Pamiatky mesta
Erb Košíc
Heraldika sa zaoberá erbami z hľadiska výtvarného aj spoločenskej funkcie.
Prvé erby vznikli v čase križiackých výprav, aby vojaci nespôsobili zmätok
Už po stáročia sú súčasťou európskej histórie. Šľachtické rody si na nich zakladajú, veď sú neklamným dôkazom ich urodzeného pôvodu. Neskôr ich mali aj mestá a cechy. Reč je o erboch, ktoré pretrvali až do dnešných čias. Aj napriek tomu, že prakticky od roku 1918 sa nesmeli oficiálne používať, po roku 1989 nastala určitá renesancia heraldiky. O heraldike a erboch sme sa porozprávali s Mgr. Gabrielom Szeghym, pre ktorého sú erby koníčkom.
Ako by sa dala definovať heraldika?
"Heraldika je jednou z pomocných vied historických. Zaoberá sa erbami, pričom ich skúma nielen ako celok, ale aj ako časti. Jednak z hľadiska výtvarného, ktoré sa časom menilo a podliehalo zmenám umeleckých slohov. Z druhej časti skúma erby z hľadiska spoločenskej funkcie v širších súvislostiach. Napríklad sociálnych, historických, kultúrnych, ale aj z hľadiska právnych vzťahov."
Štyri časti
Erb sa považuje za kompletný, keď má štyri časti.
Prvá časť je štít so znamením, druhá je prilba, na nej je ďalšia časť erbu, ktorou je klenot. Spod klenotu vychádzajú prikrývadlá, ktoré sú štvrtou časťou erbu.
"Existujú aj ďalšie, vedľajšie časti erbu. To sú rôzni strážcovia, či nosiči erbov. Môžu tam byť aj rôzne stany, zástavy, koruhvy, či heslá."
Základnou a najdôležitejšou časťou erbu je štít so samotným znamením.
Bez neho by erb vlastne nemohol existovať. Spočiatku sa používal normanský štít mandľovitého tvaru. "V 13. storočí sa začal používať gotický štít. Mal trojuholníkový tvar. Neskôr nasledoval sudovitý štít, ktorý sa používal v 14. storočí. Mal síce ešte tvar trojuholníka, ale bol predĺžený smerom do šírky. V tomto období sa používal aj španielsky štít, ktorý mal rovnaký tvar ako gotický, pričom dole bol však polkruhový." Obľúbený bol aj medzi heraldikmi. Veľmi požívaný bol aj terčový štít. "Od ostatných štítov ho odlišoval otvor pre kopiju vyrezaný na hornej strane. Iné štíty, ktoré sa používali v samotnom boji, sa už veľmi do heraldiky nedostali."
Druhou časťou erbu sú prilby.
Ako prvé sa v heraldike začali používať hrncovité prilby, ktoré mali vrch úplne skosený a používali sa v 13. - 14. storočí. "Neskôr nasledovala vedrovitá prilba. Tá už sa tvarom približovala kužeľu. Ďalšie prilby už boli skôr turnajové, ktoré sa používali na rytierskych súbojoch." Mali rôzne "zobáky" (tvarové časti prilby priezor), používané boli v 14. a 15. storočí.
Ďalšia časť erbu - klenot mal rozlišovaciu funkciu.
"Väčšinou bol vyrábaný z dreva, alebo plechu. Mal takú istú, alebo podobnú farbu, ako znamenie na štíte. Klenot bol zároveň ozdobou prilby a rytiera."
Poslednou časťou erbu sú prikrývadlá.
"Vychádzali spod klenotu a splývali po boku prilby. Bol to vlastne kus látky. Ich funkcia bola praktická. Hlavne v lete sa prilba z kovu poriadne zohrievala. Prikrývadlá mali aspoň trochu chrániť prilbu pred slnkom. Prilbu chránili aj pred údermi, ktoré dokázali stlmiť. Neskôr, v období baroka už mali okrasnú funkciu." V heraldike sa používa aj termín - tinktúry. Sú to buď farby, kovy, alebo kožušiny.
Z kovov sa v heraldike používali dva: zlato a striebro. "Neskôr pribudla oceľ, ktorá sa kreslila čiernou farbou. Zlato sa zakresľovalo žltou a striebro bielou farbou."
Pôvodne sa v erboch používali len 4 základné farby - modrá, červená, čierna a zelená. Z kožušín používali králi a kniežatá väčšinou hermelín.
