Choď na obsah Choď na menu
 


Fauna

15. 11. 2008

 

Spoločnosť na ochranu netopierov (SON)

je občianske združenie, zamerané na ich ochranu a výskum. Vzniklo v roku 1993 najmä kvôli potrebe koordinovať celoslovenské sčítavanie netopierov na zimoviskách. Odvtedy SON rozšírila svoje aktivity o monitoring letných kolónií, spoluprácu s verejnosťou i osvetu. Členmi združenia sú profesionálni zoológovia a ochranári, ale aj jaskyniari či nadšenci rôznych zameraní a veku. SON má okolo 40 členov.

Ochranárske aktivity SON boli donedávna zamerané na zabezpečovanie vstupov do jaskýň (či iných podzemných priestorov) a údržbu podkrovných priestorov s výskytom kolónií. V súčasnosti pribudlo riešenie problémov s rastom počtu kontaktov netopierov v ľuďmi. Úbytkom prirodzených miest na úkryt sa totiž čoraz viac udomácňujú v obývaných aglomeráciách. Z času na čas tak dochádza k situáciám, ktoré treba riešiť. Zvlášť vtedy, ak si netopier, hľadajúci vhodný úkryt, pomýli bútľavý strom s vetracím oknom v prázdnom byte.

Odpor k netopierom má možno korene v niektorých filmoch, kde sú zobrazené ako beštie, ktoré cicajú krv. Všetky európske netopiere sú pritom hmyzožravce. Jediné tri druhy, ktorých jedálny lístok tvorí krv zvierat, žijú v Južne Amerike. Africké kalone zas žerú do červena sfarbené bobule stromov. Netopier je náš jediný cicavec, ktorý vie aktívne lietať. Za týmto účelom mu medzi prstami a telom vyrástli tenké blany. Ak sa niektorá poruší, znamená to pre zviera smrť. Netopier, ktorý nedokáže lietať, zahynie od hladu.

Je ťažké presadiť medzi ľuďmi fakt, že netopier nie je nebezpečný. K vytváraniu negatívneho obrazu o nich totiž prispieva aj požívanie ich symbolu v rôznych kampaniach proti rasizmu. Obrys netopiera vtedy znázorňuje tie najhoršie ľudské vlastnosti. Kedysi predstavovali netopiere niečo záhadné a preto nebezpečné. V dnešnej dobe však vieme, že sú to nenahraditeľné živočíchy, ktoré majú v prírode svoje miesto v potravinovom reťazci. Veď len jedna večernica malá, ktorý je na Slovensku jedným z najviac rozšírených druhov, skonzumuje za noc okolo 2500 komárov.

Mylná je aj fáma o netopieroch, ktoré nalietavajú do vlasov. Tieto nočné zvieratá sú výborní letci, vybavení akýmsi radarom. Ten im umožňuje vyhnúť sa prekážke v absolútnej tme a vo vysokej rýchlosti. Samozrejme, iné je, ak človek vnikne do jaskyne či na povalu, kde zimujú alebo trávia deň, zavesené dole hlavou. Ak zvrieskne, netopiere sa zľaknú a pustia. V prípade, že spadnú na človeka, snažia sa vyliezť na najvyšší bod, aby mohli odletieť. Vtedy sa môže stať, že sa na hlave zamotajú do vlasov. Ale inak nie.

Pred 15 rokmi boli počty netopierov na Slovensku neznáme. Rozdelenie členov SON podľa teritórií prinieslo prvé výsledky. Podarilo sa zmapovať nielen jednotlivé lokality, kde sa tie - ktoré druhy vyskytujú v lete, ale aj ich zimoviská. Na Slovensku zatiaľ evidujeme 28 druhov, z nich 16 sa v počte okolo päť tisíc kusov vyskytuje aj v Košiciach. Niektoré druhy žijú v dutinách stromov, iné v podkroviach budov či štrbinách stien. Líšia sa spôsobom úkrytu i veľkosťou a druhom potravy. Najrozšírenejšia  je večernica malá. V meste sa ich počet pohybuje okolo tisíc kusov. Najviac medzi ´hornou´ a ´dolnou´ nemocnicou, v Krásnej a na Sídlisku Ťahanovce. Stále však dostávame hlásenia aj o iných lokalitách. Veď už takmer okolo každej pouličnej lampy poletujú dva - tri kusy.

U netopierov je treba rozlišovať tzv. letné a zimné kolónie. Zimné sú miestom, kde sa združujú za účelom prečkania zimy. Najlepšie im slúžia podzemné priestory v Slovenskom Rudohorí, napríklad banské štôlne či jaskyne v Slovenskom krase. V okolí Košíc sú na Dubníku či v Zádielskej doline, kde ochranári v jednej z jaskýň napočítali okolo 55 tisíc kusov. "Letné kolónie sídlia v štrbinách stien a pod strechami, často na povalách starších budov. Postupne ich mapujeme a tak vieme zabrániť, aby tam ľudia vstupovali v nevhodnom čase. Na východe poznáme už takmer všetky kostoly, kde sa zdržujú netopiere a sme so správcami v kontakte. Sami nám oznamujú, že chcú čosi robiť a pýtajú radu, ktorý čas a spôsob by bol najvhodnejší."

Snahou ochranárov je, aby sa medzi ľuďmi nevytvorila k netopierom averzia. Ak sídli kolónia napríklad v kostole, chodia ho pravidelne čistiť. Netopierí trus, známy ako guáno, síce vyschne a neváži veľa, no ak strecha zateká, rozmočený môže poškodiť steny. Tisícové kolónie netopierov sú napríklad v Ratkovej, okres Revúca. Kým tam chodia čistiť kostol ochranári, v Blhovciach pri Fiľakove si to vzal na starosť kostolník. Keď čistí povalu od trusu 2500-kusovej kolónie netopierov veľkých, miestni k nemu chodia s fúrikmi. Guáno je totiž známe ako výborné organické hnojivo.

