Choď na obsah Choď na menu
 


Ekológia

18. 12. 2008

 

Stop ťažbe uránu na Slovensku

Stop ťažbe uránu na Slovensku

Zaradí sa Slovensko medzi uránové veľmoci? Odpoveď na túto otázku hľadajú v súčasnosti intenzívne najmä v Košiciach. Najväčšie známe stredoeurópske zásoby strategickej suroviny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti východoslovenskej metropoly, v lokalite Jahodná, postavili proti sebe záujmy súkromných investorov, samosprávy a občianskych združení.

Trochu z histórie

V roku 1986 sa zistilo, že urán je rádioaktívna látka. Dnes sa po tzv. obohatení uránu (zvýšení koncentrácie izotopov 235U) používa ako palivo v jadrových reaktoroch alebo ako náplň atómových bômb.

Na Slovensku sa prieskumy na zistenie ložísk uránovej rudy robili už od 50. rokov minulého storočia. Aj keď do pádu socializmu sa informácie o prieskumoch tajili, faktom je, že urán sa v republike nikdy oficiálne vo veľkom neťažil. Keď sa nejaký predsa len zo zeme vydobyl, tak len v rámci prieskumu alebo ako vedľajší produkt pri získavaní iných rúd, napr. medených.

Najrozsiahlejšia ťažba uránu bola v Novoveskej hute pri Spišskej Novej Vsi. No rudu tam iba mechanicky triedili a surovinu s vyššou koncentráciou rádia posielali na spracovanie do Čiech. Podobne sa urán ťažil v Spišskom Štiavniku, vo Vikartovciach či Kravanoch. Na Muráni bola jediná baňa v Československu, kde sa uránová ruda dobývala povrchovým spôsobom.


Následky ťažby uránu

Všade vo svete zostáva po ťažbe uránu doslova spúšť – nevyčísliteľné škody, zničené ekosystémy, zamorené vodné zdroje, ľudia tam v dôsledku oslabenej imunity rýchlejšie umierajú na rôzne typy rakoviny a odchádzajú z miest. Pôvodné obyvateľstvo, ktoré ťažbu uránu umožní, stráca právo ovplyvňovať vývoj situácie a musí trpieť následky. O nevýhodách ťažby sa väčšinou podrobne a objektívne nehovorí; hovorí sa len o samých pozitívach, keďže prinášajú finančný zisk. Zaručované dodržiavanie bezpečnosti, spoľahlivosti a čistoty je vonkoncom vylúčené.

Baňa pri Košiciach by bola najbližšie situovanou uránovou baňou na svete (6 – 8 km) k takej veľkej aglomerácii (štvrť milióna obyvateľov).

Toto je zatiaľ len jedno miesto, aktuálne postihnuté hrozbou ťažby, nehovoriac o ostatných územiach na Slovensku, ktoré majú byť podrobené novému zisťovaniu výskytu tejto rudy. Urán je výhodný artikel a dostať sa k nemu znamená neustúpiť, robiť sugestívnu a psychologickú politiku a neraz i obchádzať zákony dovtedy, kým sa mnohonásobne opakované nepravdy nestanú skutočnosťou.

Urán je ruda, z ktorej môže byť použitá len malá časť (1kg uránu v 1000 kg rudy, z ktorého len polovica sa dá vyťažiť, t. j. 500 gramov uránu v 1000 kilogramoch rudy).

Ťažba uránu nevyváži s ňou neodvratne spojenú devastáciu okolia – prírody, ktorá bude znamenať nevyčísliteľné škody, o asanácii odkalísk a hlušiny ani nehovoriac. Bude ohrozené zdravie, zvýši sa hluk, smrad, prašnosť. Hlušina, odkaliská, neporiadok a iné problémy, s tým súvisiace, ako dlhodobé rádioaktívne zamorenie, zostanú na starosť nám a budúcim generáciám. Nie je to azda dostatočný dôvod na to, aby sme sa tým vážne zaoberali, kým je čas? Pomoc nespočíva vo vyvolávaní paniky a určite ani v nepriateľskom úsilí, chcieť situáciu zvrátiť. Každý však môže pomôcť vo veci odvrátenia tejto hrozby silou svojich čistých myšlienok a láskou. Sľubované peňažné výhody pre nás nemôžu byť prioritné. Kto ešte stále vyciťuje srdcom, nech sa nenechá oklamať lákavými prianiami svojho rozumu a nech pozorne rozlišuje polarity v tomto svete, a podľa toho myslí i koná.


Alternatívne zdroje energie – je ich viac ako potrebujeme

Podľa súčasných poznatkov sa v obnoviteľných zdrojoch energie zo Slnka skrýva mnohonásobne viac energie, ako celé ľudstvo v súčasnosti potrebuje. Počas jedného dňa Slnko vyprodukuje také množstvo energie, ktoré by stačilo pokryť celosvetovú spotrebu energie na 8 rokov. Technicky možno využiť len 1% tejto energie. Podľa vedcov a výrobcov solárnych zariadení, ak vezmeme do úvahy súčasnú úroveň technológií, toto jedno percento ešte stále dokáže zabezpečiť takmer 6-krát viac energie, ako v súčasnosti potrebujeme. Okrem Slnka sú ešte ďalšie zdroje obnoviteľnej energie, napríklad geotermálne zdroje, veterná energia, vodná energia, energia z biomasy...