Zaujímavé je zistenie, odkiaľ vlastne Európania zobrali používané symboly. "Už starovekí Gréci, Rimania, či Egypťania mali svoje symboly na bojových štítoch. Neskôr aj Germáni, Arabi, či Turci."
Prvé erby vznikli v čase II. križiackej výpravy, ktorá bola v rokoch 1147 - 1149. Vtedy sa na nej zúčastnili bojovníci z celej Európy. "Každé knieža so sebou zobralo aj svojich vojakov. Aby nevznikol zmätok, bolo ich treba rozlíšiť. Nasledovali tak príklad Arabov, ktorí mali na štítoch rôzne znamenia." Znamenia mali byť čo najjednoduchšie, najzrozumiteľnejšie a z diaľky dobre rozoznateľné. Aby bolo jasné, kto ku komu patrí.
"Na veky vekov"
V počiatkoch heraldiky mal "monopol" na udeľovanie erbov kráľ.
Dal rytierom určité znamenie, aby ich vedel v boji rozpoznať. "Potom, keď sa vrátili domov, po čase urobil v znamení rytiera určitú zmenu. Časom na ňom urobil rôzne úpravy a tak sa vlastne vyvinul erb niektorého rytiera, či šľachtica. Spočiatku sa používali iba zvykovým právom. Postupom času však začali od panovníka požadovať, aby im to potvrdil aj písomne."
Kráľ tak začal vydávať erbové listiny armálesy. Udeľovali ich "na večné veky".
"V 12. storočí malo erby len málo ľudí, neskôr ich pribúdalo,
v 14. storočí začala používať erby aj cirkev a mestá,
v 15. storočí aj cechy.
Práve 14. a 15. storočie boli vrcholnými obdobiami rozvoja heraldiky."
V tom období šľachta používala erby aj na označenie svojich kúrií, kaštieľov, hradov a vôbec svojho majetku.
"V 16. storočí dochádza k úpadku heraldiky kvôli rôznym vplyvom. Erby už vtedy stratili svoju základnú rozlišovaciu funkciu. Už ich vlastnilo viacero ľudí - šľachticov. Heraldické pravidlá sa nedodržiavali.
V 19. storočí si začala kupovať erby buržoázia, hoc samotná, šľachtictvo a všetky veci stým súvisiace odsudzovala."
Po roku 1918 došlo k rozpadu viacerých veľkých monarchií. Niektoré nástupnícke štáty zrušili šľachtictvo a aj používanie erbov.
"Tak to bolo aj v Československu. Po roku 1918 vlastne ostala len štátna a cirkevná heraldika. Naopak, počnúc rokom 1989 začína návrat k starým symbolom a vznikajú aj novotvary."
Mestský erb
Zaujímavé je, že pôvodne mohol nosiť štít, erb iba bojovník ako fyzická osoba. "Nielen vtedy, ale aj teraz je z logickej stránky čudné, ako môže mať mesto alebo obec erb, keďže neboli a nie sú fyzickými osobami. Mestá boli už v stredoveku chápané ako právnické osoby. Preto boli heraldici proti, v stredoveku im nešlo do hlavy, ako môže mesto nosiť erb."
U slobodných miest môžu mať symboliku rôzne stavby, napríklad veža, či hradobný múr.
V prípade poddanských miest mohli byť niektoré symboly prebraté od zemepánov. Prečo sa nakoniec dospelo k tomu, že erby mohli používať aj mestá? "Zrejme preto, že si kráľ chcel mesto nejakým spôsobom pritiahnuť k sebe, mať ho na svojej strane.
Mestá sa chceli vyrovnať šľachte a mať niečo, čo by ich reprezentovalo. Preto králi nakoniec urobili tento ústupok."
Časom pribúdali erby aj u cechov.
"Podobne ako u miest išlo o to, aby mali určitú suverenitu a mali sa s čím preukázať. Aj niektorí mešťania, či členovia cechov mali vlastné symboly, aj keď sa nedá hovoriť o erbe." Mali isté symboly poskladané z čiar a číslic, ktoré volali merky.
Trochu iná je situácia u košických mestských častí.
"Tie, ktoré existovali aj skôr ako samostatné obce, sa väčšinou vrátili k svojim predchádzajúcim erbom. Nové mestské časti, väčšinou sídliská, si mohli aj museli dať vytvoriť a zaregistrovať nové erby." Všeobecne je však chybou, že novotvary sa prijímajú narýchlo." Tie obce, ktoré mali erb niekoľko storočí, si ho museli dať znovu potvrdiť.
