Choď na obsah Choď na menu
 


Zákony

29. 4. 2009

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám

č. 211/2000 (infozákon) uľahčuje prístup k informáciám, ktoré zvyčajne nezískame návštevou web stránky, úradnej tabule, prípadne sledovaním spravodajstva či publicistiky.

 

Ako získať potrebné informácie od úradníkov

V zmysle princípu "čo nie je tajné, je verejné" má každý právo na prístup k informáciám, s ktorými disponujú povinné osoby. To však neznamená, že úrady či úradníci budú vypracovávať seminárne alebo záverečné práce nezodpovedným študentom, prípadne budú informačným zdrojom pre podnikateľské plány obchodných spoločností a biznis špekulantov.

 

Povinná osoba

Povinnými osobami sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu danej rozhodovacej činnosti.

Povinnými osobami sú aj právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa príslušného zákona. Povinnými osobami sú aj právnické osoby založené vyššie uvedenými povinnými osobami.

 

Pýtajme sa jasne a konkrétne

Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.  

Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, povinná osoba vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, doplnil neúplnú žiadosť. Zároveň žiadateľa poučí o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemôžu pre tento nedostatok sprístupňovať, povinná osoba žiadosť odloží.

Ak povinná osoba, ktorá bola adresátom žiadosti, nemá požadované informácie, no má vedomosť o tom, kde je možné požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím. Povinná osoba pritom postúpenie žiadosti bezodkladne oznámi žiadateľovi. Lehota na vybavenie pritom začína plynúť dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť.

 

Kalendárium

Žiadosť o sprístupnenie informácií vybaví povinná osoba bez zbytočného odkladu do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov.

Povinná osoba však môže zo závažných dôvodov, ktoré presne stanovuje zákon, predĺžiť lehotu najviac o ďalších osem dní.

Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie.

Odvolací orgán v takomto prípade rozhoduje o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.

 

Aj informácie niečo stoja

Informácie sa poskytujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi.

Povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť. Úhrady sú príjmami povinnej osoby.

 

Nezabúdajme

Žiadateľom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácií.

Zverejnenou informáciou je iba informácia, ktorú môže každý opakovanie vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácií, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup alebo umiestnenia vo verejnej knižnici.

Sprievodnou informáciou je informácia, ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou, najmä informácia o jej existencii, pôvode, počte, dôvode odmietnutia, o čase, kedy odmietnutie sprístupnenia trvá a kedy bude opätovne preskúmané.

 

Infozákon nie je infoservis

Niekedy sa môže stať, že v zmysle infozákona sú požadované informácie, ktoré už boli sprístupnené.

Ak je predmetom žiadosti získanie informácie, ktorá už bola zverejnená, v takomto prípade môže povinná osoba, bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti oznámiť žiadateľovi údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie alebo získanie informácie. Ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní.

Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť, alebo je predmetom bankového prípadne daňového tajomstva, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.   

Nesprístupnenie informácie môže súvisieť s ochranou utajovaných skutočností, ochranou osobností a osobných údajov, ochranou osobného tajomstva, prípadne ďalšími obmedzeniami. Podmienky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

 

Zákon obsahuje aj sankcie

Infozákon stanovuje základné legislatívne parametre pre sprístupňovanie informácií. Okrem práv obsahuje aj povinnosti a sankcie za jeho nedodržiavanie. Pre jeho bezproblémové uplatňovanie v podmienkach samospráv, ministerstiev či ostatných orgánov ústrednej štátnej správy tieto organizácie prijímajú smernice. Ich cieľom je aplikovanie infozákona v podmienkach konkrétnej organizácie. Takáto smernica stanovuje vnútorné podmienky, mechanizmy a napríklad aj cenník úhrad za poskytovanie informácií sprístupnených na konkrétnych nosičoch.

Uplatňovanie infozákona je rúcaním bariér v prístupe k mnohým informáciám. Tak ako aj ostatná legislatíva umožňujúca a podporujúca občiansku participáciu a verejnú kontrolu je len príležitosťou. Inou vecou je skutočné využívanie tejto ponúknutej šance, a to nielen v zmysle vyhľadávania informácií, ale aj ich ďalšieho zhodnocovania.