S blížiacou sa jeseňou dochádza k páreniu netopierov. Na vhodných miestach sa zlietajú a vytvárajú skupinky, v ktorých má samec niekoľko samíc. Niektorí muži mu možno závidia, ale nie je čo. Ustrážiť hárem pred "votrelcami" a obšťastniť všetky partnerky dá poriadne zabrať. "K oplodneniu samičiek síce dochádza teraz, no reprodukčný proces sa zastaví. Kolónie odlietajú na zimoviská a živé mláďatá sa rodia až v júni. Samička porodí mláďa tak, že ho zachytí do blanitých krídel. Malý netopier je bez srsti a slepý. Vyštverá sa po matkinom tele nahor, kde nájde prsnú bradavku."

V čase rodenia a kojenia mláďat sa samičky združujú dohromady, samce tam majú zákaz vstupu. Prvé dva týždne sa mladé netopiere držia matky aj v čase, keď v noci lieta za potravou. Keď povyrastú, matky ich zavesia spolu k iným mláďatám a von lietajú samé. Po návrate samička svoje mláďa, nakojí a ďalej chráni.

Odkedy sa verejnosť dozvedela o existencii SON, ochranári zaznamenali zvýšený počet žiadostí o pomoc. Mnohí ľudia prišli na to, že na povale a pod oknami im nešramotia lastovičky, ale netopiere. Ochranárov teší, že verejnosť sa na nich neobracia so žiadosťou o likvidáciu, ale o radu. Ako s netopiermi žiť tak, aby im nebolo ublížené, no s vylúčením prípadných konfliktných situácií.

"Často nás kontaktujú ľudia, ktorí si balkóny alebo celé domy obložili drevom. Keď sa vysušilo a scvrklo, do škár sa nasťahovali netopiere. Desiatky, niekedy aj stovky. Večernici malej totiž stačí otvor, veľký ako zápalková krabička. Cez deň tam spí, podvečer vylieta loviť. Taký prípad sme mali nedávno v Slanskom Novom Meste. Keď prišiel majiteľ domu na to, že má za podnájomníkov netopiere, poradili sme mu, aby vyrobil búdky s otvorom zospodu. Urobil tak a v lete mu tam pravidelne prespávalo okolo 90 večerníc."

V meste sa stáva, že si netopiere pomýlia otvorené okno s otvorom priestoru, vhodného na "prenocovanie". "Stačí, keď okolo takého preletia niekoľko nocí po sebe a potom si túto informáciu odovzdajú. Môže znieť asi takto: ´Poď, videl som peknú dieru, tam sa bude cez deň dobre driemať...´ Vzápätí sa tam zlietne celá kolónia. Stáva sa to koncom leta, kedy sú aj mláďatá schopné letu. Netopiere sa vtedy presúvajú a hľadajú nové úkryty, kde by mohli prezimovať. Otvorené okno vhodným zimoviskom určite nie je, ale ako prechodné bydlisko poslúži dobre."

Prípad, keď sa netopiere nasťahovali do prázdneho bytu s pootvoreným oknom, riešil M. Fulín s kolegom na Toryskej ulici. Majiteľka sa po víkende vrátila a čo našla doma, na to dlho nezabudne. V obývačke sa jej usalašila kolónia večerníc. "Keď sme vošli do bytu, veľmi skoro sme zabudli na našu predstavu, že ako obvykle zoberieme pár netopierov a odídeme. Boli totiž všade. Asi 500 na záclonách, ostatné v knihovni, pod kobercom, vo váze, v lustri, za obrazmi... Napočítali sme ich spolu asi 700. Spočiatku sme ich rukami zbierali z nám dostupných miest, dávajúc pozor na tie, ktoré sa pohybovali na zemi. Keď začali lietať a my sme sa prepracovali k oknu, postupne sme ich zhŕňali von. Pomohli nám k tomu aj rezké tóny hudby, ktorú sme im pustili, aby ich odradila od priestoru." Keď z izby odletel posledný netopier, bola majiteľa bytu rada. No čakala ju ešte jedna nepríjemnosť - dať izbu do pôvodného stavu. Dvojdňová prítomnosť 700-kusovej kolónie večerníc ju totiž zmenila na nepoznanie. Na mysli máme trus, ktorý sa nachádzal všade...

"Niektoré netopiere neodleteli ďaleko. Na druhý deň sme dostali hlásenie, že sa objavili v podnikateľskom centre na Pražskej ulici. Niekoľko sa ich dostalo aj do okolitých panelákov. Stačila drobná škára či diera v rozbitom okne, oni sa ňou ľahko prestrčili. Napríklad na Pražskej 11 sa netopiere ukryli do poštových schránok. Dnu sa dostali, ale von už nie. Keď sme ich prišli vyslobodiť, z každej dierky schránky trčal jeden malý ňufáčik." Asi 50 netopierov z bytu na Toryskej sa ochranárom podarilo okrúžkovať. O dva týždne im kolegovia od Silice, čo je asi 50 km od Košíc, hlásili, že tam "naše" netopiere už prišli zimovať.

