziku, že budú mať nedostatok osobných asistentov a nebude im poskytnutá pomoc vtedy, ked’ ju budú nevyhnutne potrebovať. Už niekoĺko rokov upozorňujeme ministerstvo práce, sociálnych vecía rodiny, že odmena za osobnú asistenciu je mimoriadne nízka, čo sa prejavuje v tom, že záujem o takúto prácu stále klesá. Najlepším riešením by bolo uznanie osobnej asistencie ako riadneho zamestnania tak, ako je to napríklad v Slovinsku.
Dôchodky
Penzisti môžu ušetriť na daniach
Zaplatenú daň dostanú penzisti naspäť, len ak podajú daňové priznanie.
Terajší daňový systém znevýhodňuje pracujúcich dôchodcov oproti ostatným zamestnancom alebo živnostníkom. Bežne si pri zdaňovaní nemôžu uplatniť takzvanú nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá bola vlani 95 616 korún. To spôsobilo, že dôchodca odviedol minulý rok do verejného rozpočtu v niektorých prípadoch až o 18-tisíc korún viac ako akýkoľvek iný zamestnanec v produktívnom veku s rovnakým príjmom.
Napriek tejto diskriminácii majú penzisti možnosť, ako ušetriť na daniach aj niekoľko tisíc korún ročne. Ak zamestnaný dôchodca nezarobil viac ako polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, čo je 47 808 korún, má právo, aby mu štát vrátil daň. Za celý minulý rok môže ušetriť až deväťtisíc korún.
Na to, aby sa dôchodcovia dostali späť k dani, ktorú už odviedli, musia podať daňové priznanie, a to najneskôr do konca tohto mesiaca. Bez toho im daňové úrady odvedenú daň späť nevrátia. Týka sa to dôchodcov, ktorí minulý rok pracovali na zmluvu alebo niektorú z dohôd.
Aké tlačivo
Dôchodcovia, ktorí nemali živnosť, ale boli zamestnaní, použijú daňové priznanie typu A. Vyplnia základné údaje a v riadku 54 musia v kolónke „daňová povinnosť“ uviesť nulu. „Preddavky na daň zo závislej činnosti, ktoré penzistom strhol zamestnávateľ, sa stanú preplatkom na dani, ktorý im daňový úrad vráti po vyplnení žiadosti v daňovom priznaní,“ povedala Mária Tolnaiová z Daňového riaditeľstva.
Dá sa zarobiť aj viac
Ak má daňovník také druhy zárobkov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, nezapočítavajú sa do jeho príjmov. V prípade dôchodcu je to napríklad starobný dôchodok alebo do výšky 24 900 korún aj príjem z prenájmu nehnuteľností.
Penzisti a dane
Ak penzisti vlani zarobili menej ako 47 808 korún, majú právo požiadať štát o vrátenie dane.
Najviac môžu získať späť približne deväťtisíc korún.
Štát dôchodcom vráti odvedené dane len po podaní daňového priznania.
Druhy zmlúv a zvyšenie dôchodku
Rozdiel medzi formami pracovnoprávneho vzťahu je aj v rozsahu odvodovej povinnosti.
Zamestnanec
Ak dôchodca vykonáva prácu ako zamestnanie, platí poistné na nemocenské a starobné poistenie. Keď sa stane dočasne práceneschopným, má nárok na nemocenské. To je jedna z dávok, ktoré z nemocenského poistenia plynú.
Na základe toho, že ďalej prispieva do dôchodkového systému, po skončení pracovného pomeru mu na základe žiadosti zvýšia dôchodok.
Práca na dohodu
Novelou Zákonníka práce, účinnou od 1. septembra 2007, sa rozšírili možnosti pracovať inak ako v zamestnaní.
Na základe dohody o vykonaní práce je možné odpracovať 350 hodín ročne, čo je o 50 viac, ako bolo možné podľa predchádzajúceho zákonníka. Navyše sa opäť dá pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, a to najviac desať hodín týždenne.
Ak dôchodca pracuje na dohodu, neplatí nemocenské ani dôchodkové poistné. Na jeho dôchodku sa to teda neprejaví. Takáto práca slúži viac–menej na prilepšenie.
Z odmeny, ktorá za to dôchodcovi patrí, zamestnávateľ prispieva na úrazové a garančné poistenie.
Prvé slúži pre prípad určitých následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania, druhé pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Živnosť
Ak dôchodca vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba), záleží na tom, koľko korún zarobil za predchádzajúci kalendárny rok. Ak podľa výpisu z daňového priznania za rok 2007 zarobil viac ako 97 200 korún, od 1. júla 2008 musí platiť na nemocenské a starobné poistenie. Inak poistné platiť nemusí.
Novinkou je, že starobný alebo predčasný dôchodca, ktorý je zamestnaný, alebo ako živnostník prispieva do dôchodkového systému, už nemusí platiť na invalidné poistenie.
V skratke
Pracovný pomer
Každý, kto je zamestnaný, je zo zákona dôchodkovo poistený. Dôchodcovi preto po skončení pracovného pomeru dôchodok zvýšia.