Urán na Jahodnej: Predstavili spôsob ťažby

Na Jahodnej sa stretlo s novinármi vedenie spoločnosti Tournigan Energy Ltd., ktorá sa tam chystá ťažiť urán. Manažéri kanadskej firmy tvrdia, že ak získajú povolenie, budú ťažiť s minimálnym dopadom na životné prostredie. Právnik a environmentalista Jozef Šuchta hovorí, že dôležité sú dokumenty, nie reči.

KOŠICE. Ložisko Kuriškova, známe aj ako Jahodná, sa stalo stredobodom pozornosti v máji 2006, keď Obvodný banský úrad v Košiciach prerokovával návrh na určenie dobývacieho priestoru pre spoločnosť Kremnica Gold. Túto v roku 2003 odkúpila kanadská Tournigan Gold Corporation (už Tournigan Energy). Jej dcérskou spoločnosťou je Ludovika Energy, držiteľ práva na prieskum území na vyhľadávanie ložísk uránu, medi a molybdénu od Novoveskej Huty po Myslavu. Tam sa nachádzajú dve evidované ložiská uránu - Kuriškova a Novoveská Huta.

Vlna odporu

Zámer ťažiť urán v prímestskej rekreačnej oblasti Košíc sa stretol s odporom. Ochranári z Greenpeace, občianskeho združenia Sosna a ďalších argumentovali napríklad tým, že po vybudovaní uránovej bane dôjde k ohrozeniu celej rekreačnej oblasti, zdrojov pitnej vody, vrátane nádrže Bukovec. Varovali aj pred možným poškodením zdravia ľudí rádioaktívnym materiálom, uniknutým z takzvaného odkaliska na povrchu.

Ťažiť chcú hlbinným spôsobom

"Projekt bude realizovaný pod zemou, vonkajší prejav bude minimálny," zdôraznil v stredu Dorian L. Nicol, prezident Tournigan Energy.

Podľa Borisa Bartalského, prezidenta Ludovika Energy a šéfa Tournigan Energy pre Slovensko, za najvýhodnejší považujú nasledovný variant: "Ruda by sa dolovala a drvila v podzemí, popod zem by išla k úpravni rudy na povrchu. Tam by sa pomocou sódy bikarbóny z rudy vyrobil koncentrát oxidu uránu, čiže takzvaný žltý koláč, podotýkam nerádioaktívny. Kal, vzniknutý pri spracúvaní rudy, by išiel späť do bane. Zmieša sa s cementom a budeme ním vypĺňať prázdne priestory po vyťažení horniny. Žiadne odkalisko na povrchu nebude, vstup do bane a úpravňa rudy by boli na mieste, kde by sa k nim dostalo čo najmenej ľudí. Testy v rámci hydrogeologického prieskumu potvrdili, že je vylúčená kontaminácia vôd, aj tých v Bukovci. Nedovolí to zloženie hornín."

Výpočty zo septembra podľa Bartalského ukázali, že v ložisku je viac ako 5 miliónov ton rudy s obsahom 0,3 percenta uránu, čiže asi 14 600 ton tejto strategickej suroviny. Ako tvrdí B. Bartalský, slovenské jadrové reaktory spotrebujú ročne 313 ton uránu, takže Kurišková by mohla zásobiť Slovensko niekoľko desaťročí.

J. Šuchta: Lokalita je chráneným územím

Keďže ohlas verejnosti, ochranárov, mesta Košice aj Košického samosprávneho kraja (KSK) bol v súvislosti s ťažbou negatívny, opýtali sme sa Jozefa Šuchtu, právnika KSK a zároveň poradcu Sosny, či najnovšie informácie môžu znamenať aj zmenu postoja kritikov.

"Počkáme si na to, ak požiadajú o dobývací priestor, ako presne a konkrétne budú riešiť spôsob dobývania. Už v minulosti hovorili čosi a v dokumentoch to bolo inak. Podľa posledných geologických prieskumov sa tam vyťaží okolo 3 miliónov ton uránovej rudy. Čo bude s tými obrovskými haldami vyťaženej horniny? Viete si predstaviť, ako kdesi v podzemí uložíte takéto množstvo? Vyžiadalo by si to enormné finančné náklady."

J. Šuchta upozornil aj na to, že lokalita patrí medzi európske chránené územia.

 

Fajčiari škodia moriam

fajčiar

Fajčiari škodia svetovým vodám. Ohorky od cigariet a cigár totiž tvoria tretinu odpadu v oceánoch a moriach.