Iný prípad je z Tornale. Pri rekonštrukcii námestia boli spílené staršie stromy, ktorých dutiny využívali netopiere na prespanie. Ochranárov zavolali neskoro. Mnoho zvierat zahynulo pri otrase, ktorý vyvolal pád spíleného stromu. "Kuriózny prípad sme riešili pri Ružíne. Istý chatár nemohol predať chatu, lebo tam bolo cítiť čudný zápach. Vyšlo najavo, že v podkroví prespávala doteraz najväčšia známa, asi 500-kusová kolónia samičiek netopiera fúzatého." Keď odleteli na zimovisko, chatár utesnili všetky škáry. Kým on sa "problému" zbavil, jeho kolegovi pribudol. Netopiere sa totiž na jar nasťahovali k susedovi...

Netopierom sa páči aj v oboch najväčších košických nemocniciach. Do novej na Terase občas vletia cez otvory na vzduchotechnike, keď sa zo strechy dostanú až na 7.poschodie. Inokedy im stačí pootvorené okno, ktoré po sebe nechajú fajčiaci pacienti. V nemocnici na Rastislavovej ulici neraz využili dieru v rozbitom skle. Našťastie, zdravotnícky personál sa už naučil, ako okrídlených votrelcov dostať von...

Život ohrozujúce sa pre netopiere stáva zatepľovanie budov. Mnohé totiž prespávajú v škárach medzi panelmi či vo vetracích otvoroch. Hoci by si úradníci stavebných úradov a stavebné firmy mali overiť, či obložením stien polystyrénom "nezamurujú" za živa aj netopiere, nerobia to. "Máme prípad z Prešova, kde v jednom z bytov vytekala zo steny v kuchyni a v obývačke mazľavá tekutina. Majiteľka tvrdila, že deti z nej dostali alergiu. Vyšlo najavo, že robotníci, ktorí špárovali panely, uväznili v štrbinách aj kolóniu netopierov. Tie zahynuli a začali hniť. Robotníci museli zateplenie rozobrať, priestor vyčistiť a panely znova zatepliť."

Hoci majú ľudia odpor k netopierom aj z obavy, že prenášajú besnotu, podľa M. Fulína sú známe iba tri také prípady. Za všetkými bolo neodborné chytanie zvierat, ktoré sa dostali s ľuďmi do kontaktu. Najlepšou ochranou je mať na okne sieťku proti hmyzu. A ak sa netopier predsa dostane do izby, stačí na neho hodiť handru a tú potom vytriasť. Určite sa nedoporučuje netopiera zabíjať. Je to chránený živočích, ktorého spoločenská hodnota sa pohybuje od 2 000 do 10 000 korún.

Vták, akého sme ešte nevideli: Biely vrabec!

LONDÝN - Uvidieť v prírode vrabca-albína je skutočná vzácnosť.

 

Bieleho vrabca na prechádzke každý deň nestretneme.

 

http://www.novinky.cz/clanek/150694-video-unikatni-zabery-delfinu-zachranujicich-umirajiciho-druha.html

 

Sedmiletý kluk naházel cenné plazy krokodýlům

 

Moloch horridus

Moloch horridus

Sedmiletý chlapec napáchal neuvěřitelné škody v centru pro plazy v zoo v australském městě Alice Springs. S úsměvem zabil ve středu během půl hodiny třináct vzácných plazů. Některé naházel krokodýlům. Podle ředitele zoo Rexe Neindorfa, je škoda jen obtížně vyčíslitelná, protože se jednalo mimořádné vzácné druhy, navíc o dospělé jedince.

ALICE SPRINGS

Půlhodinové řádění dítěte zachycují bezpečnostní kamery. Chlapec ráno přeskočil plot zahrady a s úspěchem se vyhnul senzorům alarmu. Některé z plazů ubil kameny, další naházel přes dvojitý plot okolo nádrže s krokodýly. Vnější bariéru k 3,3 metru dlouhému mořskému krokodýlovi Terrymu se pak pokusil strhnout.

Mezi oběťmi jeho řádění jsou dva velmi vzácné exempláře pouštního trnitého ještěra molocha ostnitého (Moloch horridus), který se živí mravenci a jehož šupiny umí nasávat vodu. Dále zabil dvě agamy vousaté (Pogona vitticeps), čtyři modrojazyčné tilikvy západní (Tiliqua occipitalis), což vzácný druh zavalitého scinka s krátkými končetinami, dlouhý asi půl metru, který se může dožít až třiceti let, želvu a dvacet let starého varana.

„Skutečnost, že sedmileté dítě může napáchat takovou spoušť za tak krátkou dobu, je neuvěřitelná," řekl ředitel.

Chlapce odvedla policie, ovšem vzhledem k nízkému věku jej nemůže potrestat. V Severním teritoriu lze trestat jen děti nad deset let. „Budeme se soudit s jeho rodiči, kteří ho v té době pravděpodobně měli hlídat.“

 