 

Dôležitá terminológia

Hromadný prístup k informáciám: prístup neobmedzeného okruhu žiadateľov pomocou telekomunikačného zariadenia.

Zverejňovaná informácia: informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.

Sprievodná informácia: informácia, ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou, najmä informácia o jej existencii, pôvode, počte, dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu, o čas, kedy odmietnutie, sprístupnenie informácie trvá a kedy bude opätovne preskúman
á.

 

Ako získať pôdu, o ktorú sa roky staráte

V prípade, že sa dlhé roky staráte o pôdu, ktorá síce patrila vašej rodine, no nemáte to na liste vlastníctva, môžete ju vydržať. Divoké obdobie špekulácií z deväťdesiatych rokov sa však skončilo, treba všetko preukázať.

Pozemok môžete vydržať, no zákon je prísny. Nestačí pôdu obrábať, musíte mať dôvod si myslieť, že je vaša

Podmienky sa sprísnili

Slovenský právny systém vydržanie stále umožňuje. No po mnohých kauzách a zneužívaní najmä v deväťdesiatych rokoch uplynulého storočia v oveľa prísnejšej podobe. Vydržať pozemok je však možné a podľa právnikov tento inštitút má opodstatnenie. Na Slovensku totiž ešte zostávajú medzery v evidencii pôdy, časť listov vlastníctva chýba, prípadne na nich nie sú evidované všetky potrebné údaje.

Všetko stojí a padá na dobromyseľnosti

Vydržanie upravuje Občiansky zákonník, ktorý ustanovuje, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov (ak ide o hnuteľnosť) a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľný majetok.

No okrem toho, že držiteľ musí mať vec vo svojej nepretržitej, sústavnej držbe po zákonom stanovenú dobu, musí byť aj dobromyseľný, hovorí Kristína Ďuračková z advokátskej kancelárie Rowan Legal.

Dobromyseľnosť sa zakladá na tom, že držiteľ musí byť presvedčený, že vec alebo právo mu patrí.

Musíte mať dôkazy

Vnútorné presvedčenie nestačí. Musí sa opierať o objektívne okolnosti, za ktorých sa s vecou, napríklad pozemkom nakladá.

Podľa aktuálnej právnej úpra­vy sa pri vydržaní skúma, či držiteľ mohol, alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec naozaj patrí.

Vydržanie preto bude mať opodstatnenie napríklad tam, kde existuje dôkaz o dávnejšej dohode medzi vlastníkmi, čo sa v minulosti často stávalo, keď si medzi sebou susedia v dedine alebo na lazoch vymieňali pozemky. Zmenu pritom nikto nezaniesol do vtedajšej pozemkovej knihy, pretože to nebolo povinné.

Dobromyseľný je držiteľ napríklad vtedy, ak vec nadobudol na základe zmluvy alebo rozhodnutia, ktoré však sú neplatné, a nevedel to, vysvetľuje právnička. K vydržaniu nehnuteľnosti, ktoré sa osvedčuje notárskou zápisnicou, navyše od roku 2000 nestačí mať len list vlastníctva predchádzajúceho majiteľa. Predkladá sa aj súhlas jeho alebo právoplatných nástupcov, či organizácie spravujúcej nehnuteľnosť.

V skratke

Vydržanie je spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe oprávnenej dlhodobej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý vec drží a užíva v presvedčení, že mu patrí.

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom hnuteľnej veci, ak ju užíva nepretržite tri roky, alebo desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť alebo vecné bremeno.

Pri vydržaní nehnuteľnosti sa vyžaduje zápis vlastníckeho práva do katastra. Správa ka­tastra vykoná zápis na základe notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní.

K vyhláseniu účastníka sa dokladá vyjadrenie osôb, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností ako poslední vlastníci, vyjadrenie obce, kde sa nehnuteľnosť nachádza a prípadne i vyjadrenie inštitúcie, ktorá nehnuteľnosť spravuje (napríklad Pozemkový fond).

Odmena notára sa stanovuje percentom z hodnoty majetku. Ak ide napríklad o pozemok v hodnote do stotisíc korún, notár si účtuje jedno percento z tejto sumy.

Ak niekto chce vydržať majetok, nestačí len byť presvedčený, že mu patrí, ale bude to musieť aj dokázať.

