Choď na obsah Choď na menu
 


Financie mesta

4. 6. 2009


Za "Schusterovu" firmu mesto miliardu nezaplatí

Súdy neuznali špekulatívnu pohľadávku za miliardu korún voči mestu Košice. Kto je za firmou, ktorá si ju uplatňovala, nie je známe.

Košice zažehnali najväčšiu hrozbu pre svoje financie. Vyše miliardovú kauzu Ekothermal, pre ktorú mohlo mesto skončiť v nútenej správe, súdy po siedmich rokoch uzavreli v jeho prospech.

Monopol od Schustera

Spor siaha do 90. rokov, keď za primátora Rudolfa Schustera dostala firma Ekothermal 99 podnikateľa Jaromíra Rudu zákazku na čistenie a údržbu ciest a neskôr aj na zneškodňovanie odpadu a prevádzku mestskej spaľovne. Po štyroch rokoch zadlžené mesto riadené už primátorom Zdenkom Trebuľom nevládalo firme platiť za drahé služby a nevýhodnú spoluprácu zrušilo. Tieto služby na seba prevzal Kosit.

Žaloba nebanky

Vtedy už Ekothermal vlastnil nebankový subjekt Delta Management. V roku 2002 ďalší majiteľ Ekothermalu, AGW Holding, ktorú založila nebanka AGW, napadla rozhodnutie mesta na súde. Tvrdila, že ukončenie zmluvy o dielo a zmluvy na prenájom spaľovne sú neplatné. Žalobou sa domáhala, aby jej Košice vyplatili zisk, o ktorý vraj Ekothermal zrušením kontraktu prišiel. Vyčíslila ho na miliardu a 69 miliónov korún.

Hovorkyňa košických súdov Marcela Gálová potvrdila, že Okresný súd Košice II v októbri 2008 túto žalobu zamietol a potvrdil to aj Krajský súd v Košiciach.

Rozsudok sa stal právoplatným minulý mesiac. Súd zároveň žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 65,2 milióna korún a nevyhovel jeho návrhu na pripustenie možnosti podania dovolania. Pre aké dôvody súd rozhodol, že ukončenie zmluvného vzťahu s Ekothermalom bolo zákonné, nespresnila.

Neznáma firma

Ak by Košice spor prehrali a museli by zaplatiť, znamenalo by to kolaps pre mestské financie. Výška domnelej pohľadávky totiž predstavuje takmer tretinu predpokladaných bežných príjmov tohtoročného rozpočtu mesta. Primátor František Knapík (KDH) ju vnímal ako veľké možné bremeno a potenciálne riziko vo vzťahu k finančnej stabilite mesta.

V roku 2007 spor s mestom od AGW Holding prevzala neznáma spoločnosť Arwa Investment Limited. Firma sa nenachádza v žiadnom registri dostupnom na internete. Podľa všetkého pohľadávku kúpila, keď sa po roku 2006 v likvidácii speňažoval majetok AGW Holding. Najväčšie slovenské finančné skupiny Penta a J&T odpísali, že s Arwa Investment Limited nič nemajú.

Za Strelingstav mesto zaplatí

Košice ťaží ešte jeden spor, pochádzajúci z odpadového hospodárstva. Ide o vypovedanie zmluvy na údržbu ciest z roku 1995 s firmou Strelingstav, ktorú nahradil práve Ekothermal. O náhradu škody za odstúpenie od kontraktu sa súdi britská Waltz Properties Limited

Zastupuje ju skupina J&T. Pred rokom získala právoplatný rozsudok vo svoj prospech. Súd musí ešte rozhodnúť o presnej výške odškodnenia. Firma si aj s úrokmi uplatňuje pohľadávku za vyš e 600 miliónov korún.

Chronológia kauzy

1996 – Primátor Rudolf Schuster podpisuje na základe výsledkov verejnej súťaže s dovtedy neznámou spoločnosťou Ekothermal 99 exkluzívne zmluvy na čistenie mesta a zneškodňovanie komunálneho odpadu. Vlastník Jaromír Ruda vďaka dodatku z roku 1998 získava úplnú voľnosť v tom, aký objem prác bude pre mesto vykonávať. Tým sa služby neúmerne predražujú.  