Roháč obyčajný

Vidieť v prírode nášho najväčšieho chrobáka roháča obyčajného je naozaj veľkým zážitkom. Podarí sa to málokomu. Vo viacerých lokalitách Slovenska je totiž jeho výskyt skôr zriedkavosťou. Velikán chrobákov sa v týchto dňoch ukázal zvolenským záhradkárom. Samčeka roháča si všimli, ako sa niekam ponáhľa po ceste. Ochotne vyliezol na ruku človeka, aby ho premiestnila do bezpečia.
Roháče sú vraj indikátormi životného prostredia. Podľa pracovníka banskobystrickej Slovenskej agentúry životného prostredia ide o ojedinelý kus. „Roháče sa v takejto veľkosti okolo Zvolena vyskytujú veľmi málo. Nemajú tu také dobré podmienky na život ako v listnatých lesoch, dubinách na juhu a juhozápade Slovenska,“ povedal. Dostať sa sem mohol ešte ako larva v privezenom dreve, alebo v starom kláte, čo si záhradkári odniekiaľ priniesli. Vyvíja sa v starých spráchnivených listnatých stromoch. Spoznáme to podľa veľkých otvorov na dreve, odkiaľ sa potom vyhryzie von. Podľa toho sa dá určiť, kde larvy môžu byť.
Roháče sa živia starým lístím a rozloženou hmotou dreva, čím napomáhajú ozdravnému procesu v prírode. Zdravé stromy nenapádajú. Preto prírodovedec odporúča staré drevo ponechať, nepáliť a nevyhadzovať. Je dobré pozhovieť a nechať to drevo alebo kláty v záhrade, kým sa larva úplne nevyvinie.
Vývin larvy roháča trvá od troch do päť rokov. Dospelý chrobák však žije len niekoľko týždňov. Samček po párení hynie. Samička po nakladení vajíčok. Ich sezóna je v júni a júli. Možno ich vidieť aj cez deň, ale sú skôr súmračným až nočným druhom. Samček je zaujímavý, najmä keď lieta. Parohami je naklonený dopredu, pripomína helikoptéru.
Parohy roháča sú vlastne hryzadlá, ktoré využíva najmä pri súbojoch o samičky. Roháče sa zakliesnia do seba a ten, kto toho druhého odstráni od podkladu a prevráti ho na chrbát, vyhráva. Roháč je zákonom chránený. Znamená to, že je zakázané zasahovať do jeho životného prostredia či loviť ho v akomkoľvek štádiu jeho vývoja.

 

Pichajú ako blesk!

Slnko, pláže a more sú pre mnohých z nás nenahraditeľným oddychom! Státisíce Slovákov si na nich každoročne regenerujú unavené telá a ubolené duše. No vytúžený relax môže byť razom fuč. Vo vodách morí a na vyhriatych plážach letovísk číhajú potvory, ktorých uhryznutie vás rozhodne nepoteší!

 

Vo všetkých moriach a oceánoch sa pohybujú pŕhlivce ako morské sasanky, medúzy a polypy. Ich jed spôsobuje na ľudskej koži silné podráždenie a príznaky ako pri popáleninách. Na povrch vystúpia bubliny a hlboká bolesť. 

 

 STRAŠIAK: Kamenná ryba sa vie neuveriteľne maskovať.

 

 V ÚTESOCH: Ostnatec veľký bodne a zanechá hlbokú ranu.


Najmä medúz sa v slaných vodách vyskytuje niekoľko rozličných druhov. Ohnivá medúza v Baltskom mori je pri plávaní síce nepríjemná, no nie príliš nebezpečná. V teplejších vodách žijú omnoho väčšie a jedovatejšie ako ona. Ich „pohladenie“ môže byť dokonca smrteľné. Obzvlášť obávaná je v tropických a subtropických moriach portugalská galéra prezývaná aj „modrá fľaška“, svetelná medúza v Stredomorí a v tropickom a subtropickom Atlantiku, kompasová medúza v trópoch a Pacifiku a kocková medúza vo vodách juhovýchodnej Ázie a Austrálie. 

 

 

 JEŽKOVIA: Nepríjemné ostne môžu ranu zapáliť.


Napadnutú pokožku je ideálne potrieť kyselinou octovou alebo citrónovou. Potom ranu prepláchnuť v slanej vode, v žiadnom prípade nie normálnou. Niekedy vraj pomáha posypať miesto suchým pieskom, prípadne poliať octom alebo alkoholom. Popŕhlenie môže vyvolať aj poruchu krvného obehu alebo alergický šok. Vtedy volajte ihneď lekára.

 

 

 NENÁPADNÁ: Kocková medúza.

 

 SVETELNÁ MEDÚZA: Jej dotyk môže znamenať smrť.

Ďalší „pichači“

Nepríjemní sú aj morskí ježkovia. Nenápadne sedia na kameňoch, kde ich nikto nevidí. Jeden krok a okamžite máte v nohách malé ostne. Kvôli malým háčikom sa z kože veľmi ťažko vyťahujú. Jedovaté nie sú, no z nôh ich vyberte čo najskôr, aby sa rana nezapálila. Ideálne je preto nosiť topánky na plávanie. 

 

 „MODRÁ FĽAŠKA“: Portugalská galéra je jednou z najjedovatejších medúz. Rada sa vystrkuje aj na hladinu. (dole)


Obrovské problémy dokážu narobiť kamenná, ohnivočervená a škorpiónia ryba. Nie sú si síce podobné, no jedno majú spoločné: jedové ostne. Zväčša na ne naďabíte medzi tropickými skalnými útesmi. Torpédo hrotnaté a ostnatec veľký číhajú v plytčinách v blízkosti pláží. Na pohľad krásne zvieratá by ste však nemali určite ohmatávať. Ich bodnutia zanechajú hlboké a bolestivé rany. A prvá pomoc: ranu máčať slanou vodou a priložiť rozohriaty obklad. Teplom totiž rybí jed stopnete. 

 

 

 Ohnivočervená ryba

 

V zahraničí sa treba mať na pozore aj pred hadmi. Najjedovatejší z nich, tajpan, žije v Austrálii a podľa viacerých zdrojov je jeho jed až 60-krát silnejší ako u kobry. Škorpióny sú zase lišiaci a s obľubou sa „zašijú“ do topánok a uterákov.

