Choď na obsah Choď na menu
 


Ako prežiť v divočine

29. 2. 2008

   

Za vstup do Tatier sa platiť nebudeVysoké Tatry

Ministerstvo pôdohospodárstva ani ministerstvo životného prostredia neplánuje zaviesť poplatky za vstup do chránených území.

„Poplatky za vstup do chránených území nie sú aktuálne. Rezorty životného prostredia ani pôdohospodárstva o tom neuvažujú,“ informoval na  tlačovej besede v Tatranskej Lomnici minister životného prostredia. V novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú ministerstvo pripravuje, sa s týmto návrhom nepočíta. „Hľadáme iné alternatívy, ako riešiť majetkové ujmy vlastníkov,“ dodal.

Okrem finančnej náhrady vlastníkom pôdy v chránených územiach ministerstvo uvažuje o výmene pozemkov. Meniť by sa mali pozemky v bezzásahovej zóne za pozemky v nižších stupňoch ochrany. S týmto návrhom súhlasí aj rezort pôdohospodárstva. Ďalšími alternatívami na riešenie majetkovej ujmy vlastníkov pozemkov v chránených územiach sú nájmy pozemkov, výkupy a zmluvná ochrana.

Dohoda so súkromnými vlastníkmi pôdy je jeden z predpokladov na schválenie novej zonácie nielen Tatranského národného parku, ale všetkých národných parkov na Slovensku. Nová zonácia TANAP je podmienená prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Tá by sa mala dostať na rokovanie vlády do mája tohto roka. Parlament by sa mal novelou zákona zaoberať v lete alebo na jeseň.

Dohodlo sa aj na ďalšom postupe pri likvidácii podkôrnikovej kalamity v TANAP. V 5. stupni ochrany sa aj naďalej nebude zasahovať. V štvrtom stupni sa budú robiť len opatrenia, ktoré zamedzia ďalšiemu šíreniu lykožrútovej kalamity. Ministerstvá sa dohodli na pružnejšom vydávaní povolení na preventívne opatrenia voči lykožrútovej kalamite.

Z tohto režimu je zatiaľ vyňatá Tichá a Kôprová dolina, kde sa nebude až do ukončenia vyšetrovania Európskej komisie zasahovať vôbec. Potvrdil to aj riaditeľ Štátnych lesov TANAP. Štátna ochrana prírody a Národné lesnícke centrum majú do jedného mesiaca vypracovať opatrenia, ktoré zabránia šíreniu podkôrneho hmyzu do ďalších regiónov nielen Vysokých Tatier, ale i Slovenska.

       

Ako prežiť v divočine


Dobrá čiapka je základom prežitia v krutej divočine

Keď som bol ešte taký mladý, že som si myslel, že politici sú slušní ľudia a vedci všetko vypátrali, ale my sme to ešte len nestihli v socializme aplikovať, tak vtedy som si tiež myslel, že vlci a medvede žerú ľudí, stromy treba sadiť, môj pradedo nemôže predpovedať počasie lepšie ako ten ujo v televízii a že základnou potrebou do divočiny je mačeta.

Vyrástol som. Už si nemyslím, že medvede a vlci žerú ľudí a že politici sú slušní ľudia. Zistil som, že môj pradedo – chmurnik – bol zázračný človek, ktorý vysoko prekonával presnosťou predpovedí celý Slovenský hydrometeorologický ústav. Štyri mačety a mapy Austrálie a Kanady odpočívajú na dne mojej skrine. To všetko je logické. Čo som nepochopil hneď, je fakt, že ľudia okolo mňa stále považujú lesy za nebezpečné miesto a radšej sa pohybujú v pochybných lokáloch veľkých miest a za najlepší les považujú vyrúbaný hrebeň s ďalekým výhľadom.

Bolo mi to dosť nepochopiteľné, pretože aj ten veľký medveď naháňa radšej uja poľovníka s puškou ako nejakého flautistu, ktorý si náhodou nevšimol, že v lese je medvedia razia. Nikde v žiadnom našom, aj najhlbšom lese, som sa nestretol s prípadom, že by vlci selektovali turistov podľa národnosti a nejakú cudzojazyčnú žienku napadli a na tričko jej zubami vykusali nápis „Bež za Dunai“.

Potom som pochopil. Všetci ľudia, alebo takmer všetci, vrátane mňa v rannom štádiu vývoja, chodia po lese a okolí od značky k značke, od chaty k chate, zaoberajú sa svojimi dievčatami alebo chlapcami, nesú so sebou problémy z miest a večer to všetko zapíjajú kdesi v teple chát. Milióny bystrušiek, sov, užoviek, rastlín, mravcov a komárov ostáva na vymeranej trase pochodu nepovšimnutých a kruh života, ktorý predstavuje každá divočina, ostáva panenský.

Keď som si odškrtol štvrtú tisícku nocí odspaných v lese pod širákom, všimol som si, že som trošku iný. Prestal som robiť čiarky za každú noc v divočine. Romantiku ďalekých výhľadov a dlhé túry vystriedali pobyty na jednom mieste, hodinové pozorovanie bystrušiek či pokojné počúvanie dlhých spevov neznámych vtákov. 

Teraz reagujem na množstvo výziev kamarátov, ktorí ma neustále prosia, aby som zverejnil moju metodiku pobytu v slovenskej divočine, aby som odtajnil to čo viem a čo nemôžu nájsť na www.hiking.sk a podobných webových stránkach.