Aj niektorí šľachtici si dávajú znovu potvrdzovať svoj erb. "Zmysel to má len pre samotných šľachticov. Erb môžu používať napríklad na vizitkách, ale nie v oficiálnom styku."
Ak si niekto chce dať urobiť erb, mal by tým poveriť heraldika. S ním by sa dohodol na tom, čo chce mať v erbe. "Odhadom môže celý ´špás´ stáť zhruba 30 tisíc Sk. Schválenie heraldickou komisiu nie je až tak finančne náročné. Ja som zatiaľ robil len jeden erb istému šľachticovi, na základe blazónu daného erbu. Nemal však záujem dať si ho schváliť heraldickou komisiou. Osobne to tiež pokladám za zbytočné, skôr symbolické, samozrejme ak hovoríme o šľachtických erboch. Veď to čo udelil panovník je navždy platné. Okrem toho niekedy pomáham aj kolegyni, ktorá sa venuje genealógii."
Občas pomôže ľuďom, ak majú záujem.
"Mám to len ako záľubu. Nad tým, aby som to robil profesionálne ani neuvažujem. Záujem o erby u bežných ľudí je veľmi malý. Šľachtici o svojom erbe vedia a nechávajú si ho v pôvodnej podobe. Ak majú len jeho popis, tak dá sa im pomôcť tak, že na základe neho sa dá vyhotoviť jeho grafická podoba. Z heraldiky by teoreticky mohol vyžiť iba človek, ktorý sa zaoberá obecnou a šľachtickou heraldikou, ale musel by zobrať aj nejaké zákazky zo zahraničia. Zatiaľ som spokojný s tým, že pracujem v archíve."
Koruna od kráľa Ladislava V. v erbe Košíc znamenala, že je to slobodné kráľovské mesto
Kráľ Ľudovít I. Veľký porušil heraldické pravidlá a zásady
Tí, ktorí sa zaujímajú o históriu vedia, že Košice ako prvé mesto v Európe dostali armálnu listinu v roku 1369 od Ľudovíta I. Veľkého. "Zaujímavé je, že si kráľ dovolil urobiť niečo také," tvrdí Gabriel Szeghy.
"V tej dobe porušil isté heraldické pravidlá a zásady. To si dovtedy nedovolil žiadny panovník v Európe. Takže Košičania na to môžu byť právom hrdí, že ich takto týmto poctil."
V armálese je však len popis mestského erbu Košíc, nie jeho vyobrazenie. Napokon, niektoré mestá majú staršie pečate, ako je košický erb. Pečate sa trochu podobajú na štíty, čo pripomína erby, ale ťažko sa to dá jednoznačne určiť.
"Ďalšou zvláštnosťou je, že za 133 rokov (od roku 1369 až po rok 1502) mali Košice od štyroch rôznych panovníkov získané štyri armálne listiny. To tiež nemá obdobu v Európe. Každý panovník tam niečo doložil, napríklad ľalie sú od Anjouovcov."
Najčistejšia heraldická forma je práve z roku 1369. "Tá by sa vlastne aj mala používať. Verzia z roku 1502 je už veľmi ´prečačkaná´. V prípade prvého armálesu bol ešte panovník na pochybách, keďže v prípade mesta išlo o prvotinu. Nevedel, čo si ešte môže dovoliť. "Ani jeho vlastní heraldici nevedeli, čo tam vlastne môžu, alebo nemôžu dať. Či tam môžu byť prikrývadlá, alebo prilba, atď. Preto to nahradili anjelom, lebo sa im to zrejme zdalo prázdne.
Erbová miniatúra tretieho košického armálesu je už trochu ´spotvorená´, je prehodené poradie arpádovských brvien, vyhotovenie je nekvalitné. Dokonca vidno, že po bokoch boli prilby, ale neskôr boli zmazané."
Tu vidno postoj kráľa, Ladislava V., ktorý sa ich tam nakoniec neodvážil dať. Dal tam však korunu, čím chcel naznačiť, že je to slobodné kráľovské mesto. Verziu z roku 1502 od Vladislava II. Jagelovského používame doteraz. Ten už sa tu odvážil pridať aj prilby. Zároveň sú tam aj Jagellovské prvky, napríklad polovica poľskej orlice.
Problematiku košického erbu naposledy zhrnul vo svojej knihe riaditeľ Mestského archívu Košíc Dr. Jozef Kirst.
