Choď na obsah Choď na menu
 


plány

12. 2. 2010

Košice sa budú rozvíjať okolo Hornádu

Plocha, ktorá bola kedysi vyčlenená pre priemysel a skladové hospodárstvo, je v súčasnosti už určená pre občiansku vybavenosť, bývanie, športovo-rekreačné plochy a verejnú zeleň.
Celé riešené územie je vymedzené zo západu riekou Hornád, zo severu areálom bývalej Leteckej fakulty TU, z východu rýchlostnou komunikáciou na Prešov a z juhu križovatkou Prešovská-Sečovská.

Zámer ekologizovať široký pás pozdĺž Hornádu a priblížiť ho k mestu nie je až taká vzdialená budúcnosť. Zapojenie vody do života mesta a vybudovanie širokého koridoru okolo rieky podporí systém zelene a vytvorí priestor na voľnočasové aktivity a promenády. Dochádza k transformácii celého územia, ktoré bude pripravené pre budúcich investorov.

Zmenou územného plánu sa táto lokalita zmenila na multifunkčnú zónu. Donedávna bola ponímaná ako zabudnutá zóna pre priemyselné aktivity a ani Hornádu sa nevenovala dostatočná pozornosť. Mlynský náhon bol kanálom, fungovala na ňom turbína, existoval mlyn. Zrušením jeho časti sa síce vylepšila dopravná situácia, ale vodný fenomén odišiel z Košíc. Vysúšanie podložia sa podpísalo aj pod statické poruchy budov. Najviac na mestskej plavárni.

Aj keď sa plánuje v tejto časti mesta s obytnou zástavbou, 50-metrové ochranné pásmo pri Hornáde zostane bez stavieb. Okrem oddychu je táto plocha zadefinovaná na šport a voľnočasové aktivity.

V zóne okolo hypermarketu by mal vzniknúť nový terminál integrovanej dopravy so všetkým, čo k nemu patrí. Od parkovacieho domu, cez občiansku vybavenosť, reštaurácie a komerčné obchodné služby.

Pri železničnej stanici by mala vzniknúť obdobná zóna v spojení s jestvujúcim prostredím. Na to sa teraz pokúša mesto vygenerovať modul financovania. Pokúsi sa získať prostriedky z eurofondov na financovanie predprojektovej a projektovej prípravy.
ÚHA má spracovaných niekoľko overovacích štúdií na veľký športovo-rekreačný areál aj s futbalovým štadiónom v časti za Aničkou. Súčasný starostlivo udržiavaný park s vysokou zeleňou sa má zachovať a v ďalšej časti sa môžu rozvíjať ďalšie aktivity. Pripravujú sa štúdie aj na samotný areál Ryba, ktorý by sa mal doplniť smerom ku Košiciam hotelovými funkciami. Anička a Ryba majú zostať na rekreačné využitie, bez bytovej zástavby či obchodných centier. Možno cez toto územie povedú priečne komunikácie z Ťahanoviec na Kostoliansku, ale bez toho, aby sa devastovalo životné prostredie.

Hornád chcú zveľadiť vodáckym komplexom

Vytvoriť pre Košičanov príjemné prostredie namiesto stokyv časti Hornádu a zmeniť zlú situáciu s kanoistikou na divokej vode v meste chcú členovia občianskeho Združenia vodáckych klubov Košíc (ZVKKE).

Od ťahanovského splavu pri kúpalisku Ryba po most na Rampovej ulici v Džungli chcú vybudovať vodácky komplex. Mal by mať 3 časti, dĺžku asi 1000 metrov. Financovanie predpokladajú z viacerých zdrojov. Košický samosprávny kraj  ráta v Koncepcii rozvoja športu so 7 miliónmi Sk, vodáci aj s podporou mesta a sponzorov. Pre profíkov i verejnosť Hornád by teda slúžil rozvoju kanoistiky na profesionálnej i rekreačnej úrovni. Chcú tak prispieť k rozšíreniu možností na aktívne využitie voľného času Košičanov, zvlášť detí a mládeže.

Pre aktívnych športovcov by sa výrazne zlepšili tréningové podmienky, verejnosť by mohla využívať atraktívnu športovo-rekreačnú časť mesta aj na vodné rodeo či rafting.Predbežné kladné stanoviská k projektu už dostali z Útvaru hlavného architekta mesta , Úradu životného prostredia, Povodia Hornádu a Bodvy, magistrátu, KSK i mestskej časti Džungľa.

V meste pôsobí momentálne šesť vodáckych klubov. ktoré pripravujú svojich zverencov. Vzhľadom na nepriaznivé podmienky pre rozvoj tohto športu však zverencov pripravujú iba do nevysokej úrovne. Košice, ako druhé najväčšie mesto na Slovensku nemajú zariadenie, umožňujúce rozvoj vodného slalomu. Najbližšia vhodná trať sa nachádza až v Liptovskom Mikuláši 200 kilometrov od Košíc.