 

Hrozba po slovensky

Aj výlety po našich horách a lúkach môžu skončiť zranením! Jediným jedovatým voľne žijúcim tvorom je vretenica severná, no pribúda aj prípadov, keď šikovné exotické plazy utečú z domácej opatery svojim chovateľom. Väčšina hadích uhryznutí sú „suché“ uhryznutia, čo znamená, že plaz uhryzne, ale nevypustí jed. 

 

 VIPERA BERUS: Vretenica severná je u nás jediný voľne žijúci jedovatý had.

„Po uhryznutí sa treba dať ihneď ošetriť. Treba si všimnúť, aký to bol had, pretože protijed treba vždy zvážiť, inak hrozí alergická reakcia,“ vysvetlil doktor Kačala z nemocnice na Antolskej v hlavnom meste. V prvých sekundách po útoku hada sa zase odporúča uviazať miesto nad ranou, aby jed nesmeroval k srdcu.

  



Aj vy máte psa alebo mačku? Buďte opatrní!

Parazity domácich miláčikov môžu nakaziť aj vás!

 

 

Dbajte na správne odčervovanie vašich šteniatok. 

 

Všade naokolo totiž číhajú cudzopasníky, ktoré ohrozujú nielen vaše domáce zvieratká, ale môžu byť nebezpečné i pre vás a vaše deti. Ľudia väčšinou poznajú len vonkajšie parazity, ako napríklad kliešťa či voš. Tie vnútorné sú však oveľa nepríjemnejšie. Ako ich rozpoznať a ako sa pred nimi účinne chrániť?

Pásomnica parazituje v tenkom čreve. PÁSOMNICA PSIA
Kde sa vyskytuje: Prenášajú ju najmä blchy a vši.
Ako sa dostane do tela: Váš miláčik sa začne hrýzť a škriabať a pritom prehltne blchu, ktorá má v sebe vajíčka pásomnice.
Príznaky pri zvieratách: Chudnutie, aj keď domáceho miláčika dostatočne kŕmite, zježená a matná srsť, striedavé hnačky a zápchy, prípadne vracanie.
Čo spôsobuje človeku: Napáda pečeň, pľúca, mozog (trvalé bolesti hlavy), zvýšená lámavosť a deformácie kostí.

Škrkavky nakladú denne tisíce vajíčok. ŠKRKAVKA PSIA A MAČACIA
Kde sa vyskytuje: Vo výkaloch mačiek a psov najmä na pieskoviskách.
Ako sa dostane do tela: Zjedením vajíčok infekčných lariev pri pojedaní hliny, piesku alebo z nedostatočne očistenej zeleniny.
Príznaky pri zvieratách:
Nafúknuté bruško, chudosť, hnačky, zvracanie, dehydratácia, apatia, kŕčové stavy, výtoky z očí a nosa.
Čo spôsobuje človeku: Napáda zažívací a dýchací trakt, centrálnu nervovú sústavu a spôsobuje ochorenia kože a očí.

Po jeho vniknutí vzniká jazva.MACHOVEC PSÍ A MAČACÍ
Kde sa vyskytuje: Najmä v stredomorských oblastiach na plážach, ale aj v tráve.
Ako sa dostane do tela: Priamo z piesku napáda dolné končatiny ľudí aj zvierat a preniká do kože po ich pristúpení.
Príznaky pri zvieratách: Po preniknutí kožou putuje larva pod pokožkou. Miesto výskytu sčervenie, je zapálené a bolí.
Čo spôsobuje človeku: Miesto vniknutia sa podobá na jazvu (zhruba 5 až 10 cm) a je sčervenané.

AKO SPRÁVNE ODČEROVAŤ

1. odčervenie šteniatka

14 dní po narodení

2. odčervenie šteniatka

4 týždne po narodení

3. odčervenie šteniatka

6 týždňov po narodení

4. odčervenie šteniatka

8 týždňov po narodení

5. odčervenie šteniatka

10 týždňov po narodení

6. odčervenie šteniatka

3 mesiace veku

7. každý mesiac až do veku pol roka šteniatka



Mačiatka a mačky:
- prvé ošetrenie vo 4. týždni
- od 4. týždňa do 3 mesiacov každé 2 týždne
- od 3 do 6 mesiacov mesačne
- dospelé voľne sa pohybujúce mačky 4-krát ročne

Dospelé psy:
- pravidelne 4-krát ročne
- ak sú parazity v truse po odčervení, podáme liek ešte po 14 dňoch

ODČERVOVACIE PRÍPRAVKY

Drontal Plus 35 kg (pes, 1 tableta)

199 Sk/6 €

Drontal Plus Flavour do 10 kg (pes, 1 tableta)

67 Sk/2 €

Banminth pasta 10 g (pes)

199 Sk/6 €

Pratel (pes aj mačka, 1 tableta)

27 Sk/0,80 €

Vitaminth pasta 10 ml (pes aj mačka)

275 Sk/8,50 €

Vermox (človek, len na predpis)

doplatok 13,50 Sk/0,40 €

Poznámka: Ceny sú len orientačné

 

 

Pozor na škrkavky

Aj vaše dieťa by svojho psieho miláčika najradšej zjedlo od lásky? Nie je to vždy bezpečné. Viete, čo je schopná narobiť v ľudskom tele napríklad škrkavka?

 

Vajíčka škrkaviek si prinesiete do bytu aj na topánkach, ktorými ste stúpili do psieho či mačacieho pozdravu. Prenášačmi škrkaviek môže byť váš vlastný pes či mačka aj napriek tomu, že ich pravidelne odčervujete. Vajíčka škrkaviek sú totiž veľmi odolné, vyžijú až päť rokov, nezničí ich horúca voda ani dezinfekčné prostriedky. 
  Prakticky všetky miesta, kde sa pohybujú neodčervené psy, sú zamorené vajíčkami škrkaviek. Najviac ich produkujú šteniatka, sučky, ktoré vrhli mláďatá, ale aj mačky.