 Čo všetko sa dá vydržať

Vydržať môžete nehnuteľnosti, práva aj hnuteľný majetok.

Vydržanie sa netýka len pozemkov. Vydržať možno každú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec (pozemky, stavby), ktorá môže byť predmetom vlastníctva. Vydržaním možno nadobudnúť aj spoluvlastnícky podiel. Výnimku tvoria veci, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb – vlastníctvo nerastného bohatstva, jaskýň, podzemnej vody, prírodných liečivých zdrojov a vodných tokov je podľa článku štyri ústavy vyhradené Slovenskej republike.

Vydržaním možno nadobudnúť aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu, to znamená právo, ktorému zodpovedá povinnosť vlastníka nehnuteľnosti niečoho sa zdržať, niečo strpieť alebo niečo konať v pros­pech oprávneného, napríklad prechod cez cudzí pozemok.

Právnici, ak takéto prípady riešia, sa najčastejšie stretávajú s vydržaním pozemkov. Pri nich sa stáva, že vlastnícke vzťahy sú po zmene spoločensko-politického systému nejasné. Ľudia, ktorí užívali roky pozemky, sa snažia o formálne potvrdenie svojich práv k nim.

Obnovenie evidencie

Pri dopĺňaní registra obnovenej evidencie pozemkov pri vydržaní zasadá komisia.

Konanie o vydržaní neupravuje len Občiansky zákonník, ale aj zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Tento režim sa týka iba tak­zvaných ROEP-ov, teda miest, kde štát prostredníctvom Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností vykonáva obnovu evidencie pozemkov.

Podľa tlačovej tajomníčky Vladimíry Pôbišovej úrad obnovil evidenciu na zhruba šesťdesiatich percen­tách pôdy. Zvyšok by mali dokončiť do roku 2011.

V obci, kde zapisujú údaje do registra obnovenej evidencie, zriadia komisiu. Tej sa predkladajú žiadosti. Komisia ich posúdi a jej stanovisko je potrebné pre rozhodnutie správneho orgánu, teda správy katastra alebo obvodného pozemkového úradu, či vlastnícke právo prizná, alebo nie.

No aj v prípade obnovenej evidencie musia žiadatelia komisiu presvedčiť, že nehnuteľnosť užívajú v dobrej viere, že im patrí. Vydržanie sa v tomto prípade využíva, ak sa ľudia v minulosti ústne dohodli na delení nehnuteľnosti alebo kúpe, alebo sa listiny stratili, zničili a majitelia nevedia svoje práva dokázať.

Vlastník má vždy prednosť

Stret záujmov rieši zákon jednoznačne a to v prospech majiteľa.
Keď nedôjde k vydržaniu, pretože sa prihlásil skutočný vlastník, doterajší držiteľ musí majetok vydať.

Nedostatočná právna úprava vydržania z minulosti vyvolala rad súdnych sporov o určenie vlastníctva. Niektoré sa riešia aj v súčasnosti. Podľa podmienok spred roka 2000, keď notárom zákon neukladal skúmať dobromyseľnosť, inštitút vydržania zneužilo veľa špekulantov.

Podľa staršej úpravy totiž notár iba spísal vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam a uviedol dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvr­denie osvedčovaných skutočností. V praxi sa tak stal napríklad prípad, keď väčšinový spoluvlastník poľnohospodárskeho pozemku, ktorý ešte nemal založený list vlastníctva, využil to, že sa menšinový spoluvlastník o nehnuteľnosť nezaujímal. Vydržaním, pri využití benevolentnosti vtedajšieho zákona, získal aj zvyšný zlomkový spoluvlastnícky podiel na pozemku.

V tomto prípade však o dobromyseľnosti možno odôvodnene pochybovať. Preto takéto nadobudnutie vlastníckeho práva možno v súdnom konaní spochybniť.

Oprávneným úroda zostane

Podľa právneho stanoviska advokátskej kancelárie Rowan Legal v prípade stretu práva skutočného vlastníka a oprávneného držiteľa k tej istej veci má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci.

Vlastníctvo je navyše chránené ústavou (článok 20) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ak nedôjde k vydržaniu, pretože sa k veci prihlásil skutočný vlastník, je doterajší držiteľ povinný vlastníkovi vec vydať.