1999 - Schuster sa stáva prezidentom. Košice nedokážu ďalej platiť Ekothermalu, faktúry totiž postupne narástli až n a 140 miliónov korún ročne. Ekothermal výpadok príjmov nahrádza pôžičkami od Delta Management, nakoniec končí v rukách tejto nebankovej spoločnosti. Hlavný kontrolór zverejňuje správu, podľa ktorej sú zmluvy s Ekothermalom neplatné a verejná súťaž v roku 1996 bola nezákonná.    

2000 – Primátor Zdenko Trebuľa po tlaku pravicového zastupiteľstva končí spoluprácu s Ekothermalom ako nevýhodnú pre mesto. Súd vyhlasuje na Ekothermal konkurz.  

2001 – Odpadové hospodárstvo v Košiciach preberá taliansky Kosit.

2002 – Vlastníkom už nefunkčnej firmy Ekothermal sa stáva AGW, neskôr AGW Holding. Ten podáva žalobu o náhradu škody a ušlého zisku z neplatného skončenia zmlúv. Požaduje zaplatenie miliardy korún a  úroky. Konateľ Matúš Grega po krachu nebanky sľubuje vkladateľom odškodnenie z miliardovej pohľadávky voči mestu.

2006 – Začína sa proces likvidácie AGW Holding, v ktorom sa speňažujú aj jeho pohľadávky. Pohľadávku voči mestu získava zahraničná spoločnosť Arwa Investment Limited.

2007 – Okresný súd Košice II rozhodol, že nárok Arwa Investment Limited je opodstatnený. O výške škody a ušlého zisku sa má rozhodnúť v ďalšom súdnom spore. Mesto podáva odvolanie.  Krajský súd mu vyhovuje a vec vracia prvostupňovému súdu.

2008 – Okresný súd žalobu o zaplatenie 1,069 miliardy zamieta. Mestu zároveň priznáva náhradu trov konania 65,2 milióna korún.  Arwa Investment Limited sa odvoláva.

marec 2009 – Krajský súd v Košiciach potvrdzuje rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby. O mesiac neskôr nadobúda rozsudok právoplatnosť.

FNM skresal odmeny vedeniu Teplárne

Členovia Výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) mali aj kvôli článku v mimoriadnu šichtu. Na svojom zasadnutí totiž neplánovane riešili aj rozšafné rozhodnutie svojich orgánov, ktoré pôvodne odobrili rozhodnutie Valného zhromaždenia košickej Teplárne (TEKO). To chcelo z minuloročného zisku 123,6 milióna Sk vyplatiť poltuctu členov Predstavenstva 6,2 milióna Sk a deviatim členom Dozornej rady 3,6 milióna Sk. FNM však takéto plány na druhý pokus zatrhol.

Výkonný výbor rozhodol znížiť výšku tantiem pre členov orgánov spoločnosti TEKO na 450-tisíc Sk. Zvyšnú časť sumy, pôvodne plánovanú na výplatu tantiém, zaradil do nerozdeleného zisku. Ten je možné použiť len na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia a teda so súhlasom FNM a na účely stanovené Obchodným zákonníkom, ako je napr. rozvoj spoločnosti, európske projekty, sociálny fond a podobne.

V praxi to znamená, že členovia Predstavenstva a Dozornej rady si namiesto 9,8 milióna Sk rozdelia len 450 000 Sk. Na každého z nich tak pripadne zhruba 32 000 Sk, čo je mesačná odmena člena oboch štatutárnych orgánov TEKO. Na druhej strane sa ale nemení výška odmien, ktoré pripadnú zamestnancom. Tí na odmenách získajú 17,4 milióna Sk a do sociálneho fondu im pribudne 4,3 milióna. Dokopy sa tak priemerne môžu tešiť na zhruba 36 000 Sk. Rovnako tak sa nemení ani výška dividendy odvedenej do štátneho rozpočtu, ktorá predstavuje 70 miliónov Sk, čo je najvyššia suma v doterajšej histórii TEKO.

