Choď na obsah Choď na menu
 


Aukcie, burzy

25. 2. 2008

25.2.2008

Na burze v Budimíre ukázali "strieborný poklad"

Soľničku, ktorou mohla soliť rakúska cisárovná Mária Terézia, príbory, svietniky, tabatierky a ďalšie veci vyrobené zo striebra obdivovali v sobotu návštevníci burzy starožitností, ktorú v zámockom parku kaštieľa Budimír zorganizoval košický starožitník Karol Linhart.

  

KOŠICE. Každý predmet z "Budimírskeho strieborného pokladu" bol vyrobený s veľkým majstrovstvom. "Ak to porovnám s dneškom, na asi sedemdesiat percent sa zlatnícka technológia nezmenila," povedal nám Vladimír Iman, košický zlatník-klenotník, ktorý si výstavu viac ako sto kusov striebra nenechal ujsť.

"Náradie, ktoré vtedy používali ostalo viac-menej rovnaké dodnes. Rozdiel je len v nových technológiách povrchovej úpravy striebra." Zlatník-optik-hodinár Podľa V. Imana zlatníčtina sa v minulosti vždy spájala aj s iným remeslom. Boli to napríklad zlatník klenotník, zlatník strieborník, zlatník optik hodinár, prípadne boli samostatní zlatníci či strieborníci.

"Predmety na výstavu sme zohnali v rôznych obchodoch, od súkromných zberateľov, niečo pochádza aj z mojej osobnej zbierky," uviedol K. Linhart.

"Najstaršie kusy sú z osemnásteho storočia. Máme tu podstavce na špáradlá, zaujímavú tabatierku s vyobrazením bývalého Československa, keď ešte malo hranicu s Rumunskom. Alebo fľašu z cárskeho Ruska, respektíve striebornú kefu.

V minulosti každá slušná rodina mala rodinné striebro, ktoré sa v prípade núdze predalo. Bolo zvykom, že každý pondelok ráno jednotlivé časti čistili a leštili."

  

Príbor Františka Jozefa I.

Pohľady ľudí priťahovali aj hodinky z polovice 19. storočia, tie musel ich majiteľ naťahovať kľúčikom. Ale aj pohár na omšové víno a kompletná súprava maďarských mincí, naberačky na cukor, šperky.

"Mali sme aj príbor pre dvadsaťštyri osôb, ktorým v Krompachoch stoloval cisár František Jozef prvý. Kúpila ho jedna nemenovaná košická rodina," dodal K. Linhart.

V rokoch 1393 1405 sa v košických listinách spomína sedemkrát čistič striebra-strieborník a 54-krát zlatník. Čiže už vtedy boli tieto povolania dosť rozšírené.

 

Csáko oslní vďaka jedinému zberateľovi

19.01.2008
Aktuálnou výstavou prejavuje Múzeum Vojtecha Löfflera úctu významnému košickému výtvarníkovi. Osobnosť Karola Csákóa sa predstavuje obrazmi z jedinej súkromnej zbierky.

Múzeum tak nadväzuje na tradíciu prezentovania umelcov, ktorých autoportréty, dokopy až vyše 150, majster Löffler vlastnil.

KOŠICE. Komorné priestory múzea sa v týchto dňoch tešia obrazom talentovaného Košičana. Už v detstve sa učil kresliť u Ľudovíta Felda. Vďaka nemu sa neskôr popri maľbe venoval i grafike. Snové maľby kombinoval s drevorezbou "V počiatkoch tvorby maľoval expresívne figurálne kompozície, neskôr sa zameral na stvárňovanie strojov a dobývanie vesmíru," vysvetlil kurátor výstavy Peter Tajkov. Podľa jeho slov bolo posledné obdobie autorovho života naplnené snovými a melancholickými maľbami. "Často boli kombinované s drevorezbou, respektíve dreveným reliéfom, čím sa pokúšal s kritickým podtextom postihnúť stav našej civilizácie." Práve diela takéhoto charakteru sú predmetom aktuálnej výstavy, z ktorej má riaditeľ múzea Jozef Gazdag veľkú radosť.

"Nadväzujeme ňou na sériu výstav Jakoby, Feld, Collinásy... a postupne predstavíme všetkých výtvarníkov, ktorých autoportréty sú súčasťou zbierkového fondu nášho múzea.

Najviac ma potešilo, že sme nemuseli obrazy zháňať z rozličných súkromných zbierok a všetko nám poskytol jediný zberateľ."

Výstava potrvá do konca februára.