Košičania videli originály erbových listín
K najvzácnejšiemu majetku Košíc patria listiny, ktorými králi udelili mestu erb. Košičania mohli tieto dokumenty po prvý raz vidieť v Historickej radnici na Hlavnej ulici. Boli súčasťou výstavy "Erbové listiny mesta Košice", usporiadanej mestom, Archívom mesta Košice, Východoslovenským múzeom Košice a Košickým samosprávnym krajom.
Prvú erbovú listinu udelil Košiciam kráľ Ľudovít Veľký 7. mája 1369 v Diósgyőri, teda už pred 640 rokmi. Ide o prvé najstaršie doložené udelenie erbu mestu v Európe, čiže absolútny európsky unikát.
Originály ešte vystavované neboli, uviedol Jozef Kirst, riaditeľ Archívu mesta Košice. "Naše mesto bolo prvé, ktoré chcelo dosiahnuť, aby im panovník vydal listinu o erbe."
Druhá, od kráľa Žigmunda, pochádza z 31. 1. 1423, tretiu vydal v Bratislave 7. 2. 1423 kráľ Ladislav V., poslednú kráľ Vladislav II. Jagelonský, 8. 12. 1502 v Budíne.
Nie je známe žiadne ďalšie mesto v Európe, ktoré by malo štyri erbové listiny udelené štyrmi panovníkmi do roku 1502, miniatúry na listinách z rokov 1423 a 1502 sú klenotmi gotického a renesančného umenia. Pred tridsiatimi rokmi boli požičiavané s poisťovacou hodnotou stotisícov amerických dolárov.
Na hrade Diósgyőr osadia tabuľu
Erb mesta Košice alebo jeho časti sa objavovali počas stáročí na minciach, stavbách, maľbách, sakrálnych predmetoch, plaketách, odznakoch, oceneniach, štít erbu sa nachádza aj na zlatej primátorskej reťazi. Turisti už niekoľko rokov môžu obdivovať aj obrovskú plastiku erbu v parku pri Dolnej bráne na Hlavnej ulici. Vytvoril ju známy košický sochár Arpád Račko, ktorý bol na vernisáži.
Siedmy máj 1369 je považovaný za jeden z najvýznamnejších okamihov nielen Košíc, ale aj maďarského mesta Miškovec, neďaleko ktorého sa nachádza hrad Diósgyőr. V areáli hradu osadia pamätnú tabuľu. Okrem iného, bude na nej dátum, keď Ľudovít Veľký udelil erb Košiciam.
Pred sto rokmi reštaurovali Levočský dom na Hlavnej 65
Ako hostinec slúži už 439 rokov
Ako možno povedať o každom starom dome v Košiciach, aj hrubé múry Levočského domu (Hlavná 65) by vedeli rozprávať mnohé príbehy. Jednoposchodový dom na rohu Hlavnej a Univerzitnej ulice, spolu s Miklušovou väznicou, je najzachovalejšiou gotickou svetskou stavbou nášho mesta. Práve pred sto rokmi ho začali reštaurovať, lebo bol v dezolátnom stave. Bol s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším známym ubytovacím hostincom v Košiciach, a je hostincom čiastočne dodnes. A tak slúži svojmu účelu 439 rokov.
Najstaršia časť domu pochádza z 15. storočia. Pôvodne gotický meštiansky dom bol na prelome
V hostinci bývali velitelia mesta. Od roku 1617 si časť budovy prenajal tlačiar Johann Fest, v r. 1834 brigádny generál tunajšej posádky, neskôr v nej sídlili rôzne inštitúcie a spolky, ako napr. Občiansky spoločenský kruh (Polgári Társaskör).
Najslávnejšie dni prežil Levočský dom, keď aj v jeho priestoroch sa konala od 2. marca 1626 týždenná svadobná hostina sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena s Katarínou Brandenburskou, dcérou brandenburského volebného kniežaťa.
Levočský dom počas storočí prešiel rôznymi stavebnými úpravami. Koncom 19. storočia značne schátral, a tak mestské zastupiteľstvo v novembri 1908 vydalo rozhodnutie o jeho reštaurovaní. Počas prác, ktoré trvali do roku 1910 dostal dnešný vzhľad. Budapeštiansky architekt Ottó Sztehlo (1851 - 1923) vytvoril na jeho fasáde autenticky vyzerajúci arkier nad bránou s erbami Levoče a Košíc.