Mŕtve rameno Hornádu sa zmenilo na skládku

Odstavené pôvodné rameno Hornádu zapĺňa odpad a pomaly vysychá. Hoci vodohospodári majú štúdiu jeho oživenia, nemôžu ju zrealizovať. Prednosť majú protipovodňové opatrenia.

Jedno z posledných čiastočne zachovaných mŕtvych ramien Hornádu v Košiciach je pokryté odpadom. Pozostatky jeho pôvodného lužného lesa a mokradí pomaly vytláča burina a zapáchajúca voda. Viac ako pred rokom spracovaný zámer, podľa ktorého sa rameno medzi mostom na Rampovej ulici a záhradkárskou lokalitou vyčistí a znova napustí vodou, nemá kto naplniť.

Hornád v Košiciach v minulosti tvoril rozsiahly systém ramien a mokradí. Postupne však zanikli.

Preto sa skrátil tok, prehĺbilo dno a zrýchlil prietok vody. Ubudlo rýb a vodných živočíchov, znížila sa samočistiaca schopnosť rieky. Stala sa neprirodzenou a nepeknou. Oživením jediného čiastočne zachovaného fragmentu pôvodného alúvia Hornádu v tejto časti mesta by došlo aspoň k symbolickému návratu tohto úseku rieky do pôvodného koryta. Oživil by sa aj okolitý zvyšok lužného lesa, hovorí Štefan Szabó z občianskeho združenia SOSNA.

Druhá Anička

Od roku 2010 bude Slovenský vodohospodársky podnik v rámci ochrany mesta pred povodňami pokračovať v rozsiahlych úpravách koryta Hornádu v úseku od nového šikmého mosta na križovatke Prešovská - Sečovská až za Ťahanovský most. Na podnet ochranárov vodohospodári pri príprave projektu dali urobiť aj štúdiu o napojení mŕtveho ramena na Hornád.

Spracovala ju firma Rotoring, s. r. o., v novembri 2006. Počíta s likvidáciou skládok a obnovením prietoku v ramene, čo by spôsobilo rozvoj zanedbanej vegetácie, prísun nových druhov organizmov i znovuvytvorenie mokrade.

Aj keď ide o silno zazemnené a komunálnym odpadom zavezené rameno, zeleň je relatívne zachovaná a funkčná. Zreteľne ohraničuje pôvodné kontúry ramena, takže s renaturalizáciou by nemal byť problém, predpokladá štúdia.

Podľa nej by sa po týchto zmenách územie malo zmeniť na rekreačno-športový areál s cyklotrasami, odpočívadlami a náučnými chodníkmi pre peších. Bol by podobný Aničke, ktorá je tiež vybudovaná na mieste bývalého meandra rieky.

Peniaze len na povodne

Vodohospodársky podnik oživenie ramena nemôže financovať. Zdroje zo štátneho rozpočtu a Európskej únie majú viazané účelovo len na ochranu pred povodňami.

Preto by revitalizáciu mŕtveho ramena Hornádu i jeho údržbu a správu po sprístupnení verejnosti malo prevziať mesto. V projekte je technické riešenie napúšťania a vypúšťania vody z ramena. 

Zámer je v súlade s územným plánom Košíc. Ten totiž plochy na pravom brehu v tejto časti Hornádu vyčleňuje ako zónu pre vegetačný biokoridor a rekreačnú oblasť. Plán tu ráta aj s rezervou pre mimoúrovňové prepojenie s východnou časťou mesta.

V návrhu mestského rozpočtu na tento rok žiadne prostriedky na úpravu ramena nie sú. Mesto by mohlo nateraz zaplatiť len odvoz odpadu. Financie na odstraňovanie divokých skládok na území mesta tvoria celistvú sumu, ktorá sa rozdeľuje podľa potreby.

* * *

Dnešnú podobu Hornád nadobudol po úpravách v roku 1940. Vtedy zväčšili kapacitu koryta, narovnali trasu toku a odstavili väčšinu ramien.

Dnes tečie územím mesta v priestore medzi protipovodňovými hrádzami. Bočné nánosy rieky sú preto zúžené na minimum a na brehoch takmer nie sú porasty.

Pribudnú nové cesty a chodníky

V návrhu sú naplánované v kapitálových výdavkoch investície na prepojovaciu komunikáciu Moskovská-Klimkovičova na Sídlisku KVP, ktorá si vyžiada 15 miliónov korún.

Pokračovať by sa malo aj s výstavbou cyklistického chodníka Alpínka v objeme 5 miliónov korún.

V kapitálových výdavkoch sa počíta aj s dokončením tretej etapy komunikácie Popradská-Gemerská. V ceste stále stojí objekt, ktorý nie je majetkovo-vysporiadaný a bráni prepojeniu už dokončených úsekov z oboch strán. Na túto cestnú stavbu je navrhnutých 8 miliónov.

Je viac než isté, že niektoré dlhodobo plánované cestné stavby sa robiť nebudú, pretože nie sú pozemky majetkovo-právne vysporiadané. Týka sa to obchvatu Kavečian.