 

V Hoteli Gloria Palac sa na vianočnej aukcii Aukčného domu Darte predali diela za tisícku aj takmer za milión

16.01.2008
 

Mednyánszkeho kresbu Karpaty dražil záujemca cez internet až z Kamčatky

Najväčší počet kvalitných výtvarných diel na meter štvorcový v Košiciach bol v nedeľu v Hoteli Gloria Palac. Konala sa tam Vianočná aukcia výtvarných diel a starožitností Aukčného domu Darte. Tieto priestory si zvolila ako prechodný domov kvôli rekonštrukcii Hotela Slovan, kde majú akcie podobného druhu svoju niekoľkoročnú tradíciu. V ponuke bolo 180 diel slovenských i zahraničných autorov.

 

Skôr, než sa aukcia začala, všetci prítomní si mohli ponúkané obrazy obzrieť, ba priam ohmatať... Potom sa už dostala k slovu licitátorka PhDr. Jaroslava Krajňáková a jej kladivko. Každým jeho úderom poslala dielo buď ako nepredané do depozitu alebo ho "odklepla" novému majiteľovi. Ten sedel v sále, alebo bol o dianí v nej informovaný telefonicky. Ak mal záujem zúčastniť sa licitovania, zamestnanec aukčného domu dvíhal "placku" s číslom za neho.

 

Novinkou aukcie bola možnosť dražiť prostredníctvom internetu. "Keďže všetci záujemcovia nemôžu byť fyzicky v sále, zaviedli sme možnosť nakupovať aj touto formou," povedal nám konateľ Aukčnej spoločnosti Darte Dr. Jaroslav Krajňák. "Dva týždne pred konaním aukcie sme všetky diela zverejnili aj na internete. Každý si ich mohol obzrieť a v prípade záujmu sa zaregistrovať a dražiť. Ponuky sa uzavreli 24 hodín pred začiatkom aukcie. Tam je potom najvyššia ponúkaná suma označená ako vyvolávaná. Ak ju niekto ´prebil´, dielo bolo jeho. Ak nie, získal ho záujemca z internetu."

 

Táto forma zapojenia do aukcie mala veľký úspech. Dražbu približne 40 percent zo 180 ponúkaných diel totiž licitátorka odštartovala cenou, ktorú ponúkol internetový záujemca. A nejeden bol úspešný. "Kresbu ceruzou na papieri od Ladislava Mednyánszkeho s názvom Karpaty získal Slovák, ktorý žije na Kamčatke. Deň pred aukciou som s ním rozprával cez telemost," prezradil nám Dr. Krajňák.

 

Dražba prvých vyše 50 diel sa niesla v relatívne pokojnom duchu. Záujemcovia prihadzovali po stovkách i tisíckach, v závislosti od výšky vyvolávanej sumy. O vzrušenie v sále sa postaral až obraz s poradovým číslom 56. Olej od významného predstaviteľa slovenskej moderny Antona Jasuscha s názvom Ticho lesa sa z vyvolávaných 75 tisíc za pár minút vyšplhal na 115 tisíc. Určitým paradoxom bolo, že ďalší Jasuschov obraz - pastel s názvom Krajina, sa nepredal ani za vyvolávaných 80 tisíc. Nový majiteľ ho získal za tzv. podlimit, teda 65 tisíc korún. Je to o približne 20 percent znížená cena v prípade, že o dielo má záujem iba jeden záujemca. Pravda, túto cenu musí ešte odsúhlasiť pôvodný majiteľ.

 

Ešte väčší ako o prvé dielo A. Jasuscha, a ako sa neskôr ukázalo aj najväčší súboj aukcie, sa zviedol o obraz s číslom 58. Išlo o olej od zemplínskeho autora Jozefa Theodora Moussona s názvom Leto v michalovských záhradách. Každý v sále s napätím sledoval, ako licitátorka prihadzuje k vyvolávaným 38 tisícom najprv po dve, potom po tri a keď sa prehupla cez stovku, tak po päť tisícok. Napokon kladivkom odklepla 185 tisíc, teda vyše štvornásobok vyvolávanej sumy. Bodkou za týmto maratónom bol potlesk do posledného miesta zaplnenej siene.

 

Ďalších niekoľko desiatok diel zmenilo majiteľa "pokojnou cestou". Niektoré za desaťtisíce, iné aj za 500 či 700 korún. V tomto prípade šlo o grafické listy Emila Makovického či akademického maliara Eugena Lehotského. Hranicu 100 tisíc pokorili až dva obrazy ukrajinského krajinkára Jozefa Bokšaya. Olej s názvom Dievča v kroji získal internetový záujemca za vyvolávaných 320 tisíc a olej Čemerské údolie sa predal za "podlimitných" 470 tisíc.