Vedenie Teplárne si nadelilo miliónové odmeny

Takmer 10 miliónov korún na odmenách si rozdelí vedenie Teplárne Košice (TEKO). Členom predstavenstva sa ujde po vyše milióne! Na Fond národného majetku zaslali návrh odmien vo výške 123,6 milióna a tam im to odklepli! Vo vedení sedia nominanti Smeru!

Poltucet členov Predstavenstva TEKO (Ladislav Lazár, Ladislav Koch, Daniel Takáč, Pavol Kubáni, Peter Greguš, Drahomír Kajanovič) si vylepší rodinný rozpočet o celkovo 6,2 milióna Sk, čo predstavuje v priemere niečo vyše milión Sk na hlavu.

Deväťčlenná Dozorná rada si rozdelí dokopy 3,6 milióna Sk, čo je v priemere 400 - tisíc Sk. Plnú sumu dostane jej predseda a v civile krajský tajomník Smeru Ján Mitterpák, bývalý miestny poslanec tejto strany Jaroslav Kaifer, Štefan Balogh, Gabriel Hreščák a Jozef Mižák, ktorý v DR figurovali po celý rok.

Zvyšní 8 členovia DR, ktorí z nej boli odvolaní v priebehu roka, resp. do nej nastúpili v jeho priebehu, dostanú alikvótnu časť tejto sumy na základe počtu odpracovaných mesiacov.

Časť z minuloročného zisku si odkroja aj zamestnanci, ktorí na odmenách získajú 17,4 milióna Sk a ďalších 4,3 milióna im pôjde do sociálneho fondu. Na jedného zamestnanca tak spolu priemerne vychádza suma cca 36 - tisíc Sk.

Horúce pramene vyhrejú Košice v roku 2010

O najväčšom európskom projekte využívania geotermálnej energie z podzemných horúcich prameňov vody v okolí Svinice, Bidoviec a Ďurkova sa hovorí už veľa rokov a niekoľko sa pripravuje. Pôvodne už malo byť teplo dodávané do Košíc a malo sa ním vykurovať 50 percent domácností. Zatiaľ sa tak nestalo. Proces prípravy je zdĺhavý a investične náročný. Urobili sa tri prieskumné vrty, odskúšala sa výdatnosť zdrojov a spustil sa kolotoč vybavovania potrebných povolení.

Vlastníkom vrtov je dcérska spoločnosť bratislavského Slovgeotermu Geoterm Košice, v ktorej má majoritný podiel Slovenský plynárenský priemysel. Vlastní 98 percent akcií. Výdatnosť tohto zdroja obnoviteľnej energie patrí medzi najväčšie v regióne strednej Európy. Na základe zmluvy o budúcej zmluve by mala byť odberateľom tepelnej energie z lokality Košickej kotliny spoločnosť TEKO, ktorá je dodávateľom tepla pre mesto. Doteraz bolo preinvestovaných na tomto projekte 372 miliónov korún, časť z prostriedkov fondu Phare. V rokoch 2001 a 2002 sa voda z podzemia čerpala simulovane, aby sa zistila výdatnosť zdroja a späť sa vtláčala do zeme. Skúšky si vyžiadali vysoké náklady.

Na financovaní projektu sa majú podieľať zahraniční akcionári SPP, záujem majú viaceré domáce a zahraničné spoločnosti, použiť sa majú eurofondy aj úverové zdroje. Nezainteresovaným sa môže zdať, že SPP je ako hlavný dodávateľ zemného plynu nečinný, pretože stratí dôležitého odberateľa. Tento argument vyvracia fakt, že tepláreň už pred rokmi zvýšila podiel spotreby uhlia na úkor plynu.