Vďaka príspevkom z nórskeho a európskych fondov vo výške okolo 14 miliónov korún, ako aj príspevku Košického samosprávneho kraja v objeme vyše 9,2 milióna Sk začne tohto roku Východoslovenské múzeum (VSM) Košice s rekonštrukciou Katovho bytu a areálu Katovej Bašty. Rekonštrukcia má byť ukončená koncom roka 2009. Ako na stretnutí s novinármi uviedol riaditeľ VSM Róbert Pollák, Katov byt musel byť pred piatimi rokmi uzavretý pre návštevníkov, dôvodom bola narušená statika. Oba objekty – Katov byt a bašta - pochádzajú z 13. resp. 17. storočia a sú súčasťou niekdajšej Miklušovej väznice. Bývalé sídlo bábkového divadla predali Američanovi Po dlhých rokoch chátrania a rokovaniach o jej budúcnosti predala Židovská náboženská obec (ŽNO) Košice budovu bývalého bábkového divadla na Rooseveltovej ulici záujemcovi z USA. KOŠICE. Len nedávno sa pri jedinej stavbe svojho druhu v meste objavilo lešenie. "Aby chodci neutrpeli nejaký úraz, rozhodli sme sa dať dolu zo strechy druhú z vežičiek. Prvú sme dali rozobrať už skôr, takisto kvôli bezpečnosti. Čo sa týka samotnej budovy, tú sme skutočne predali v decembri nemenovanému Američanovi slovenského pôvodu," potvrdil nám včera Pavol Sitár, predseda ŽNO. Bližšie podrobnosti o tom, kto konkrétne je novým majiteľom a aký zámer má s budovou, sme sa od neho nedozvedeli. Záujem mal aj KSK O budovu mal záujem aj Košický samosprávny kraj (KSK). Listom zo 16. októbra 2007 dostal P. Sitár oficiálnu ponuku. "Ponúkli nám za ňu budovu rómskeho divadla Romathan. Polovicu však vlastní mesto, ktoré by v objekte na Rooseveltovej chcelo zriadiť centrum európskej kultúry. My by sme súhlasili aj napriek tomu, že sídlo Romathanu nemá takú hodnotu ako budova na Rooseveltovej ulici," uviedol vtedy predseda ŽNO. Kameňom úrazu Dom umenia Jednou z podmienok prípadnej zámeny však bola požiadavka ŽNO, aby bol do majetku židovskej obce dobrovoľne vydaný Dom umenia na Moyzesovej 66. Ten mal totiž vtedy, keď ho obec predala štátu za 900 000, hodnotu 6 700 000 korún. Súdny spor ohľadom budovy, kde teraz sídli Štátna filharmónia Košice, sa ťahá už viac ako 12 rokov. P. Sitár nám koncom októbra 2007 povedal aj to, že ak nedôjde k dohode medzi ŽNO a mestom Košice o vydaní Domu umenia, budovu na Rooseveltovej predajú. A to sa teraz aj stalo. FAKTY Budova na Rooseveltovej ulici n Secesná budova bola pôvodne palácom, tzv. Židovským kasínom, postaveným v roku 1910 pre potreby Košického spoločenského kruhu, ktorý bol založený v roku 1893. n Po vzniku ČSSR sa v roku 1959 stalo vlastníkom budovy ministerstvo kultúry, zriadilo v nej jediné profesionálne bábkové divadlo na východnom Slovensku. n V roku 1991 bola budova v rámci reštitúcií odovzdaná ŽNO a 15. júna 1999 ju bábkové divadlo opustilo. n Schátranú budovu chcela ŽNO pôvodne zrekonštruovať, zriadiť v nej opäť kasíno a zisky investovať do opráv synagógy na Zvonárskej ulici. K tomu však napokon nedošlo, lebo ŽNO budovu predala. Objavili zvyšky pivníc bývalého Salkházu Archeológovia z košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre začali alebo sa chystajú skúmať v meste päť lokalít. Plochu budúcej čerpacej stanice pri obci Poľov, priestory hotela Slovan či bývalého pivovaru Bauernebl na Floriánskej ulici (v súvislosti s prípravou na MS v ľadovom hokeji 2013-pozn.red.), hotel Ambassador a objekt na Mlynskej 19. Vykurovacie zariadenie, kamenné domy Zhodou okolností na ďalší unikát naďabili archeológovia takisto v cirkevnom objekte, v už spomínanom kostole františkánov. Pivnice a vodná priekopa Katov byt zrekonštruujú
Bývalá Miklušova väznica slúži od roku 1942 múzejným účelom a v súčasnosti je v nej expozícia Košice v stredoveku. Po rekonštrukcii bude väznica plynulo spojená s Katovým bytom, ktorý sa klenie ponad Hrnčiarsku ulicu, s Katovou baštou a Rodoštom. Ako uviedol Pollák, VSM po úprave získa priestor na rozšírenie expozície a návštevníkom ukážu aj dosiaľ nevystavované exponáty.
