Choď na obsah Choď na menu
 


Prehľad kalendárov

9. 4. 2009

Staroegyptský kalendár obsahoval dekády aj pentády

Zvyšné dni boli zasvätené bohom Osiris, Hor, Seth, Eset a Neftis

Kalendár, ktorý dnes užívame (zvaný gregoriánsky), je výborným vynálezom. Vďaka jednému dňu, ktorý sa v každom štvrtom roku pridá k februáru a ktorému hovoríme prestupný rok, máme zahrnuté všetky dni aj hodiny ročných cyklov.

Ako asi mohol vyzerať staroegyptský kalendár? Veď odvtedy uplynuli tisícky rokov. Môžeme len s obdivom konštatovať, že staroegyptský kalendár mal 360 dní! Pozostával z 12 mesiacov, každý mal 30 dní. Takto sa každý mesiac dal rozdeliť na tri dlhé týždne každý mal 10 dní (starí Gréci ich volali dekády), alebo na šesť krátkych týždňov každý mal päť dní (zvané pentády).

A čo s tými piatimi dňami a šiestimi hodinami, ktoré sa nevošli do žiadneho mesiaca? Bolo to jednoduché keď sa rok skončil, pridali ich k 360 dňom, ktoré boli zasvätené piatim bohom. Volali sa Osiris, Hor, Seth, Eset a Neftis. Čo bolo so zvyšnými šiestimi hodinami, nie je známe. Kňazi ich pravdepodobne nejako registrovali, ale nie sú o tom žiadne dôkazy.

Keď Egyptu vládol Rím, krátko pred narodením Ježiša, objavil sa už kalendár s prestupným rokom, ale riešený trocha inak, aký máme dnes my.

 

Kresťanský kalendár

Veľká noc

Čierna farba prvej pôstnej nedele

"Invocavit - povolal ma" je pre kresťanov známy názov  prvého z pôstnych sviatkov. (1. 3.) Poznajú ho však aj pod názvom "nedeľa pokúšania", keď sa pri púštnom pobyte Ježiša Krista diabolský pokušiteľ usiloval ovplyvniť jeho rozhodovanie. Ďalším názvom tejto nedele je "Quadragenima" - symbolizuje 40 dní predveľkonočného pôstneho obdobia.

Pre veriacich je po Popolcovej strede ďalším míľnikom na ceste, ktorá vrcholí radostným veľkonočným sviatkom Vzkriesenia. Aj zajtra ľudia v kresťanských chrámoch budú popri nábožnom rozjímaní a modlitbách i prakticky dokumentovať svoje odhodlanie prejaviť intenzívnejšie i ochotu pomáhať núdznym a odkázaným, keď v katolíckej cirkvi je napríklad tento deň i časom spoločnej podpory charity.

Čierne týždne

Toto významné obdobie na rozhraní zimy a jari, keď prvá pôstna nedeľa je pohyblivým sviatkom, ktorý môže pripadnúť na termíny od 8. 2. do 14. 3., má svoj odraz aj v ľudových tradíciách. Mnohí deň poznajú i ako "čiernu nedeľu" - podľa farby šatiek i odevov žien, ktoré takto prichádzajú na bohoslužby a do čierneho sa obliekajú celý pôst. Túto alebo fialovú farbu má v chrámoch aj oltárne rúcho. Ďalším označením dňa je "vrecová nedeľa", keď v minulosti chodili kajúcnici v odevoch z vrecoviny.

Čo priniesla líška?

Pri všetkej dôstojnosti a vážnosti má, hlavne v detskom svete, v mnohých častiach Slovenska prvá pôstna nedeľa aj úsmevnú tvár, keďže jej prislúcha i názov - "líščia". Naši starí rodičia zaznamenávali, že práve v tento deň opúšťajú obyčajne líštičky po zime svoje spálne a zabehnú i do záhrad.

Mamičky, aby drobizgu urobili radosť, napiekli obyčajne špeciálne pečivo, známe na východe ako perece - praclíky. Rozmiestnili ich v zimnej záhrade a deti mali adrenalín pri hľadaní dobrôtky.

Charakteristické ďalšie pôstne jedlo z klíčkov, nazývaných hlavne na západe Slovenska i pučálkou, dalo tejto nevšednej nedeli i meno "klíčková resp. pučálková". Naklíčené strukoviny, najčastejšie hrach, dodnes nechajú v nejednej domácnosti predklíčiť, potom opražia a konzumujú s medom.