 

 ŠKRKAVKA: V našom tele sa dostane do pľúc, pečene, srdca, svalov aj oka.

Dajte vyšetriť aj trus

Pri nákaze larvy škrkaviek cestujú v našom tele. Krvnou cestou sa dostávajú do pľúc a rôznych orgánov vrátane pečene, srdca, mozgu, svalov a oka. Spôsobujú nebezpečnú chorobu toxokarózu. 
Ak sa nezachytí včas a nezačne liečiť, môže zapríčiniť dokonca slepotu! „Ak sa vaše dieťa sťažuje, že ho bolí bruško, strká si prsty do nosa a svrbí ho konečník, treba preliečiť nielen dieťa, ale celú rodinu na parazity,“ odporúča veterinárka. 
Zvieratá treba odčervovať najmenej raz za tri mesiace tabletami, ktoré predpíše veterinár. Najmä mačke sa však podávajú veľmi ťažko, preto je na trhu aj prípravok, ktorý sa zvieraťu nanáša na kožu medzi lopatkami. Raz za rok dajte vášmu miláčikovi preventívne vyšetriť trus. A deti, milujúce zvieratká, musíte naučiť zvýšenej hygiene.

 

Bociania reality šou

 

 

 

  

   

Jediný na Slovensku monitorovaný bocianí párik sa v Zlatých Moravciach pripravuje na rodičovstvo. Ich dvorenie, párenie či kŕmenie si každý môže pozrieť aj naživo na internete. Zo záberov sa ochranári dozvedia podrobnosti o živote týchto sťahovavých operencov. 

Kameru sme pár metrov od hniezda namontovali pri príležitosti dňa vtákov, hovorí  iniciátor prvej bocianej reality šou u nás. Hniezdo tu postavili pred piatimi rokmi. Odvtedy sa doň pravidelne vracia párik dlhonohých vtákov. Prvý vždy prilieta samec.Obzrie si hniezdo a pripraví ho pre samičku.

 

Svoje sídlo si neustále dobudovávajú, a tak po niekoľkých rokoch môže byť vysoké aj 1,5 metra a vážiť až 100 kíl. 

 

Prvá kamera, ktorá monitoruje hniezdo bocianov, poslúži aj na vedecké účely. „Vidíme, čo konzumujú, ako si upravujú hniezdo.

Pred pár dňami predviedli aj akt párenia.  Ochranári pripravujú aj kameru na nočné videnie.


Na Slovensku je celkovo asi 1 600 bocianích hniezd. Jeden pár vychová za rok v priemere dve až tri mláďatá.



Online zábery bocianieho párika si môžete pozrieť na stránkach:

HYPERLINK http://www.vtaky.sk www.vtaky.sk,

HYPERLINK http://www.bociany. sk, www.bociany. sk,

HYPERLINK http://www.pake.sk www.pake.sk

 

Rysy majú nový výbeh

KOŠICE – Veľkou trpezlivosťou sa musia vyzbrojiť návštevníci košickej zoo, ktorí by chceli vidieť momentálne najväčšiu atrakciu – rysy. Od víkendu je párik rysov ostrovidov v novom, väčšom a krajšom výbehu a zatajuje sa.

  Rysy si 2 000 štvorcových metrov veľkú plochu so stromami a hustými kríkmi určite pochvaľujú, ale ľudskí zvedavci to majú ťažšie. Už na ne nemôžu „zízať“ ako predtým, keď im vo výhľade nič neprekážalo. Naše najväčšie mačkovité šelmy si totiž obľúbili práve husto zarastený priestor a tam dokážu vylihovať celé hodiny. Len občas vystrčia hlavu a až navečer začínajú byť aktívnejšie. Situácia by sa mala zlepšiť v teplejších dňoch, keď sa zvyknú vyvaľovať na slniečku. 

 

 RYS OSTROVID: Rád sa vyvaľuje na slnku.

 

Návštevníci na ne môžu čakať v štyroch nových vyhliadkových vežiach a dúfať, že sa rysy predsa len objavia. 
„Tento nový výbeh nás stal vyše milión korún a 550-tisíc korunami prispeli sponzori. V budúcnosti chceme vyhliadkové veže ešte zastrešiť,“ povedal riaditeľ zoo Štefan Kollár. Na lepšie časy sa blýska aj tigrovi. I on by už čoskoro mal dostať nový, väčší výbeh.

 

 PÁRIK RYSOV: Ide sa pred zvedavcami skryť do húštia.

  

Rys ostrovid 
Žije v zmiešaných a ihličnatých lesoch. 
Je vysoký okolo 70 cm a jeho hmotnosť je asi 20 kíl. Dospelý samec môže vážiť až 35 kíl. 
Samica rysa rodí 2 až 4 mláďatá. 
Pohlavnú dospelosť dosahuje medzi druhým a tretím rokom. 
Potravou rysa sú srny, menšie zvieratá a hlodavce. 
Má výborný zrak. Za denného svetla vidí zajaca na 300 metrov a srnu na 500 metrov.

 

 VYHLIADKOVÉ VEŽE: Môžete z nich striehnuť na rysy.

  

Zoologické záhrady

chcú lákať novými zvieratami a výbehmi

KOŠICE - Slovenské zoologické záhrady chcú v blížiacej sa sezóne návštevníkov lákať novými zvieratami, prestavbami výbehov či vybudovaním detských zooparkov.