„Práce sú naplánované aj na nádvorí, ktoré sa stane multifunkčným areálom s pódiom a sedením pre divákov, takže sa v tomto historickom priestore budú dať organizovať rôzne festivaly – koncerty historickej hudby, dobové historické divadelné či bojové hry. Pribudne aj lapidárium, kde chceme vystaviť kamenné nálezy a artefakty odhalené počas archeologického prieskumu v tomto areáli,“ povedal Pollák.
V súčasnosti sú Miklušova väznica a Rodošto najnavštevovanejšími expozíciami VSM, pričom ich ročne navštívi okolo 20 000 turistov. Vedenie VSM očakáva, že po rekonštrukcii návštevnosť výrazne stúpne.
Miklušova väznica je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikla na začiatku 17. storočia spojením dvoch neskorogotických domov na konci ulice, ktorú až do požiaru mesta v roku 1556 uzatvárala Maľovaná brána, ktorá dnes už neexistuje a na jej mieste stojí kalvínsky kostol. V 17. storočí uličku pri väznici preklenuli tzv. Katovým bytom na úrovni druhého podlažia a s väznicou bol spojený pavlačou a z druhej strany nadväzoval na areál Katovej bašty. Väznica slúžila svojmu účelu až do začiatku 20. storočia, od 19. storočia sem zatvárali tulákov, výtržníkov a opilcov.
Východoslovenské múzeum, ktorého zriaďovateľom je v súčasnosti Košický samosprávny kraj, patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Vzniklo v roku 1872 z iniciatívy Imricha Henszlmanna a bratov Klimkovičovcov, ktorí založili aj Hornouhorský muzeálny spolok v Košiciach. V súčasnosti návštevníkom ponúka deväť stálych expozícií - Košický zlatý poklad, Zlatnícke umenie, Ľud - tvorca trvalých hodnôt, Peniaze v našich dejinách, Príroda Karpát, Storočia v umení, Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákocziho, Umelecké kovolejárstvo na východnom Slovensku, Košické storočia - Miklušova väznica. Okrem stálych expozícii každoročne organizuje desiatky zaujímavých výstav.
Po roku rekonštrukčných prác sprístupnili širokej verejnosti hrobku Františka Rákocziho, ktorá je už vyše sto rokov v stredovekej krypte v Dóme sv. Alžbety.
Počas reštaurátorských prác boli odkryté drobné pôvodné fragmentárne maľby, prekryté súvislou maľbou. Krypta dostala nový systém cirkulácie vzduchu s použitím modernej techniky na vetracích otvoroch, ktorý si bude regulovať ventiláciu a cirkuláciu vzduchu a vlhkosť v hrobke automaticky, obmedzovať sa bude aj počet návštevníkov. Reštaurátori použili aj nový systém sanačných omietok a dlažby, ktoré by mali eliminovať presakovanie dažďovej vody.
Dóm a krypta patria k najvyhľadávanejším a najnavštevovanejším kultúrnym pamiatkam Košíc. Kryptu ročne navštívi vyše 20 tisíc turistov.
Náklady na rekonštrukčné práce si vyžiadali okolo šesť miliónov korún. Prostriedky získala nezisková organizácia Perly gotickej cesty v rámci programu Interreg IIIA a príspevok poskytol aj Košický samosprávny kraj i mesto. Rekonštrukciu spravila bratislavska firma Villard.
Dóm sv. Alžbety v pozdĺžnej osi meria 60,5 metrov a v priečnej osi 39,5 metrov. Severná veža chrámu dosahuje výšku 58,5 metrov. Jeho výstavba sa realizovala pod kráľovským dozorom v niekoľkých etapách od roku 1380 a možno povedať, že dodnes nie je ukončená. Kostol sv. Alžbety bol pôvodne projektovaný ako päťloďová bazilika. Po množstve živelných pohrôm a vojen získal inú výslednú podobu - stal sa päťloďovým dómom s krížnou loďou.
Informačné centrum mesta Košice
Hlavná 59
040 01 Košice
Tel.:055 /625 88 88, 625 45 02 Fax:055/625 45 02
e-mail: icmk@kosice.sk www.kosice.sk