Bohatý potenciál

Lokalita v Košickej kotline, kde je sústredených až 75 percent celoslovenského geotermálneho potenciálu, patrí medzi najperspektívnejšie oblasti nálezísk horúcej vody. Pramene poskytujú veľké možnosti využitia aj na iné účely ako je vykurovanie. V ďalšej etape sa budú riešiť projekty na využitie odpadového tepla.
Skúšky preukázali dostatočné parametre na využitie zdroja nielen pre účely vykurovania prípadne výroby elektrickej energie. Hlavnými cieľmi projektu je 5 - 6 geotermálnych dubletov hlbokých 2 až 3 km, výstavba geotermálnych stredísk a transport geotermálnej vody teplovodom do spoločnosti TEKO.

Pozemky sú vyvlastnené

"Projekt sa pomaly posúva dopredu. Máme už vydané všetky stavebné povolenia na geotermálne strediská a na teplovody. Štyri roky trvalo vykupovanie pozemkov od niekoľko sto vlastníkov. Nebolo to vôbec jednoduché. Zabezpečovali sme dedičské konania. Boli s tým veľké problémy. Bez toho, aby sme vlastnili všetky pozemky, by sme povolenie nedostali. Máme ich na tri ťažobné strediská v Bidovciach, Ďurkove a Olšovanoch a na samotný horúcovod do Košíc. Kvôli jednému vlastníkovi, ktorý sa rozhodol pozemky nepredať, sme museli meniť projekt. Majetkovo je všetko vysporiadané. Spracovaný je už kompletný projekt konkrétneho napojenia do TEKO, takže môžme začať stavať ihneď," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Slovgeoterm Otto Halás.

O podmienkach a množstve odobratej energie rokuje s teplárňou SPP v týchto dňoch. Zmluva o budúcej zmluve bola podpísaná ešte vlani. Všetko závisí od dohody. Podľa O. Halása by sa horúcovod mohol začať budovať ešte v tomto roku. Je len otázka času, kedy sa vypíšu výzvy na čerpanie prostriedkov z EÚ. Keďže je všetko projekčne pripravené, predpoklad na získanie financií na tento unikátny projekt je veľký.

"Záujem o využitie odpadového tepla je veľký, ale pokiaľ nie je podpísaná zmluva s teplárňou, nie je možné rozvinúť ďalšie projekty. Všetko nadväzuje na seba. Najprv musí byť dohodnuté financovanie, potom množstvo odobratého tepla. Do Košíc zo vzdialenosti 14 kilometrov ho vieme doviesť za 2 až 3 roky. Malo by sa to už začať hýbať. Stálo to veľa na to, aby všetko zostalo tak. Teraz už nič nebráni pustiť sa do samotnej realizácie. Najviac sme sa zdržali práve s výkupom pozemkov, už by to malo napredovať bez problémov," dodal zástupca Slovgeotermu.

Chýba ešte zmluva

V akom štádiu sú rokovania s košickou teplárňou o dodávke tepla a kedy sa predpokladá uzavretie zmluvy sme jednoznačnú odpoveď od Slovenského plynárenského priemyslu nedostali. Ešte stále s novým manažmentom TEKO prebiehajú rokovania a v súčasnosti sa upresňujú detaily budúcej spolupráce s ohľadom na zmenené parametre dodávky v sústave centralizovaného zásobovania teplom mesta Košice. Odhadnúť, kedy to spečatia obidve zmluvné strany podpisom, si ešte netrúfajú.
"Na projekt výstavby geotermálnych stredísk a teplovodov boli vydané právoplatné stavebné povolenia v druhej polovici roku 2007. Hĺbiť nové vrty a stavať sa začne okamžite po dohode na konkrétnych parametroch dodávky a podpise novej zmluvy s odberateľom tepla. Našim cieľom je spustiť prevádzku najneskôr na jeseň roku 2010," vyjadrila sa hovorkyňa spoločnosti hlavnej skupiny SPP Dana Kršáková.