Ak bol držiteľ oprávnený (dobromyseľný a vec užíval v rozumnom presvedčení, že mu patrí), na rozdiel od ne­oprávneného držiteľa, nie je povinný vlastníkovi veci vydať plody a úžitky získané z veci (napríklad úrodu z pôdy či nájomné od nájomcu).

Úhrada nákladov

Okrem toho má oprávnený držiteľ voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Právo na náhradu nákladov je limitované jednak rozsahom a jednak časom. Náhrada sa poskytuje len v rozsahu zhodnotenia veci v čase jej vydania vlastníkovi. Právo na náhradu nákladov sa premlčí v lehote troch rokov od momentu vydania veci vlastníkovi.

Nedôslednosť predchádza­júcej právnej úpravy zneužilo veľa špekulantov.

Pozor na plomby a vecné bremená

Hoci vydržanie nehnuteľnosti nebýva častým javom, ktorý by pre sprísnené právne podmienky mohol ohroziť oprávnených vlastníkov, iné to môže byť v prípade vydržania vecného bremena. Napríklad keď nový vlastník rodinného domu, ktorý na liste vlastníctva nemá uvedené žiadne ťarchy zistí, že cez pozemok mu vedú susedove inžinierske siete.

Keďže sused o nich vie a na základe dohôd z minulosti ich po desať rokov užíval, ťarchu – v tomto prípade právo mať tam inžinierske siete – mohol vydržať.

Ťarchy obvykle vznikajú na základe zmluvy, typickým príkladom sú záložné práva k nehnuteľnostiam ako zabezpečenie hypoúverov. Návrh na vklad ťarchy v takomto prípade je možné podať až do troch rokov od uzatvorenia zmluvy. Vklad je potom úkonom katastra, na základe ktorého vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Na druhej strane niektoré ťarchy, ako napríklad aj tie z vydržania, sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom. Záznam je úkon správy katastra, ktorý plní len evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam.

Každý vlastník by si preto mal čas od času skontrolovať, či na jeho liste vlastníctva nie je vyznačená plomba. „Plombu“ vyznačuje na list vlastníctva kataster v prípade, že sa v liste vlastníctva pripravuje nejaká zmena. V bežnom aj internetovom výpise sa pri zaplombovaní vždy ukáže aj dôvod – písmeno Z znamená záznam, písmeno V zasa vklad.

V prípade, že sa na výpise ukáže plomba a vlastník si nie je vedomý nejakých zmien, mal by sa rýchlo obrátiť na kataster a zistiť, o čo ide. Ďalším krokom je najlepšie v spolupráci s právnikom podať návrh na predbežné opatrenie voči ďalšiemu konaniu a určovaciu žalobu.

Zložité prípady

Problémy spojené s vydržaním obvykle nevyplývajú z chýb, ktoré by robili držitelia. Väčšinou ide o právne problémy spojené so zmenami vlastníckych vzťahov, ako je vyvlastnenie, reštitúcia, prechod správy medzi inštitúciami.

Podľa právnikov v takých prípa­doch treba riešiť, kto, kedy a aké práva k veci mal a či nebránia vydržaniu a či je pre preukázanie vydržania potrebné vyhlásenie daného subjektu, že nemá výhrady.

Doby vydržania je treba skúmať so zreteľom na predchádzajúce právne úpra­vy. Napríklad do roku 1950 platilo pre vydržanie obyčajové právo, podľa ktorého doba vydržania pri nehnuteľnostiach bola 32 rokov, dobu vydržania upravili aj novely Občianskeho zákonníka v rokoch 1982 a 1991

Ako môže byť zapísané vlastníctvo

Dôsledky chaotickej evidencie nehnuteľností z minulosti Slovensko pociťuje dodnes.

Listy vlastníctva sa na Slovensku zakladajú od vzniku evidencie nehnuteľností od roku 1964. V tom čase sa bežne zapisovali zmeny vlastníckych vzťahov, vlastnícke práva novovzniknuté, ako aj ich obmedzenia. Nezmenené vlastnícke práva ostávali zaevidované v pozemkovej knihe, v tak­zvaných pozemkovo-knižných vložkách.