Anjelský učiteľ a Pražná nedeľa

Siedmy marec je pre kresťanov spomienkou na muža známeho i ako anjelský učiteľ. Je ním svätý Tomáš Akvinský, ktorý bol významným teológom a kresťanským filozofom. Je patrónom teológov, študentov, ale aj ochrancom proti nepohode - je spomienkou na deň jeho odchodu do večnosti, ktorým bol 7. marec 1274.

Začiatok krížových ciest

Druhú pôstnu nedeľu si kesťania  pripomínajú pod názvom Reminiscere a jej názov je odvodený od 6. verša 25. žalmu: "Ó, Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť, lebo tie sú od vekov."

V chrámoch, kde ostávajú oltárne rúcha v dôstojnej čiernej alebo fialovej farbe, veriaci rozjímaním pokračujú v pôstnej duchovnej príprave na Veľkú noc. Na mnohých miestach Slovenska sa vtedy robia aj prvé krížové cesty.

Aj táto nedeľa zahrňuje stopu na dávne obyčaje našich predkov, ktorí na prelome zimy a jari dbali o očistenie ducha, ale i tela. Preto má druhá pôstna nedeľa aj názov Pražná. Na jedálnom lístku mnohých rodín je vtedy tradičné menu s obilným fundamentom, ktorým bývajú nezrelé alebo predklíčené obilné zrná.

Pražené a zelené hity

Niekde zrnká nasucho opražia a konzumujú s medom alebo makom, inde hotovia z pomletého žita jedno z najstarších jedál ľudstva - kaše, ktoré mastia pôstnym rastlinným olejom. Z obilnín sú známe aj typické polievky - praženky. Staré matere ich však dodnes tvorivo obmieňajú už aj prvými zelenými polievkami z krehkých jarných byliniek, hitom bývajú šťaveľová či žihľavová.

Ak sú ingrediencie ešte pod snehom, babky si vypomôžu zásobami zo sušených húb či cesnakom. Vo viacerých domácnostiach používajú výlučne iba v pôste, na prípravu jedál zvláštnu sadu riadov, v ktorých nikdy nebola bravčová masť ani loj.

Dávnou pôstnou zásadou totiž je, že v tomto období neradno konzumovať jedlá z toho, čo má teplú krv - napríklad z brava. Odporúčané boli však ryby, raky a múčne jedlá hlavne s makom. Počas ďalších nedieľ prídu na rad aj magické cestoviny, "zaklínadlá" na kvalitu úrody.

Na západe Slovenska poznajú druhú pôstnu nedeľu i pod menom sadzometná - pretože gazdinky už druhá pôstna mala zastihnúť s dôsledne povymetanými pecami. Po takejto ufúľanej robote boli pece prichystané na veľké predsviatočné vypekanie a mohli nasledovať ďalšie fázy dôsledného jarného upratovania v domácnosti i v hospodárskych staviskách.

Tretia pôstna nedeľa ctí kríže

Tretia pôstna nedeľa (15. 3.) je poslednou zimnou nedeľou, kresťanom známa pod názvom Oculi. Pomenovanie je odvodené od textu z 25. žalmu, 15. veršu: Moje oči (lat. oculi) sú uprené vždy na Hospodina, on mi vyslobodí nohy z osídla. V katolíckych chrámoch je známy aj úvodný spev, odvodený od tohto textu.

Symbol uprostred kvetov

Táto nedeľa predstavuje stred pôstneho obdobia, ktoré je pre veriacich časom stíšenia a striedmosti. Tretia pôstna nedeľa je mimoriadne významná pre gréckokatolíckych veriacich, ktorí ju nazývajú Krížupoklonná. Cirkev ňou prejavuje svoju úctu: veriaci nájdu v nedeľu kríž umiestnený uprostred chrámov a tomuto symbolu kresťanstva vzdávajú česť. Na severovýchode Slovenska je v gréckokatolíckych cerkvách obyčajou ozdobiť kríž počas tretej pôstnej nedele hojne i kvetmi.

Spomienka na hrôzy moru

V pamäti ľudí je zachovaný aj starý, pre súčasníka trochu bizarný názov tejto nedele, ktorá pripadá na čas rozhrania zimy a jari a ktorú mnohí dodnes nazývajú Kýchavá.