Cenu neovplyvňujú svetové trhy

Košičania očakávajú, že vykurovanie geotermálnou energiou bude oproti klasickému cenovo zvýhodnené. Podľa dodávateľa plánovaná cena tepla z geotermálneho zdroja konkuruje súčasným cenám za výrobu tepla Košickej teplárne. "Výhodou je, že dokáže byť dlhodobo na stabilnej úrovni a nie je závislá od vývoja na svetových trhoch s ropou, pretože ide o domáci obnoviteľný zdroj energie. Konkrétny vplyv na výslednú cenu tepla je skôr záležitosťou regulačnej legislatívy a budúceho nastavenia výrobných parametrov v TEKO," uviedla hovorkyňa.

Spoločnosť Slovgeoterm spolupracuje s islandskými špecialistami na viacerých projektoch. Napríklad v Galante vykuruje termálnou vodou vyše tisícky bytov a nemocnicu. Perspektívne sú aj ďalšie oblasti s výskytom horúcich prameňov ako je Prešov, východoslovenský mikroregión Olšava, okolie Starej Ľubovne, Topoľčian, Lučenca i Michaloviec. Vlastníkom spoločnosti Enex je skupina islandských spoločností a organizácií, ktoré majú za sebou desaťročia skúseností s rozvojom a využívaním geotermálnej a vodnej energie v Európe, Amerike a Ázii. V súčasnosti spolupracuje na podobných projektoch na Slovensku aj s Vranovom nad Topľou, Trebišovom, Sobrancami či Galantou.

Podľa D. Kršákovej finálna štruktúra budúceho usporiadania akcionárov Geotermu Košice nie je definitívne uzavretá. Enex je partnerom Slovgeotermu už aj v súčasnosti. Pre projekt Geoterm bol vybraný ako spoločnosť s dostatočnými skúsenosťami budovania a prevádzkovania geotermálnych projektov.

Voda za 60 miliónov EUR

Celkové odhadované investície sú cca 60 miliónov EUR (2 miliardy Sk). Projekt bude financovaný sčasti navýšením základného imania, sčasti komerčným financovaním a v prípade kladného posúdenia projektu riadiacimi orgánmi príslušných operačných programov aj prostredníctvom grantu zo štrukturálnych fondov EÚ.
Využívať sa má aj odpadové teplo na vykurovanie priľahlých obcí alebo ďalšie doplnkové aktivity, vykurovanie skleníkov a podobne. Tieto plány závisia od dohody na primárnom rozsahu využitia tepla.
Tepláreň: Keby sme mali toľko zdrojov ako SPP, tak to už funguje
Tepláreň Košice ako najväčší výrobca a dodávateľ tepla v lokalite Košíc a okolia si uvedomuje zodpovednosť, ktorú má voči svojim odberateľom, a preto jej najdôležitejším záujmom je to, aby sa občania vo svojich faktúrach za teplo nemuseli skladať za všetky doterajšie investície do geotermálnej energie z Ďurkova.

"Ako hlavný dodávateľ tepelnej energie v meste pripravujeme obnovu a modernizáciu výrobných zariadení, vplyvom čoho dôjde k znižovaniu vypúšťania emisí do ovzdušia, zvyšovaniu efektivity výroby, bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky a ochrany životného prostredia. Aj z týchto dôvodov máme eminentný a pretrvávajúci záujem naďalej spolupracovať a aktívne sa zúčastňovať na projektoch a zámeroch týkajúcich sa zásobovania geotermálnou energiou. Všetky tieto skutočnosti však chceme docieliť za predpokladu takých cien tepla vyrobeného z geotermálnej energie, ktoré neovplyvnia, a teda nezvýšia celkovú cenu tepla pre koncových odberateľov v Košiciach a ich okolí," povedal nám obchodný riaditeľ TEKO Juraj Slafkovský. Ako dodal, koncom minulého roka uplynula platnosť Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej v roku 2003 medzi Geotermom Košice a nimi, kde bolo okrem iného uvedené, že momentálne už mal byť celý projekt zrealizovaný... "Napriek snahám TEKO sa zatiaľ nič konkrétne neurobilo, čím nám vznikli určité škody. Tepláreň vstúpila do rokovaní s konzorciom islandských spoločností, ktoré má skúsenosti s podobnými projektami s cieľom ozrejmiť si aj ich pohľad na danú problematiku. Ak by TEKO malo k dispozíci také finančné prostriedky, akými dnes diponuje SPP, projekt by dnes bol už vo finálnej fáze realizácie. S cieľom predísť ďalším možným škodám vyplývajúcich zo súčasného stavu Projektu, uvažujeme aj o možnosti kapitálového vstupu do spoločného podniku, resp. o odkúpení celej investície od SPP."