 

V Bojniciach

Dokončíme ďalšiu časť detskej zoo, pribudne výbeh pre veľmi ohrozené sysle pasienkové. V detskej zoo budú mať deti možnosť prísť do priameho kontaktu s domácimi zvieratami, ale aj zmenšeným plemenom indiánskeho koníka.

Riadnu sezónu začnú začiatkom mája, v tom čase otvoria aj expozíciu žiab. 

V bratislavskej zoo

Budujú nový pavilón pre opice a dokončia prestavbu detského ihriska . Túto sezónu by tam mal pribudnúť samec hrošíka a zubra. Na ďalších dovozoch zvierat sa ešte  pracuje. Medzi najväčšie atrakcie  patria mačkovité šelmy či žirafy.

Návštevníkov chcú prilákať aj prednáškami opatrovateľov. Tí budú pred výbehmi hovoriť o starostlivosti a zaujímavostiach života vystavených zvierat.

Riadna sezóna sa v zoo začne 1. apríla, dovtedy je zoo otvorená podľa mimosezónneho poriadku.


V košickej zoo

sa najväčšou atrakciou určite stanú tučniaky a nový, prírodný výbeh pre rysy. Tučniaky doteraz v tejto zoo neboli, do Košíc by mali priviezť päť až sedem zvierat. Pre rysy vybudovali jedinečný prírodný výbeh s rozlohou 2000 metrov štvorcových. Návštevníci budú najväčšie slovenské šelmy pozorovať aj zo špeciálnych rozhľadní.

 V kavečianskej zoo sa po troch rokoch opäť narodila lama guanako, čo považujú za úspech. O sedem členov sa rozrástla aj rodina muflónov obyčajných, v posledných dňoch pribudlo šesť kamerunských kozičiek a jedna koza karpatská. Ďalšie zvieratká pricestovali z iných zoologických záhrad.

"Doviezli sme vodárky jeleňovité a samca lamy krotkej, prepelice kalifornské a v karanténe sú ešte krokodíly čelnaté. Z Hannoveru sa nám podarilo kúpiť sovu snežnú, ktorá je veľmi vzácna. Chceli by sme vytvoriť nový chovný pár, ale chýba nám samica. Zrejme bude z Krakova," dozvedeli sme sa od riaditeľa Štefana Kollára.



V Spišskej Novej Vsi

čaká na návštevníkov  zoo nový výbeh pre tigre. Tiger Sidy bude mať najluxusnejší apartmán spomedzi všetkých zvierat v zoo. Sidy sa narodil v novoveskej zoo pred 11 rokmi. Tiger ussurijský má rád vodu, preto v jeho výbehu budujú bazén.

Priestor na pohyb je rozsiahly, z troch strán obohnaný plotom, z jednej strany sklom, za ktorým si návštevníci pozrú Sidyho zblízka.

 

Od minulej sezóny v nej pribudol krokodíl – kajman okuliarnatý, červenokrké kengury, lemur a jelene sika.

Ďalšou novinkou bude aj arborétum – parková zbierka živých drevín. Maskotom spišskej zoo, v ktorej majú 60 druhov zvierat, je už 15 rokov šimpanz Jupi (30). 

 

                                                                                                                                                     

MASKOT ZOO ŠIMPANZ JUPI: Zahral si aj v seriáli Safari.                                                        

 

V mladosti ho vychovávali v rodine, kde pochytil a odkukal veľa ľudských návykov. Šimpanz Jupi si zahral hlavnú zvieraciu úlohu v seriáli Safari, ktorý natáčali v bojnickej zoo. Vlani navštívilo spišskú zoo takmer 70-tisíc ľudí.

Vstupné pre dospelých je 40 korún, pre deti a dôchodcov polovica.

 

 LEV PÚŠŤOVÝ

 

 JAGUÁR AMERICKÝ

 

  TOHTOROČNÁ NOVINKA: Kajman okuliarnatý.

    

                            

 LEMUR KATA: Je tiež novinkou v spišskej zoo.

Vodiaci pes nie je na hranie

 

Čierna labradorka Bronny je zo vzácneho rodu. Štyridsať generácií jej predkov totiž malo skvelé predpoklady stať sa vodiacimi psami, hovorí riaditeľka Výcvikovej školy pre vodiacich psov Jarmila Virágová. Hoci samotná Bronny vodiacim psom nie je, ako chovná sučka má nevyčísliteľnú hodnotu. Jej šteniatka môžu nevidiacim poskytnúť neoceniteľné služby. Vidieť za nich. A to je pre nevidiaceho viac, ako všetko bohatstvo sveta.

* Cvičiť také krásne a múdre psy musí byť skvelá práca, nie?

Pracovať so psami je krásne, ale málokto si vie predstaviť, koľko peňazí a trpezlivosti stojí výcvik vodiaceho psa. Už len obstarať si chovnú sučku je náročné, nehovoriac o zháňaní psa na jej krytie v zahraničí, pretože na Slovensku nijakého vhodného nemáme. Zahraniční kolegovia nechápu, že od psov vlastne nikdy nemáme voľno. Oni totiž prídu ráno na ôsmu do práce, odtrénujú štyroch psov, o štvrtej ich vrátia do obrovského strediska a idú domov. Ja o štvrtej popoludní ešte len začínam tréning po tom, čo sa vrátim z inej práce. Pes býva u mňa doma a musím ho brať aj na dovolenky, lebo by sa oň nemal kto starať.

* Prečo to robíte? Mali ste v rodine niekoho nevidiaceho?