Neodráža ale fakt, že nás v tomto ročnom období často sužuje chrípka. Pôvod kotví v oveľa nebezpečnejšom ochorení . V časoch dávnych morových epidémií bývali symptómom choroby aj varovné reakcie horných ciest dýchacích - aby sa moru a aj príznakom predišlo, v stredoveku bývali prosebné bohoslužby na odvrátenie hrozby tejto smrtiacej epidémie. Postupne sa z obávaného kýchavého príznaku stala optimistickejšia povera, podľa ktorej vraj koľkokrát kto v túto nedeľu kýchne, toľko rokov sa ešte dožije.

Aby rokov bolo viac, prapredkovia údajne podvádzali i šňupacím tabakom. Prababky volili rozumnejšiu cestu - v túto nedeľu varievali a mnohé tak robia dodnes, popri pôstnych polievkach hlavne zo strukovín a húb aj aromatické polievočky z koreňovej zeleniny a byliniek - korienkové. Tie voňali tak, že konzumentov šteklili v nosoch - a o dobré prognózy členov rodiny bolo postarané aj bez šňupavých podvodov.

Nedeľa, ktorá rozjasňuje pôstny čas

Je prvou jarnou a pre kresťanov zároveň štvrtou pôstnou nedeľou s tradičným názvom Laetare. Tak ako v pomenovaniach predošlých troch pôstnych nedieľ, aj názov tejto je odvodený od textov Svätého písma. V žalme 22, ktorý je starou pútnickou piesňou, je hneď v úvode vyjadrená radosť z návštevy jeruzalemského domu Hospodina. V ďalšom texte, ktorý s touto nedeľou súvisí, z knihy proroka Izaiáša je rovnako radosť - Radujte sa s Jeruzalemom a jasajte v ňom všetci, navyše je v ňom vždy aktuálne želanie pokoja.

Nedeľa ruží a sobášnych príprav

Podľa tradícií má táto nedeľa aj ďalšie známe názvy - je známa ako Ružová.

Nielen podľa ružovej či svetlofialovej farby oltárneho rúcha, ale aj podľa kvetu - v katolíckej cirkvi bývalo zvykom, že pápež zlatou ružou odmieňal za významné skutky a obdarúvali sa ňou navzájom i veriaci.

Družbová - to je ďalší známy názov tejto nedele. Súvisí s obyčajou, ktorá po veľkonočných sviatkoch opäť uvoľňovala i čas svadieb. Tie bolo samozrejme treba v náležitom predstihu pripraviť, preto ju na návštevy v dome nevesty využívali ženích a jeho družbovia, aby dohodli všetky dôležité podrobnosti sobáša. Družila sa aj mládež, ktorej v pôste práve tento deň dovoľoval, i keď bez muziky, stretnúť sa. Najmä mládenci si dohodovali v akom slede budú uskutočňovať oblievačky, ale i to, aké budú detaily prvej jarnej veselice, keď od poslednej, pochovávania basy pred Popolcovou stredou, už uplynulo veľa času.

Kráľovná a Hoja Ďunďa

Pre ženy a dievčatá býva táto nedeľa dôležitá aj pečením koláčov, aby bolo čím pohostiť družbov alebo iných návštevníkov - niekde tradičnú pochúťku nazývajú i družbancami. Domáce cukrárky sa hľadeli blysnúť aj preto, lebo dievky nevedeli, či sa v nedeľu náhodou nestanú víťazkami neobyčajných volieb. Vo viacerých regiónoch dodnes za spevu pradávnej piesne Hoja Ďunďa... volia šéfky dievčenských skupín - kráľovné jari. Tie bývajú partnerkami už predtým zvolených mládeneckých richtárov. Vedno organizujú všetky podujatia mládeže a na vidieku sa tento post dodnes považuje za prestížne postavenie.

Čierna farba Smrtnej nedele

Pôstne obdobie sa blíži k svojmu 40-dňovému záveru piatou pôstnou nedeľou, kresťanom známou  pod názvami IUDICA, Čierna i pomenovaním Smrtná)

V kresťanských spoločenstvách začína počas bohoslužieb v tento deň prvé z celkove troch čítaní a spievaní pašií - o histórii utrpenia a smrti Ježiša Krista. V chrámoch pretrváva čierna farba oltárneho rúcha - do čierneho textilu zahalia v tento deň aj kríže a farba dominuje aj v oblečení a šatkách veriacich žien.

Názov Iudica je odvodený od žalmov 26, resp. 43, ktoré žiadajú: Prisúď mi Bože právo- a sú prosbami o uznanie neviny a o zmilovanie.