 

Geotermálny projekt za dve a pol miliardy korún bude hotový na jeseň 2010.

Košice budú mať teplo zo zeme /alebo snívajte s nami/.

Najväčší európsky projekt využívania geotermálnej energie je vo finále. Čoskoro sa začne stavať. Teplo z útrob Košickej kotliny do metropoly východu povedie asi o tri roky.

"Dokončil sa výkup pozemkov a máme stavebné povolenia pre geotermálne strediská a teplovody,"tvrdí vedenie košickej spoločnosti Geoterm, ktorá investíciu za takmer dve a pol miliardy korún pripravuje.

Pred podpisom je aj zmluva s islandským konzorciom Enex, ktoré bude strategickým partnerom projektu. Slovenský plynárenský priemysel, dominantný akcionár spoločnosti Geoterm, si Islanďanov vybral vlani v lete pre ich skúsenosti s podobnými projektmi. Enex združuje firmy, ktoré sú svetovou špičkou vo využívaní geotermálnej energie a vody.

"Príprava uskutočnenia projektu finišuje. Spustený by mohol byť na jeseň 2010. V súčasnosti spresňujeme detaily spolupráce s košickou teplárenskou spoločnosťou Teko," vysvetľuje Dana Kršáková, hovorkyňa SPP. Ako bude spolupráca vyzerať, plynári zatiaľ nevedia.

Vedenie štátnej košickej teplárne, ktorá mala byť za predchádzajúcej vlády sprivatizovaná, chcelo za sprístupnenie svojich teplovodov tretinový podiel v Geoterme. Podľa plánov by voda z vrtov pri obciach Bidovce, Svinica, Ďurkov a Olšovany mala zásobovať asi tretinu košických bytov a nahradiť polovicu súčasných dodávok tepla z teplárne Teko.

Z vrtov sa dá ročne vyťažiť asi 2 600 terrajoulov energie a perspektívne sa počíta s jej využívaním aj na rekreačné účely, poľnohospodárstvo a výrobu elektriny. Existuje už aj štúdia elektrárne s výkonom 4 megawatty, ktorú spracovala nemecká spoločnosť E.ON Engineering.

Spoločnosť SPP dosiaľ investovala do projektu okolo 400 miliónov korún, necelú šestinu z nich tvorili financie z fondu Phare. Na dokončení by sa mali spolupodieľať akcionári Geotermu a strategický investor. Zámerom je získať zdroje aj z eurofondov.

V zásobách geotermálnej energie patrí Slovensko medzi európsku špičku. Energetický potenciál krajiny sa odhaduje asi na 5,5 tisíca megawattov a zhruba polovica z neho by sa mohla aj technicky využívať. Tri štvrtiny známych geotermálnych zdrojov sa sústreďujú na východe republiky, zvyšok najmä v Podunajskej nížine.

K aktivitám Geotermu sa mienia pripojiť aj Michalovce, Trebišov a obce z mikroregiónu Olšava, ktoré plánujú do energetického a rekreačného využívania horúcej vody investovať okolo 800 miliónov korún, a to najmä z eurofondov a zo zdrojov Svetovej banky. V súčasnosti sa pripravujú štúdie uskutočniteľnosti viacerých projektov. Niektoré počítajú i s obnovením starých vrtov s horúcou vodou, ktoré zostali na Východoslovenskej nížine po hľadaní ropy a plynu. Experti prízvukujú, že by mohli byť využívané na výrobu elektriny, ako alternatíva k existujúcim a plánovaným uhoľným zdrojom.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.