Dobrovoľné zápisy

Pozemková kniha sa však od roku 1951 neaktualizovala. Právo k nehnuteľnosti sa totiž od toho obdobia nadobúdalo už listinou, nie zápisom do pozemkovej knihy, a preto ohlásiť zmeny vo vlastníckych vzťa­hoch a zaevidovať ich v pozemkovej knihe bolo dobrovoľné.

Vlastnícke právo preto môže ešte v súčasnosti byť evidované nielen v listoch vlastníctva, ale aj inými formami: v pozemkovej knihe (s aktuálnosťou od roku 1951), či v rôznych úradných listinách, ktoré neboli v pozemkovej knihe v rokoch 1951 až 1964 zapísané.

Zjednotenie listov vlastníctva

Jednotné a úplné sú listy vlastníctva v tých katastrál­nych územiach Slovenska, kde už ukončili konanie o obnove evidencie pozemkov (ROEP). Tam, kde konanie ukončené nebolo, sa ešte dnes môžeme stretnúť s neúplnými listami vlastníctva.

Patria k nim napríklad také, v ktorých nehnuteľnosť nie je definovaná parcelovým číslom, druhom pozemku, jeho výmerou a súpisným číslom stavby, ale je opísané len vo forme textu, pričom u niektorých z nich bolo po novom mapovaní zistené, že hranice novomeraného pozemku nie sú totožné s hranicami pozemku, ku ktorému je evidované vlastnícke právo. K usporiadaniu stavu potom treba predložiť geometrický plán.

V miestach, kde nebola ukončená obnova evidencie, sa môžu vyskytnúť aj listy vlastníctva bez uvedenia spoluvlastníckych podielov, titulu nadobudnutia, dátumov narodenia vlastníkov či obmedzení a podobne. V tomto prípade ide o neaktualizovanú elektronickú formu listu vlastníctva. Pokiaľ žiadateľ požiada kataster o výpis pre právne účely, treba ho aktualizovať.

Potrebujete radu?

Napíšte. Petit Press, a. s., redakcia SME, Lazaretská 12, 814 64 Bratislava

 

Doručovanie súdnych rozhodnutí

O doručení rozsudku sa nemusíte dozvedieť

Súdne rozhodnutia sa nemusia vždy dostať do rúk adresáta. A to aj napriek tomu, že boli zaslané doporučene do vlastných rúk.

Dôvody, pre ktoré nemusíte dostať zásielku zo súdu, môžu byť rôzne. Môžete ochorieť a byť dlhší čas hospitalizovaný, odcestovať do zahraničia, na dlhšiu služobnú cestu. Môžete sa minúť so súdnym doručovateľom.

Poznám prípady, keď ľudia prehrali spor v občiansko-súdnom konaní bez toho, aby sa dozvedeli o nejakom súdnom pojednávaní. Nemali možnosť odvolania. Od jednej osoby z môjho okolia už takto dva razy exekučne vymáhali sumu, spolu milión korún.

Kedy je zásielka po troch dňoch doručená
Skutočne náš právny poriadok pripúšťa doručenie súdneho rozhodnutia bez toho, aby sa o ňom adresát dozvedel. Ak si totiž do troch dní od uloženia zásielku nevyzdvihne, považuje sa v zmysle zákona posledný deň tejto lehoty za deň doručenia. Potvrdzuje to aj hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Je to upravené v § 47 Občianskeho súdneho poriadku. Tomu však musí predchádzať opakovaný pokus doručovateľa doručiť súdne rozhodnutie osobe na adrese jej bydliska spolu s ponechaním oznámenia. Ide o takzvané náhradné doručenie. Takéto náhradné doručenie je vylúčené, ak osoba preukáže, že v čase pokusov doručovateľa sa v mieste bydliska nezdržovala.
Doručenie rozsudku je dôležité nielen preto, aby sa s ním účastník súdneho konania oboznámil. Je dôležité aj preto, aby mal možnosť brániť sa. Ak ide o rozhodnutie prvostupňového súdu, má možnosť do 15 dníod jeho doručenia podať odvolanie podľa poučenia, ktoré v rozsudku nesmie chýbať. Ak súdnu zásielku neprevezme, túto možnosť uplynutím lehoty stráca. Rozsudok sa stane právoplatným.
Ministerstvo spravodlivosti chystá zmeny v doručovaní súdnych rozhodnutí v rámci veľkej novely Občianskeho súdneho poriadku. Okrem iného navrhujeme, aby sa zásielka považovala za doručenú spomínaným náhradným spôsobom, a to nie v trojdňovej lehote, ale až keď sa vráti na súd po uplynutí úložnej lehoty, ktorá je v súčasnosti 18 kalendárnych dní.