Tak dobre.

Pre budúci pobyt v divočine je najdôležitejšia dôkladná psychická príprava od najútlejšieho detstva. Ja som začal od svojho prvého roku nestálym kontaktom s najväčšími mysliteľmi ľudstva. 

Veľmi dôležité je pravidlené otužovanie. Moji rodičia mi to zaisťovali aktívnym stykom s Dedom Mrázom, ktorý k nám prichádzal z mrazivého Ruska. 

Keď sme psychicky a fyzicky dostatočne otužilí, môžeme vyraziť do slovenskej divočiny. Nedoporučujem klásť oheň, zbytočne tým plašíte zvieratá, získavate arómu údenenej slaniny a strácate čas, ktorý by ste ináč mohli venovať pozorovaniu okolia.

Výnimkou môžu byť deti, ktoré v mraze spadli do potoka alebo si doma zabudli rukavice. Potom rozloženie ohňa má svoj význam. V tomto prípade oheň zachránil zdravie mojich dvoch dcér na hrebeni Nízkych Tatier. 

Až deti vyrastú a oheň sa stane pre nich úplne zbytočný, na zimné pobyty s rodinou začne postačovať obyčajné iglú.

Ak sú už deti preč, začne byť aj stavanie iglú zbytočné. Rovnako ako používanie akýchkoľvek stanov či spanie po chatách. Ak spíte na chate, izolujete sa od okolia, nevidíte, nepočujete, nie ste v divočine. Podobne je to aj s pobytom v uzavretom stane, ktorý okrem toho stojí obyčajne nemalé peniaze.

Preto na spanie v lesoch používam desiatky rokov obyčajnú plachtu. Máte prehľad po okolí, vidíte a počujete, a hlavne taká plachta je veľmi ľahká.

Ak nesneží, nepotrebujete ani plachtu a kontakt s divočinou sa stáva úplne dokonalým.

Problémom môže byť pes. Pri teplotách pod mínus dvadsať stupňov je dobre svojho miláčika do niečoho zabaliť. Ja pre svojho Skúkama nosím v takýchto prípadoch aj karimatku.

Čo sa týka oblečenia, skvelá je obyčajná robotnícka vatová súprava za niekoľko sto korún z remeselníckych potrieb. Je dobré nezabudnúť na čiapku a hlavne rukavice. Ak by ste nemali rukavice, tak v zime, pri dostatočne nízkych teplotách, vám bude k rukám primŕzať pivová fľaša. 

Na pohyb v zimnej divočine sú jednoznačne najvhodnejšie snežnice. Umožňujú vám udržať sa na povrchu aj v náročnom teréne. Ak ich nemáte, v lese, v dostatočne veľkom snehu neurobíte ani krok.

Populárne bežky sú dobré do upravenej stopy na Štrbskom plese, ale do skutočného slovenského lesa nie sú veľmi vhodné. Do cesty vám zákerné stromy hádžu rôzne konáre a vo veľkom snehu je každé vstávanie s ťažkým batohom veľmi náročné.

Divoké zvieratá neohrozujú v lese nikoho. Raz za čas môžete pri svojich potulkách stretnúť diviaka uloveného vlkmi.

Okrem diviakov lovia vlci aj jeleňov. Turistu uloveného vlkmi som za štyridsať rokov v lese ešte nenašiel.

Až uvidíte v lese niekde v snehu alebo v blate takúto stopu, zbystrite pozornosť. Je to medveď. V zime väčšinou polihávajú kdesi v brlohoch, ale mohlo ich niečo vyrušiť a potom sú značne nevrlí.

V prípade výskytu medvedej stopy odporúčam túru smerovať presne opačným smerom ako smeruje medveď. Nie každý je taký kamarát s týmito šelmami tak ako kolega Erik, ktorého pozná v Tichej a Kôprovej doline každý medveď.

Všetko ostatné je nepodstatné. Variče, spacáky, karimatky, topánky, ponožky či jedlo, si každý zvolí sám podľa seba. Dôležité je v lese prebývať, neuzatvárať sa pred svetom, počúvať vtákov, sledovať stopy. Prespať pod stromami stovky tajuplných nocí v lete, zime, na jar či na jeseň. Potom sa pre vás "obyčajný" les v Malých Karpatoch alebo v Strážovských vrchoch stane skutočnou divočinou.

Prajem vám k tomuto poznaniu krásnu cestu.

 

 

Slovenský raj má zimnú mapu

HRABUŠICE. Návštevníci Národného parku Slovenský raj majú najnovšie k dispozícii po letnej verzii mapy aj zimnú. Ako  uviedol starosta Hrabušíc Štefan Labuda, zimná mapa je v troch vyhotoveniach. "Je na predaj ako pohľadnica. Potom je to malý plagátik, ktorí turisti dostanú zdarma," vysvetlil. Do tretice ide o veľké panelové mapy, ktoré sú umiestnené v Slovenskom raji na niekoľkých miestach.

Na mape sú vyznačené lyžiarske trasy, ľadopády, turistické chodníky, ktoré sú schodné v zime a množstvo iných potrených informácií. Verzia mapy sa nachádza aj na internete na stránke www.slovenskyraj.eu

Náklady potrebné na vydávanie máp hradí obec Hrabušice zo vstupného.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.