Chotárna mágia

Piata pôstna nedeľa pripadá v nejednom roku medzi prvé jarné dni a názov Smrtná je odvodený i od pradávnej obyčaje, pochádzajúcej ešte z pohanských čias, kedy sa ľudia zbavovali ničivej smrtiacej zimy a vítali jar. Práve Smrtná nedeľa je u nás najtradičnejším časom vynášania Moreny - postavy zo slamy na drevených žrdiach, oblečenej do ženských šiat, ktorá znázorňuje Morenu, známu v niektorých krajoch i ako Marmuriena či Kyselica. Za spevu sprievodu hlavne mladých dedinčania obchádzali celú dedinu i chotár - aby potom pomocou prastarej mágie vedno so symbolickou Morenou hodili do potoka alebo spálili všetky zimné pliagy a hrozby. Z takejto prechádzky sa vracali so spevom a symbolom jari: zelenou vetvičkou - letečkom.

Keď šúľky čarujú

Príchodom letečka medzi vidiecku pospolitosť čarovanie nekončilo - najmä pod Tatrami a inde na Spiši pretrváva po celé generácie na jedálnom lístku zvláštna cestovina - šúľky. Pripravujú sa v tvare urasteného obilného klasu, ktorý znázorňuje idol žatevnej úrody a tým hojnosť budúceho chleba. Na východe má preto piata pôstna nedeľa i názov Šúľková.

Inou poistkou prosperity sú ďalšie cestoviny - napríklad široké rezance s makom, ktoré majú magický význam. V rázovitých dedinách dodnes vidieť počas Šúľkovej nedele v oknách domov vysypané i ľanové semienka - aby v roku v dome nikto nezomrel. Aj keď máva Smrtná nedeľa pohyblivý termín, viažu sa k nej dôležité pranostiky: Ak je na Smrtnú nedeľu daždivo, v stodolách bude pusto a clivo. Ďalšia je, najmä pokiaľ ide o oteplenie, optimistickejšia, keď ubezpečuje: Kým neprídu pašie, tepla nebude. Čítanie pašií začína nedeľou Iudica a pokračovať bude počas šiestej pôstnej nedele - Kvetnej ako aj na Veľký piatok.

Lazárova sobota a Kvetná nedeľa

Pôstne obdobie začalo Popolcovou stredou a vrcholí šiestou, Kvetnou pôstnou nedeľou. Po nej už nasleduje pre kresťanov najvýznamnejšie obdobie roka - Veľký týždeň.

Sviatok palmových ratolestí

Pre kresťanov je známa i ako Nedeľa utrpenia Pána keď vedno s jeho triumfálnym príchodom do Jeruzalema zaznieva už i predzvesť o jeho budúcom ťažkom údele. S tým súvisí pomenovanie Palmarum (Palmová), podľa ratolestí, ktorými ľudia vítali pri príchode do Jeruzalema Ježiša Krista, Baránkova - podľa symbolu jeho obetovania, Pašiová - keďže v kresťanských chrámoch pokračuje čítanie z pašií. V niektorých farnostiach prichystali na Kvetnú nedeľu aj procesie, ktoré majú dávnu tradíciu. Prvá písomná zmienka o procesii počas Kvetnej nedele, ktorá viedla z Olivovej hory do Jeruzalema pochádza z roku 390 a postupne ich pribúdalo v celom kresťanskom svete. Podobne pašiových hier, prostredníctvom ktorých si veriaci i v súčasnosti pripomínajú tieto významné udalosti.

Bahniatka proti pohromám

Symbolom kvetnej nedele sú prvé jarné kvety. So zreteľom na pohyblivý termín Veľkej noci, keď šiesta pôstna nedeľa môže pripadnúť aj do chladnejších dní, sú typickými kvetmi bahniatka. Halúzky zoberú katolícki veriaci v nedeľu na posvätenie do chrámu - potom túto pôstnu relikviu počas celého roka starostlivo opatrujú. Býva umiestnená blízko svätých obrazov a mnohí ju odnesú na hroby blízkych. Dávne presvedčenie pripisuje posvätených bahniatkom i ochrannú funkciu - zabraňuje vzniku požiaru či inej pohromy. Roľníci vkladajú bahniatka i do prvej jarnej vyoranej brázdy a pastieri ju majú v rukách keď zjari ženú na pašu prvýkrát ovečky i hoviadka.

Spomienka na Lazára

Kvetnej nedeli predchádza dnešná Lazárova sobota, ktorú si pripomínajú hlavne gréckokatolíci. Je spomienkou na známy príbeh úmrtia Ježišovho priateľa Lazára. Na prosbu jeho sestier Márie a Marty vykonal Ježiš zázrak - a vzkriesil Lazára, hoci v hrobe ležal už štyri dni z mŕtvych.