Mesto plánuje financie aj na projektovú prípravu ciest a vyplatenie vlastníkov pozemkov na Suchodolinskej, prepojovaciu komunikáciu Pereš-Lorinčík, Popradská-Gemerská, Alpínka, Ľavobrežná, Kavečianska cesta i obchvat Kavečian, Moskovská-Klimkovičova a cyklistický chodník Baránok.

Pribudnú nové priechody do Maďarska

Výrazné rozšírenie cestovného ruchu a zlepšenie prihraničnej spolupráce si Košický samosprávny kraj spolu so starostami obcí pri maďarských hraniciach sľubuje od viacerých projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktoré chcú realizovať v tomto roku.

KOŠICE. Európska únia vyčlenila v novom plánovacom období rokov 2007-2013 sedemkrát viac prostriedkov na rozvoj prihraničnej spolupráce.

V blízkosti metropoly východu by sa aj vďaka peniazom z EÚ mal položiť asfalt na dve cezhraničné cesty do Maďarska medzi Skárošom a Holloházou, ako aj medzi Trsteným pri Hornáde a Kékedom.

Košičanom sa tak výrazne skráti čas potrebný na dopravu do tokajskej oblasti v Maďarsku, na termálne kúpalisko v Sárospataku alebo na výlet na impozantný hrad Füzer, resp. blízku romantickú lesnú železničku Pálháza - Rostalló. Zatiaľ je síce možné prejsť cez tieto priechody len na bicykli alebo pešo, no to by už čoskoro malo byť minulosťou.

Riaditeľka Úradu KSK Rozália Múdra (SMK) si netrúfla odhadnúť celkové náklady na výstavbu, predpokladá však, že dokopy by nemali presiahnuť 16 miliónov Sk. KSK v rámci spolufinancovania prispeje na obe cesty 5 percentami z investovanej sumy. "Spolu s maďarskou stranou už máme pripravený realizačný projekt.

Maďari urobili spoločné zadanie pre projekty ciest po celej hranici župy Borsód-Abaúj-Zemplén, okrem dvoch už spomínaných ciest by sme mali podporiť aj projekt rekonštrukcie komunikácie medzi Veľkými Trakanmi a Zemplénagárdom," povedala nám R. Múdra.

Na ceste Skároš - Holloháza je potrebné mierne rozšíriť asi dvojkilometrový úsek od amfiteátra po hranicu a zároveň od križovatky v Ždani skvalitniť doterajší asfaltový koberec. Z maďarskej strany zostáva dobudovať asi 500-metrový úsek od odbočky cesty k zámočku Laszlotánya k bývalej hraničnej závore, kde je zatiaľ stále len poľná cesta. Väčší problém bude z maďarskej strany cesta od Kékedu k Trstenému, kde treba položiť úplne nový asfaltový koberec v dĺžke 5 km.

"Od nových ciest si sľubujeme skvalitnenie turistického ruchu z oboch strán hranice. Môže to však mať aj iné pozitíva. V Hollóháze je trieda s rozšíreným vyučovaním slovenského jazyka. Tamojší žiaci by mohli študovať na gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským alebo rozvíjať svoj talent v umeleckej triede na SPŠ strojníckej. Okrem toho by sa pre obyvateľov mikroregiónu Hornád uľahčilo dochádzanie do fabriky na výrobu porcelánu v Hollóháze. Aj Maďari budú mať väčšiu motiváciu zamestnať sa v priemyselnom parku v Kechneci, lebo to budú mať bližšie."

Zatiaľ jedinou stagnujúcou záležitosťou je vybudovanie mosta cez Hornád medzi Kechnecom a Ábaujvárom, o ktorý sa už dva roky pokúšajú starostovia oboch obcí. Podľa Rozálie Múdrej je síce postavenie mosta do roku 2010 nereálne, ale v strednodobom horizonte 5 rokov by sa to mohlo stať realitou.

Ako nám povedala, absolvovali už rokovanie aj v tejto veci, pričom obe strany sa zhodli na postavení mosta v budúcnosti, podobne ako sa teraz začínajú stavať mosty cez Ipeľ na juhu stredného Slovenska.

KSK v minulom roku v cezhraničnej spolupráci zrekonštruoval cestu medzi Buzicou v okrese Košice-okolie a maďarskou obcou Szemere, vďaka ktorej sa o zhruba 50 km skrátilo cestovanie obyvateľov do Maďarska. Zároveň to výrazne pomohlo miestnym obyvateľom, ktorí v lete chodia zbierať ovocie do blízkeho ovocného sadu na maďarskej strane hranice.

Našim južným susedom sa skrátila cesta do Priemyselného parku v Kechneci, kde sú zamestnaní už aj Maďari. Okrem toho obec Veľké Slemence dostala prostriedky z programu Interreg na dobudovanie obecnej infraštruktúry, pričom KSK tam nadväzne na to začal skvalitňovať svoje cesty druhej a tretej triedy vedúce k hranici s Ukrajinou v tejto obci.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.