Dohoda o vykonaní práce
Práca na základe dohody o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti nezakladá nárok na zvýšenie dôchodku.
Podnikanie
Ak dôchodca, ktorý podniká, platí poistné na dôchodkové poistenie, je na tom rovnako ako jeho zamestnaný vrstovník.
Ako si prácou zvýšiť svoj dôchodok
Penziu zvýšia len tomu, kto je zamestnaný, alebo ako živnostník prispieva na dôchodkové poistenie. Možnosť pracovať popri penzii majú aj poberatelia predčasného dôchodku. Zásadu „zárobok alebo dôchodok" parlament neobnovil.
Ak dôchodca ešte vládze a má možnosť, pracovať sa mu oplatí. Nielenže si prilepší k dôchodku, ale ešte mu ho aj zvýšia. To však platí iba vtedy, ak je zamestnaný, alebo z iného titulu prispieva do všeobecného dôchodkového systému. Na tom, či ide o zamestnanie na určitý alebo neurčitý čas, prípadne na kratší pracovný čas, nezáleží. Dobré je vedieť, že práca „na dohodu", práve medzi dôchodcami najviac rozšírená, nezakladá nárok na zvýšenie dôchodku. Z práce na dohodu o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti sa totiž na dôchodkové poistenie neprispieva.
Až po skončení zamestnania
Nárok na zvýšenie dôchodku jeho poberateľovi vzniká po zániku dôchodkového poistenia. Kým dôchodca neskončí pracovný pomer, dôchodok sa mu nezvýši.
Kým zamestnanie dôchodcovi trvá, nie je možné vypočítať ani to, o koľko korún sa mu dôchodok zvýši. Táto suma sa totiž vypočíta zo všetkých jeho vymeriavacích základov v čase, keď popri dôchodku pracoval. Teda, ak bol zamestnaný, z jeho hrubých mesačných miezd dosiahnutých za toto obdobie. Dôchodok sa zvyšuje raz za kalendárny rok. Kedy, závisí od termínu podania žiadosti.
Niektorí musia zostať v zamestnaní
Dôležité termíny
V tomto termíne musí priznanie podať aj ten, kto minulý rok mal zdaniteľné príjmy z podnikania, a zaplatiť nedoplatok, ktorý by mu vyšiel.
Zopár štatistík o tých, ktorí si platia
Výborná zo Sociálnej poisťovne vyratúva, že k 31. decembru uplynulého roka na dôchodky prispievalo takmer 98 800 starobných dôchodcov. Keďže niektorí z nich majú naraz aj viacero zamestnaní, alebo popri jednom môžu aj podnikať, na svoj dôchodok si dovedna prispievajú z približne 103 550 činností.
Čo má byť v žiadosti
- O zvýšenie dôchodku treba požiadať neformálnou žiadosťou (listom). Uviesť treba údaje ako meno, priezvisko, či adresa.
- V žiadosti dôchodca musí uviesť, odkedy dokedy bol dôchodkovo poistený, teda zamestnaný, alebo v akom období ako živnostník prispieval na dôchodkové poistenie. Ide o obdobie, za ktoré žiada svoj dôchodok zvýšiť.
- Žiadateľ musí napísať aj dátum, od ktorého žiada dôchodok zvýšiť. Týmto dátumom môže byť najskôr deň po dni zániku dôchodkového poistenia, teda druhý deň po skončení pracovného pomeru alebo samostatnej zárobkovej činnosti.
- Je vhodné, ak dôchodca na to, že mieni požiadať o zvýšenie dôchodku, upozorní zamestnávateľa. Je totiž potrebné, aby zamestnávateľ načas vyplnil a zaslal príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Evidenčný list dôchodkového poistenia. Ten obsahuje údaje potrebné na zvýšenie konkrétneho dôchodku.
Bez úplných dokladov sa vybavenie žiadosti môže predĺžiť.
Dôchodky vo svete
Minimálny dôchodok majú určený už vo väčšine európskych krajín, mimo iných aj v Česku, Maďarsku a Lotyšsku. Jeho výška je rôzna.
V Dánsku je to 826 eur mesačne, v Lichtenštajnsku 676, v Rakúsku vyše 653 eur, v Grécku asi
Niektoré štáty v Európe, medzi inými Fínsko, Portugalsko, Luxembursko, Írsko či Nórsko zaviedli aj maximálne dôchodky.
V Rakúsku môžu dôchodcovia poberať penziu max. 2 410 eur, v Španielsku
Dôchodkový vek v niektorých krajinách EÚ
-
Česká republika: 62 rokov
-
Maďarsko: 62 rokov
-
Poľsko: 62 rokov (muži), 60 rokov (ženy)
-
Rakúsko: 65 rokov (muži), 60 rokov (ženy, s postupným zvyšovaním na 65)
-
Nemecko: 65 rokov
-
Francúzsko: 60 rokov
-
Slovinsko: 63 rokov (muži), 61 rokov (ženy)
-
Belgicko: 65 rokov
-
Litva: 62,5 roka (muži), 60 rokov (ženy)
-
Estónsko: 63 rokov