Vyplýva to z prieskumu mimovládnej organizácie Ocean Conservancy, ktorá vlani v septembri s pomocou takmer 400-tisíc dobrovoľníkov prehľadala a pozbierala odpadky na 53-tisíc kilometroch pobrežia Ameriky, Ázie, Austrálie, Európy a časti západnej Afriky.

Na korbách nákladných áut skončilo počas jedného dňa 2,7 milióna kilogramov najrôznejšieho pobrežného odpadu, najčastejšie práve ohorkov, obalov z potravín a vrchnákov z fliaš. "Je to vzorka len jediného dňa. Ale môže nám to poslúžiť ako príklad toho, že aj zdanlivo beznádejná a jediná akcia má kolektívny a globálny dopad," citovala agentúra AP šéfku organizácie Vikki Spruillovú.

Aktivisti našli za jeden deň 1,97 milióna filtrov z cigariet, 694-tisíc obalov od potravín, 656-tisíc vrchnákov, 587-tisíc plastových tašiek, 349-tisíc sklenených fliaš a 308-tisíc plechoviek.

 

Najšpinavšie pláže našli dobrovoľníci v USA, kde ponachádzali v priemere 283 kilogramov odpadu na kilometer pobrežia. Číslo môže byť však skreslené tým, že práve v Spojených štátoch bolo najviac dobrovoľníkov a zber odpadkov bol tak zrejme aj najstarostlivejší. Relatívne najčistejšie je oproti tomu pobrežie Nového Zélandu.

Plávajúci odpad v oceánoch je veľkým nebezpečenstvom obzvlášť pre vtáctvo a ryby. Najnebezpečnejšie sú potrhané kusy rybárskych sietí, doslova pascou sú plastové výstuže zo šesťkusových balení nápojov.

Program upratovania pobrežia prebehol tento rok už po dvadsiaty druhýkrát a premiérovo sa doň zapojilo aj Rusko.

 

 

Penzista nemá odpad. Dostal pokutu 

PIEŠŤANY – Smetiarske auto pred domom Jozefa Prištica v najstaršej časti Piešťan nemusí zastavovať, pretože dôchodca nemá nijakú nádobu na odpady. Nechce ju, pretože tvrdí, že nijaké smeti nevytvára.

Mestskí úradníci mu pre istotu vymerali tisíckorunovú pokutu „za neukladanie odpadov do určených zberných nádob“.

Pokuta zamestnala viacero úradov, až ju napokon ministerstvo životného prostredia zrušilo. Uznalo, že je možné žiť aj úplne ekologicky. Mestský úrad napriek tomu každoročne žiada od Prišticovcov poplatok za komunálne odpady.

Všetky odpady zo vzorne obrábanej záhrady dáva Prištic do kompostu, rovnako aj zvyšky z domácnosti. Kosti melie a pridáva do krmiva pre zvieratá. Papier, sklo a kov odovzdáva do zberu, pre istotu si odkladá aj potvrdenky, ktoré z času na čas ukazuje úradníkom. „Nie je to ľahké posekať každý konárik nadrobno do kompostu, ruky mám od toho zničené,“ vysvetľuje členom komisie pre životné prostredie, ktorí prišli na jednu z ďalších kontrol.


Kontrolórom sa nepozdáva, že by naozaj mohla existovať domácnosť bez komunálneho odpadu. Pýtajú sa preto aj na plastové fľaše, obaly z mlieka a masla.

„Prečo by som mal kupovať vodu v plastových fľašiach, keď mám dobrú vodu z vodovodu? Kravské mlieko kupujem od súkromníka, nosím si ho v sklených fľašiach, maslo a syr si vyrobíme doma,“ nedá sa nachytať 75–ročný penzista.
Rovnaké otázky mu už dávali aj kontroly zo smetiarskej firmy, z obvodného úradu životného prostredia, mestského úradu aj mestskej polície.

Mestský úrad napriek mimoriadne ekologickému spôsobu života manželov Prišticovcov trvá na tom, že za komunálne odpady platiť musia.

,,Pán Prištic, tak ako každý iný človek, je v podľa zákona o odpadoch pôvodcom odpadu. Podľa toho istého zákona je povinný zapojiť sa do systému zberu odpadu na území mesta. Zároveň má možnosť požiadať o zníženie poplatku, ale on nechce platiť vôbec,“ hovorí Ján Baranovič z referátu životného prostredia Mestského úradu v Piešťanoch.
Poplatok v Piešťanoch možno v niektorých prípadoch znížiť na polovicu, viac nie. Prišticovci by tak mohli platiť ročne len asi 550 korún. „To ja mám doplácať na tých, čo majú pred domom aj dva – tri smetiaky, lebo je pre nich najjednoduchšie všetko tam nahádzať?“ pýta sa nespokojný dôchodca.

S mestským úradom bojuje už šesť rokov, presne toľko odmieta platiť miestny poplatok. Jeho dlh už narástol na približne šesťtisíc korún. Namiesto ocenenia za mimoriadny vzťah k prírode hrozí Piešťancovi Jozefovi Prišticovi exekúcia!

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.