Treba tiež povedať, že niektorí účastníci súdneho konania zámerne súdne rozhodnutia nepreberajú a takto sa pripravia aj o možnosť podania opravných prostriedkov.

Kedy je náhradné doručenie vylúčené
Dlžné sumy zvyknú vymáhať veritelia prostredníctvom súdu, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu. Stačí málo. Pozabudnete na zaplatenie koncesionárskeho poplatku a stávate sa dlžníkom. Dlh začne narastať o poplatky z omeškania. Kúpite si tovar na splátky, splátku nezaplatíte, dlh začne narastať aj o poplatky z omeškania.
Platobný rozkaz musí súd vždy doručiť do vlastných rúk a vzhľadom na závažnosť následkov je pri tomto rozhodnutí vylúčené, aby sa doručilo náhradným spôsobom. Účastník teda vždy musí prevziať platobný rozkaz osobne. Ak ho osobne neprevezme, nepovažuje sa za doručený.

V platobnom rozkaze je účastník konania aj poučený, že v prípade nepodania opravného prostriedku - odporu s odôvodnením, platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku. Preto je na občanoch, aby si pozorne prečítali platobný rozkaz a poprípade podali odpor. Predídu tak nepríjemnostiam. V určitých prípadoch možno exekučne vymáhať dlžné sumy bez toho, aby súd vydal rozhodnutie. Exekúciu je možné viesť nielen na základe súdneho rozhodnutia, ale aj na základe notárskej zápisnice alebo rozhodnutia rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Notárska zápisnica je exekučným titulom, ak dlžník vyhlásil pred notárom, že s tým súhlasí. Rozhodcovské rozhodnutie musí byť dojednané účastníkmi.
Ak je niekto dlhodobo hospitalizovaný alebo prechodne mimo územia, nezdržiava sa v mieste svojho trvalého pobytu, môže oznámiť súdu meno osoby, ktorá namiesto neho bude preberať súdne zásielky alebo oznámiť adresu v cudzine, na ktorú mu bude doručovaná pošta.

Ako sa doručujú písomnosti zo súdu


Ako možno riešiť právny spor aj mimosúdnou cestou

1. Ak je vôľa a ochota strán, ktoré medzi sebou majú spor, aktívne hľadať spôsob jeho riešenia a urovnania, môžu sa za pomoci nestranného sprostredkovateľa, vyhnúť konaniu pred súdom. Právny poriadok SR upravuje osobitne mediáciu týkajúcu sa
sporov
vzniknutých z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných a pracovnoprávnych vzťahov a osobitne mediáciu v trestných veciach.

2. Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.

3. Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá funkciu mediátora prijme. Mediátor je povinný vykonávať svoju činnosť nezávisle, nestranne, dôsledne, s náležitou odbornou starostlivosťou, poučiť osoby zúčastnené na mediácii o ich právach.
Zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil účastníkom mediácie pri výkone svojej činnosti, podľa všeobecných ustanovení a zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka.

4. Dohoda o riešení sporu mediáciou je písomná dohoda medzi osobami zúčastnenými na mediácii o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu, sa pokúsia vyriešiť mediáciou. Túto dohodu možno nahradiť vyhlásením osôb zúčastnených na mediácii do zápisnice spísanej mediátorom.

5. Dohoda, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. V prípade jej neplnenia môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie, ak je táto dohoda podľa podmienok ustanovených v osobitných predpisoch spísaná vo forme notárskej zápisnice, alebo schválená ako zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

6. Mediácia v trestnej veci je mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným, pričom sprostredkovateľmi sú mediační a probační úradníci, ktoré pôsobia na súdoch.