 

Po Bokšayovi akoby sa dražitelia upokojili a šetrili financie na záver, ktorý je už tradične vyhradený výtvarným velikánom. Kým sa k nim licitátorka "preklepala", majiteľov zmenilo ďalších niekoľko desiatok viac či menej hodnotných obrazov. Za zmienku stojí akryl speváka Paľa Hammela s názvom Listy do mora, ktorý sa z vyvolávaných troch tisíc vydražil za štvornásobok. Tvorba P. Hammela je komorná a takmer nepredajná. Svoje diela zatiaľ sústreďuje vo svojom súkromnom ateliéri pod Devínom a len veľmi málo z nich sa dostalo na verejnosť. Napríklad ako dary priateľom, naposledy Marianovi Vargovi k šesťdesiatke. Hammelove práce sú známe aj v zahraničí. Na medzinárodnom festivale výtvarného umenia "Perla Adrie " v talianskom prímorskom meste Grottamare, dostal spevák mimoriadnu cenu za vystavované dielo s názvom "Morske lásky ".

 

Kuriozitou bolo, že autor jedného z obrazov sa počas dražby nachádzal v sieni. Bol ním 29-ročný Jaroslav Šulek z Lučenca, ktorého tvorba sa dá zaradiť do avantgardného neosurrealizmu. Dobré meno si urobil v Košiciach už na vlaňajšej vianočnej aukcii. Vtedy sa obraz Motýľ inkvizítor doslova šokujúco vyšplhal z vyvolávaných 80 na 200 tisíc. Tentoraz však jeho Rozhovor so stratenou vílou taký úspech nemal. Vyvolávaná cena 60 tisíc nezabrala, obraz sa predal za podlimitných 50 tisíc.

 

"Vôbec nie som sklamaný," povedal nám J. Šulek po aukcii. "Som rád, keď sa moje práce ľuďom páčia a urobia si nimi radosť. V prípade ´motýľa´ šlo o dielo, ktoré dostalo svetovú cenu Salvatora Dalího. Aj dnešný obraz je ocenený. Je jedným zo série 15 obrazov, za ktoré som v roku 2005 dostal v Paríži Národnú cenu francúzskej kultúry." Ak by sa vraj nepredal v Košiciach, ponúkol by ho inej dražobnej spoločnosti. Zvyšných 14 stále vlastní, ale už o ne prejavila záujem renomovaná aukčná spoločnosť Sotheby´s.

 

Keďže v zahraničí sa diela J. Šuleka predávajú aj za 30 tisíc eur, zaujímalo nás, či nie je škoda "zbavovať" sa jedného za 50 tisíc korún. "Určite nie. Mám takú zásadu, že z každej mojej kolekcie predám jeden obraz na Slovensku. Na budúci rok ponúknem v Košiciach obraz z kolekcie, za ktorú som dostal v Paríži cenu Zlaté plátno." Zdá sa teda, že nový majiteľ "víly" urobil dobrý kšeft. Ak by chcel zarobiť, stačilo by mu ju ponúknuť hoci aj v Paríži. Domov by sa mohol vrátiť na novom aute... Mimochodom, v týchto chvíľach je J. Šulek v Spojených arabských emirátoch. Na výstave Art of Fassion v Dubaji "sprevádza" poltucet svojich obrazov.

 

Čo dielo, to autor zvučného mena. Tak by sa dali v krátkosti charakterizovať obrazy, zaradené v ponuke od čísla 160. To patrilo grafike Pabla Picassa, o ktorú ani za vyvolávaných 32 tisíc nemal nikto záujem. Do depozitu putovala i jeho farebná litografia. Hoci šlo o svetoznámu Holubicu mieru, vyvolávaných 50 tisíc nikoho neoslovilo. Keď sa nepredali ani dve farebné litografie Salvadora Dalího, prvá za 69 a druhá za 199 tisíc, niekomu mohli napadnúť dve vysvetlenia. Buď, že Dalí už "nefrčí" alebo že peňaženky dražiteľov sú vyčerpané.

 

Bolo to však iba zdanie. Do zoznamu vydražených totiž následne pribudla Dalího Kniha 25 grafík PANTAGRUEL, vydaná pri príležitosti 50 rokov surealizmu. Hoci vyvolávaná cena bola 699 tisíc, nový majiteľ ju získal za "podlimitného" pol milióna a 50 tisíc k tomu. Vydražila sa aj sieťotlač Sitting Bull (Sediaci býk) od predstaviteľa pop artu Andyho Warhola. Kým v USA lámu sumy za jeho obrazy rekordy, u nás tentoraz zaznamenal opak. Z vyvolávaných 640 tisíc "klesol" na 520 tisíc.

 

Čerešničkou na torte bolo posledné dielo v ponuke vianočnej aukcie. Olej na plátne s názvom Pri drevároch od Martina Benku mal celý čas svoje čestné miesto na stojane v popredí. Hoci kde - kto z prítomných možno očakával, že sa o neho zvedie napínavý súboj, vyvolávaných 960 tisíc naznačovalo, že by muselo ísť o veľmi solventných záujemcov. Napokon sa žiadna "licitátorská vojna" nekonala. PhDr. Krajňáková odklepla Benku jedinému záujemcovi. Keďže pôvodný majiteľ už dopredu nesúhlasil s "podlimitom", nový zaplatil bez 40 tisícok rovný milión.