Kvetná nedeľa potešila vždy keď priniesla pekné a jasné počasie, lebo signalizovalo nádej na dobrú úrodu obilia i vína. Dedovská skúsenosť hovorí: Ak na Kvetnú slnko hreje, roľník ver neschudobneje. Medzi staré patrí aj tvrdenie: Aká Kvetná nedeľa taká i veľkonočná.

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa, alebo aj Nedeľa utrpenia Pána je poslednou pôstnou a prvým dňom takzvaného Veľkého týždňa. Kresťania si počas tejto nedele pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do mesta Jeruzalem, kde ho vítali ľudia držiaci palmové listy v rukách, ale aj rozhodnutie židovskej rady o jeho smrti ukrižovaním. Svätenie palmových či olivových ratolestí zaviedla cirkev v siedmom storočí, v našich končinách si ľudia dávajú posväcovať väčšinou bahniatka.

Sväté omše počas Kvetnej nedele sú zasvätené pamiatke na utrpenie Ježiša Krista.

Svätý týždeň

Kvetnou nedeľou, poslednou v štyridsaťdňovom pôste  začal pre kresťanov na celom svete najvýznamnejší týždeň v celom cirkevnom roku, ktorý poznajú pod názvami Svätý, Veľký a evanjelici i ako Tichý. Podľa tradícií má v ňom každý deň svoj osobitný význam a tiež pomenovanie. Najznámejšie je triduum - veľkonočné trojdenie, otvárané Zeleným štvrtkom, ale už i dni pred ním sú časom, ktorý prispieva k atmosfére týchto významných sviatkov.

Modrý pondelok - dostal svoj názov podľa tradičnej smútočnej tmavobelasej farby oltárneho rúcha v chrámoch. K jeho dôstojnej vážnosti pripojili ľudia i názor, že symbolizujú túžbu ľudí po belasom jarnom nebi.

Žltý utorok - nadväzuje farbou na pondelok žltým kolorom slniečka, prvých jarných kvetov ale i žĺtka ako symbolu života. Inde je vžité pomenovanie - sivý utorok, pretože v sviatočnom slede má najskromnejší obsah. Gazdinky k názvu pridávajú svoje vysvetlenie - upratujú mrzké sivé pavučiny...

Škaredá streda - o jej výstižné pomenovanie sa "pričinil" Judáš Iškariotský, ktorý sa škaredil na Ježiša Krista a zradil ho. Ľudia si často Škaredú stredu mýlia s Popolcovou, tá však ukončuje fašiangové obdobie a práve ňou začína pôst. Obyčaj velí ľuďom v tento deň sa nemračiť, aby neboli celoročné trvalé chmáry na tvárach.

V niektorých častiach Slovenska však poznajú tento deň i pod názvami Čierna alebo Sadzová streda - v domácnostiach totiž vrcholí predsviatočné upratovanie, vrátane dôkladného čistenia sporákov a pecí od čiernych začadených nánosov masívneho zimného kúrenia.

Zaškaredené jarné nebo v tento deň pomerne spoľahlivo signalizuje, že v čase žatvy bude ľuďom zber obilia komplikovať nepriazeň počasia, a to podľa pranostík. 

Ak sa slnko zaškaredí na Škaredú stredu, škarediť sa bude aj na žitá. Alebo: Ak na Škaredú stredu padne dážď do obilia, padne aj cez žatvu. Nepriazeň počasia tak môže ovplyvniť i kvalitu chleba.

Aká Škaredá streda - taká celá jar.

Zelený štvrtok - otvára veľkonočné trojdenie - triduum. Deň je spomienkou na poslednú večeru Ježiša Krista s učeníkmi, ktorá položila základy večere Pánovej. V katolíckej cirkvi je i sviatkom kňažstva a dňom svätenia olejov. Jeho najzreteľnejším znakom je zmĺknutie kostolných zvonov, ktoré "odletia do Ríma" a až do Bielej soboty ich nahrádzajú rapkáče. Pri poslednom zvonení v tento deň mnohí, podľa starej povery, zaštrngocú vo vrecku mincami, vraj potom nikdy nechýbajú...