 
Návrh je doručiť rozsudok už na pojednávaní

Súdy v rámci súdneho konania vydávajú rôzne rozhodnutia, len niektoré však, ako im to určuje zákon, doručujú do vlastných rúk. Do vlastných rúk nie je potrebné doručit’ napríklad uznesenie o vykonaní znaleckého dokazovania a množstvo d’alších procesných rozhodnutí. Ani rozhodnutia o poplatkoch nie je potrebné doručovat’ do vlastných rúk. Naopak, do vlastných rúk sa doručuje rozsudok, ale aj také rozhodnutia, o ktorých tak rozhodne sudca. Napríklad uznesenie procesnej povahy môže byt’ podĺa rozhodnutia sudcu doručované v prísnejšom režime do vlastných rúk. Postup pri doručovaní je upravený v § 46 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutia súdu sa môžu doručit’ aj priamo na pojednávaní. V pripravovanej veĺkej novele Občianskeho súdneho poriadku sa navrhuje, aby pri odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku sa rozsudok hned’aj doručil. V súčasnosti sudcovia vo väčšine prípadov rozhodnutia vypracúvajú mimo pojednávania a doručujú ich spravidla poštou.

 
O doručovaní zásielok

? Pri nedoručení zásielky do rúk adresáta sa považuje za doručenú tretím dňom od jej uloženia na pošte. Odkedy začne plynúť trojdňová lehota, počíta sa do nej aj sobota, nedeľa alebo sviatky?
Skutočnosť, že sa zásielka považuje za doručenú tretím dňom od jej uloženia na pošte, nevyplýva z ustanovení zákona o poštových službách, vyplýva z ustanovení iných legislatívnych noriem, ku ktorým nie sme oprávnení sa vyjadrovať a týka sa výlučne úradných zásielok.
? Ako po troch dňoch naloží pošta so zásielkou, ktorú si adresát nevyzdvihne?
Slovenská pošta postupuje pri ukladaní oznámených zásielok a stanovovaní odbernej lehoty podľa ustanovení Poštových podmienok. Tie definujú pre zásielky štandardnú odbernú lehotu 18 kalendárnych dní (vrátane sobôt, nedieľ a sviatkov), pričom do tejto lehoty sa nezapočítava deň oznámenia o uložení zásielky. Odberná lehota môže byť skrátená, a to v prípade, ak o to požiadal odosielateľ vyznačením dispozície „Uložiť .... dní" doplnenej požadovaným počtom dní uloženia.
? Ak osoba alebo inštitúcia posiela zásielku doporučene, aké údaje nesmú na takej zásielke chýbať?

Najdôležitejšie pri zásielkach so službou Doporučene je, aby obsahovali úplnú adresu adresáta a tiež odosielateľa.
? Koľko sa platí za doporučenú zásielku?
Cena za doporučenú zásielku sa odvíja od hmotnosti zásielky, to znamená, že v prvom rade Slovenská pošta určí cenu podľa hmotnostnej kategórie pre obyčajnú listovú zásielku, ku ktorej pripočíta cenu za poskytnutú službu Doporučene. Tá je jednotná a jej výška je 15 Sk.
? Neraz sa stáva, že doručovateľ hodí len oznámenie do schránky adresáta, aby si prišiel zásielku sám vyzdvihnúť na poštu. Z akých dôvodov sa takto postupuje?
Poštový doručovateľ je oprávnený nechať v domovej schránke oznámenie o uložení zásielky až po vykonaní neúspešného pokusu o jej doručenie adresátovi, respektíve inému oprávnenému prijímateľovi.
Pokiaľ tento postup nie je dodržaný, tak voči zodpovedným zamestnancom Slovenská pošta vyvodzuje postihy, napríklad na základe vykonaných kontrol vedúcich zamestnancov a podobne.
Práve potvrdzovanie tejto skutočnosti je však problémom, pretože ide v podstate o tvrdenie proti tvrdeniu. Sú to prípady, ktoré sa snaží Slovenská pošta eliminovať tým, že vedúci zamestnanci vykonávajú kontroly. Pokiaľ nie sú občania spokojní, môžu sa obrátiť priamo na vedúcich pošty. Je pritom dôležité, aby adresáti, resp. oprávnení prijímatelia venovali oznámeniam vloženým do domovej listovej schránky náležitú pozornosť.