 

"Skončí v domácej súkromnej zbierke," povedal nám po dražbe pán Roland z Košíc. S cenou musel byť spokojný. Prezradil totiž, že o Benku bol odhodlaný "pobiť" sa až po sumu 1,6 milióna...

 

"S priebehom i výsledkom aukcie som veľmi spokojný. Vydražilo sa 116 diel, čo je 64-percentná úspešnosť, ktorá sa v tomto biznise prisudzuje už ako vynikajúca," zhodnotil dražbu Dr. Krajňák. "Je vidieť, že na východe a osobitne v Košiciach sa formuje početná skupina vyspelých klientov. Rozumejú výtvarnému umeniu a dokážu zaplatiť za kvalitné práce. Vedia, že je dobré investovať financie aj do umenia, nie len do nehnuteľností." Podľa Dr. Krajňáka je táto "umelecká" forma investovania výhodnejšia. Návratnosť peňazí a hlavne so ziskom je totiž okamžitá. Ako príklad uviedol "miliónového" Benku. "Už teraz sme zaznamenali echo od bratislavského zberateľa, že by o neho mal záujem v cene do milión štyristo. Ak by bol nový majiteľ iba biznisman, za pár minút by zarobil niekoľko sto tisíc..."

 

Podobné "zisky" očakáva šéf Darte aj s prechodom na euro. Obrazy, ktoré teraz získali noví majitelia napríklad za 500 korún, čo je v prepočte okolo 15 eur, sa po januári 2009 určite za toľko nepredajú. Predpokladá, že to bude minimálne dvojnásobok. A čím drahší obraz... "Tu na východe záujem o špičkové diela stúpa. Keď sme začínali, obrat na aukcii bol do milióna. Teraz je to aj trojnásobok. Nedávno, na dražbe v Prešove, sme napríklad len samotný obraz Antona Jasuscha predali za vyše 2,7 milióna. Tentoraz sme mali v ponuke vyše 400 diel, z ktorých sme vybrali 180. Inak by sme tu strávili šesť hodín, čo by bolo vyčerpávajúce. Myslím, že každý si prišiel na svoje. Menší zberatelia, väčší aj tí špičkoví..."

 

Najbližšie sa chystá Darte do Košíc v marci. Dr. Krajňák prezradil, že jedným z ťahákov bude kolekcia farebných akvarelov Pabla Picassa s cenou nad milión,barokové originály z dielne žiakov Petra Paula Rubensa,ale aj diela L.Mednyánszkého, A.Jasuscha, M.Benku,Ľ.Csordáka, či J. Jakobyho. Pre svojich obdivovateľov ponúkol ďalšie dielko aj Pavol Hammel.

 
 

V Budimíri videli Rákociho čižmy

21.01.2008
 

KOŠICE. Organizátor tradičného podujatia, košický starožitník Karol Linhart so spolupracovníkmi, tento raz prichystali pre návštevníkov tri kuriozity. Čižmy kniežaťa Františka II. Rákociho, či zástavu, pod ktorou Košičania v roku 1312 bojovali v Bitke pri Rozhanovciach po boku kráľa Karola Róberta, ale aj premietanie štvorhodinového filmu o najzaujímavejších burzách.

Žehličky, písacie stroje

"Všetko to začalo v roku 2001 v kaštieli Čečejovce, keď sme tam pritiahli asi 20 predávajúcich a 50 či 60 návštevníkov," zaspomínal si K. Linhart. "Akcia mala úspech, preto nasledovali ďalšie." Burzy postupom času začali obohacovať sprievodnými akciami. Tematicky boli zamerané napríklad na staré žehličky, písacie stroje, históriu starých Košíc, ktorú si pripomenuli „rekonštrukciou" Bitky pri Rozhanovciach. Stretnutie s kniežaťom V Budimíre svojho času prekvapil návštevou aj cisár František Jozef (stvárnil ho Štefan Kolivoško z košickej verejnej knižnice Jána Bocatia) s manželkou Sissi. "Najväčším podujatím bolo Stretnutie s kniežaťom, kde v štyroch predstaveniach účinkovalo viac ako 50 ľudí. Pripomenuli sme si tým 300 rokov od pôsobenia Františka II. Rákociho v Košiciach a storočnicu od jeho prepochovania v Dóme sv. Alžbety," dodal K. Linhart. Mnohí návštevníci búrz si pamätajú aj „upaľovanie bosorky, exkurziu do tajomstiev objavu ohňa, ukážky odlievania zvona či prezentácie historických vozidiel.

Burzy v Budimíre, Prešove či na Námestí dominikánov v Košiciach zhliadli doposiaľ desaťtisíce ľudí.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.