Na Zelený štvrtok venovali ľudia oddávna pozornosť jedálnemu lístku, na ktorom vždy bývali aj jedlá zelenej farby - najčastejšie zo špenátu a šóšky (kyslé lístky šťaveľu), ale i z hrachu, púpavy, žihľavy a iných bylín alebo korienkov, ktoré patrili k očistnej jarnej strave. Ďalšia očista sa týka tela - ľudia na vidieku dodnes dbajú, aby sa umyli v sviežej potočnej alebo studničnej vode - zaručuje to zdravie a krásu. Dievky veria, že táto voda im zvýši pôvab a pridávajú aj magické česanie pod vŕbou, aby mali pekné dlhé vlasy.

Veľa práce majú aj pastieri, ktorí uskutočňujú viaceré magické obrady v záujme ochrany stád na jarnej paši - jedným z nich je kŕmenie hoviadok chlebom a cesnakom či hnanie cez reťaz a uhlíky z bylín, aby sa čriedam vyhli všetky pliagy a neroztratili sa. Natieranie rohov masťou bolo opatrením, aby sa kravky nezduli.

Vrcholí aj ochrana domov - vrátane v minulosti všade na Slovensku veľmi rozšíreného sťahovania čiernych mravcov do príbytkov. Mládenci tak niekedy doniesli do pitvora aj celé mravenisko. Inde tento hmyz rozsýpali okolo domov, čo malo napríklad dievkam na vydaj zabezpečiť množstvo nápadníkov, ale inak hlavne hojnosť ako v rodine tak aj v komore, stodole, kuríne i v chlieve a maštaľke. Na Zelený štvrtok vidiečania dodnes tradične sejú - lebo pranostika ubezpečuje: Čo na Zelený štvrtok zaseješ a zasadíš, určite bujne narastie a veľa nasype. A ak k tomu ešte zahrmí, dobrá úroda je vraj istá. Je to aj sviatok ovocinárov, ktorí v sadoch nežne trasú stromčeky a pričarúvajú si tým bohatú jesennú nádielku, tiež včelárov, ktorí po zime prvýkrát otvoria včelín a budia včielky. Aký Zelený štvrtok - také leto.

Veľký piatok - je najtichším a najdôstojnejším v cirkevnom roku. Deň je v znamení tichého rozjímania, prísneho pôstu a v chrámoch pokračuje čítanie a spievanie pašií o Kristovom utrpení. Uskutočňujú sa charakteristické pobožnosti , krížové cesty ale i pašiové sprievody. Podľa ľudovej tradície práve v tento deň sa otvára zem, a to býva signál aj pre vytrvalých hľadačov pokladov. 

Ani na Veľký piatok sa hospodári nehnevali, ak chvíľu zapršalo. Na Veľký piatok vlaha úrodu nám zmáha. Ak však bol pochmúrný celý deň, rok mohol byť aj neúrodný.

Aký Veľký piatok - taká jeseň.

Biela sobota - už v podvečerných hodinách prináša radostnejšie posolstvá. Najzreteľnejším je návrat zvonov, ktoré mlčali od Zeleného štvrtka a otvárajú veriacim vigílie - bdenie, počas ktorého mnohí zotrvávajú v chrámoch až do nedeľnej slávnosti Vzkriesenia. Súčasťou je i obradné zapaľovanie veľkonočného svetla v podobe zažatia zvláštnej sviece - paškálu.

Za zlé znamenie pokladali naši predkovia dážď v noci na Bielu sobotu, vtedy vraj niet nádeje na úrodu čerešní.

Hubári sú v tento deň tiež náramne zvedaví na počasie a správu o budúcnosti: vytešujú sa, ak na Veľký piatok nie je mráz - to podľa tradície môže znamenať veľa hríbov.

Aká Biela sobota - taká zima.

Veľkonočná nedeľa - je radostným sviatkom vzkriesenia - Kristovho zmŕtvychvstania a kresťania sa pozdravom ubezpečujú: Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa. Už skoro ráno mieria státisíce veriacich do chrámov s košíkmi jedla na posvätenie, nasledujú slávnostné raňajky, počas ktorých už ľudia konzumujú aj šunku a iné jedlá, v pôste vynechávané.

Veľkonočný červený pondelok - oslavy pokračujú ako v chrámoch, tak i v spoločenstvách a domácnostiach. Nastal i čas symbolickej jarnej očisty a ozdravnej kúry v podobe oblievačky alebo šibačky a podľa farby vyšibaných dámskych častí tela je v názve aj pondelková červeň. Do tradícií sa najzreteľnejšie premietajú pradávne obyčaje ešte z pohanských čias, keď studené voda prípadne šibanie do korbáčov pospletanými jarnými haluzami malo zabezpečiť adresátom celoročnú sviežosť a zdravie.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.