Predovšetkým, aby ich neodhadzovali, pretože oznámenie zároveň slúži ako dodací doklad zásielky, ktorý je potrebné predložiť pri priehradke pošty a potvrdiť na ňom prevzatie zásielky.
? V prípade, že zásielka bola odoslaná, no adresát ju nedostal ani ju pošta nevrátila odosielateľovi, ako by mal postupovať? Kde ju treba hľadať?
V takomto prípade je možné podať reklamáciu, a to na ktorejkoľvek pošte na Slovensku. Pri podaní reklamácie týkajúcej sa zapísanej zásielky je potrebné predložiť originál podacieho lístka, jeho odpis alebo druhopis. Na základe podanej reklamácie Slovenská pošta následne zisťuje, čo sa so zásielkou stalo.
? Bude sa niečo v doručovaní písomností a zásielok meniť v súvislosti s prechodom na euro?
Pripravuje už pošta nový cenník?
V rámci definovaných postupov pre doručovanie zásielok by v súvislosti s prechodom na euro nemalo dôjsťk výrazným zmenám.
Nový cenník, samozrejme, bude potrebný, Slovenská pošta bude v zmysle generálneho zákona ceny v Tarife uvádzať na dve desatinné miesta.


Ako sa doporučený list dostane do rúk adresáta
Slovenská pošta zabezpečuje dodávanie zásielok na miesto podľa adresy uvedenej na zásielke, pričom podľa poštových podmienok odovzdacím miestom je:

1 pre zásielky, pri ktorých pošta nevyžaduje potvrdenie prevzatia - funkčná domová listová schránka, P. O. BOX, resp. listová doručovacia schránka - ak si taký spôsob doručovania dohodol adresát s poštou

2 pre zapísané zásielky adresované osobe - rodinný dom, byt v bytovom dome, listová doručovacia schránka - rovnako za podmienky, že si taký spôsob doručovania si adresát dohodol s poštou

3 pre zapísané zásielky adresované organizácii -napríklad podateľňa, recepcia, vrátnica, kancelária, predajňa Dôležité údaje pre správne doručenie zásielky * označenie domovej listovej schránky menom adresáta - platí to aj pre organizácie * menom adresáta označené vchody bytov a budovy, v ktorých sídli viacero organizácií, označené ich názvami

* v areáli, kde sídli viac ako jedna organizácia, je dôležité, aby bol pri hlavnom vchode umiestnený zoznam organizácií so situačným nákresom areálu

* ak také podmienky adresáti nezabezpečia, Slovenská pošta nevie adresáta identifikovať a ten sa stáva v danom momente pre Slovenskú poštu neznámym, pričom jemu adresované zásielky vráti späť odosielateľom s uvedením dôvodu vrátenia „adresát neznámy".

Ak sa nebudete dlhší čas zdržiavať na adrese

* budete dlhší čas v nemocnici

* prechodne mimo územia

* nezdržiavate sa v mieste svojho trvalého pobytu

Pre také prípady Slovenská pošta ponúka svojim zákazníkom viacero možností, napríklad:

* Poverenie na preberanie zásielok: na základe poverenia môže za adresáta preberať zásielky napríklad jeho sused, domovník či správca domu -nevzťahuje sa to na zásielky so službou „do vlastných rúk" a s poistením vyšším ako 5 000 Sk, peňažné poukazy na sumu vyššiu ako 5 000 Sk - poverenie je možné vybaviť na svojej dodávacej pošte.

* Splnomocnenie na preberanie zásielok: adresát môže splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu, aby zaňho prijímala jemu adresované zásielky - pošta akceptuje jednak splnomocnenia overené oprávneným orgánom, jednak splnomocnenia vydané poštou. Pre splnomocnenia vydávané poštou existujú predpísané formuláre, v rozlíšení pre fyzické a právnické osoby -možno požiadať o ich vydanie na ktorejkoľvek pošte.

* Doposielanie zásielok: pošta doposiela zásielky na novo oznámenú adresu - táto služba je však vhodná len pre určité prípady, napríklad pri dočasnej zmene pobytu.
! Vo všetkých podobných prípadoch je najdôležitejšie, aby sa adresát vopred informoval o možnostiach na pošte, ktorá mu odporučí službu najviac vyhovujúcu jeho
požiadavkám. 

 Ak sa s poštou nedohodnete na inom termíne doručenia, treba si doporučenú zásielku vyzdvihnúť do 18 kalendárnych dní.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.