Nie, začalo sa to láskou ku psom. Hoci pôvodne som trénovala kone, psy som mala vždy rada. Pred 11 rokmi za mnou prišla kamarátka a spýtala sa ma, či jej nepomôžem vycvičiť šteniatko. Vedela som, že výcvik vodiaceho psa je čosi celkom iné ako bežný výcvik k poslušnosti. Bola to pre mňa výzva. Keď sme ho vycvičili, zobrala som si na tréning ďalšieho psíka.

* Prečo sú vodiacimi psami väčšinou labradorské retrievery?

Labrador spĺňa všetky požiadavky na vodiaceho psa: má vhodnú povahu a je stredne veľký, takže sa s ním ľahko nastupuje do autobusu aj do auta. Aj jeho srsť sa opatruje veľmi jednoducho. Na vodiaceho psa už boli vycvičené aj rotvajlery, dogy či dobermany a iné, ale to sú skôr výnimky. Pravda, ani z každého labradora nemusí byť vodiaci pes. V priebehu pol druha roka musíme až 60 percent psov vyradiť, pretože výcvik z nejakého dôvodu nezvládajú.

* Aké býva prvé stretnutie nevidiacich so svojím psom?

Keď tréner odovzdáva vycvičeného psa, musí byť trochu psychológom. Nevidiaci bývajú vo veľkom strese, pretože veľa z nich psa nikdy predtým nepohladkalo. Nie preto, že by sa ho báli. Prejdú okolo psa a ani nevedia, že tam je. Nikdy im nikto nepovedal: čupnite si a pohladkajte si psa. Zrazu dostanú pomocníka a musia sa všetko učiť: akú má pes povahu, ako s ním zaobchádzať, naučiť sa všetky povely.

* Koľkých psov vycvičíte ročne? Aký je o ne záujem?Ročne zhruba šiestich a momentálne máme 12 žiadostí z celého Slovenska.
Žiaľ, máme obmedzené možnosti. Vždy preverujeme, či nevidiaci psa naozaj potrebuje. Ak má totiž človek veľké zvyšky zraku, vidí priveľa na to, aby mal vodiaceho psa. Napríklad zrakovo postihnutý matne vidí v diaľke stenu. Jeho mozog rozhodne, že ju treba obísť v polomere 2 metre. Pes rozhodne o pol metri. Keďže predstava človeka o nebezpečenstve je silnejšia, ako vôľa nechať sa viesť psom, psa strhne. A keď to urobí zopár ráz po sebe, pes pochopí, že človek jeho pomoc nepotrebuje. Vypne sa, podriadi sa mu a stane sa normálnym psom. Do výcviku psa sa však investovalo priveľa peňazí a citov, aby sme ho rozdávali len ako hračku.

* Komu dávate psa najradšej?

Človeku, ktorý chce v živote zabojovať a niečo zmeniť. Chce chodiť von, na poštu, nakupovať, navštevovať priateľov, chodiť na koncerty. Jednoducho chce žiť normálny život. Keď niektorí ľudia prídu o zrak, celý svet sa im prevráti naruby. Pes to môže zmeniť. Donúti človeka chodiť von a nadväzovať priateľstvá. Psíka dáme aj ľuďom, ktorí nepracujú, no chcú chodiť na prechádzky. Pes totiž dennodenne musí chodiť von a pracovať.

* Vždy si pes a pán porozumejú?

Dvojice zostavujeme aj podľa osobného pohovoru s nevidiacim. Potrebujeme poznať jeho temperament a pohybovú aktivitu. Niektorí ľudia sú veľmi hraví, humorní, iní sú, naopak, zádumčiví. Človeku, ktorý nemá zmysel pre humor, sa nehodí živý pes, ktorý bude stále vymýšľať a tlačiť mu niečo do ruky, lebo ho to bude otravovať. Ten potrebuje pomalého, pohodlného psa. Temperamentnému človeku zasa pasuje pes, ktorému sa nebude leniť ísť sedem ráz von.

* Koľko trvá, kým vznikne zohraný pár?

Začiatky bývajú ťažké. Pes príde k človeku, ktorý dovtedy zväčša nijakého psa nepohladkal. A zrazu sa oň má nielen starať, ale ešte mu aj prejaviť lásku. Ľuďom najskôr vysvetlíme, že bez lásky vzťah nebude fungovať. Pretože pes v okamihu, keď ho dávame nevidiacemu, stratil všetko, čo doteraz mal: našu lásku. My sme ho zradili a on vôbec nechápe, prečo ho tam nechávame. Chce ísť s nami, ba si aj poplače pri dverách. Niektorým ľuďom je psa ľúto, objímu si ho, mojkajú sa s ním a pes získa zázemie. Vtedy to ide rýchlo.

* Vrátili vám niekedy psa?

Iba raz. Mali sme jedného kuriózneho nevidiaceho, ktorý bol veľký turista. Tvrdil, že pes ho pri pochodoch zdržiava. Ten človek nepotreboval psa, ale horolezeckého sprievodcu. Veľa chodil a psa nevedel využiť. Rozčuľovalo ho, že pes chodí pomaly a nie cvalom.

* V čom sa líši vodiaci pes od normálneho rodinného psa?

V tom, že sme ho naučili v určitých situáciách samostatne myslieť a rozhodovať za človeka. Bežným výcvikom dosiahneme len to, že pes počúva na povel sadni, ľahni, ku mne. Skrátka poslúcha v každej situácii. Vodiaci pes nemôže poslúchnuť pána v každej situácii. Pes musí vedieť vyhodnocovať situácie, ktoré sú pred ním. Napríklad s pánom dennodenne chodí domov po tom istom d chodníku. Jedného dňa je však chodník c prekopaný, lebo sa opravuje potrubie, a jeho p pán o tom nevie. Takže ide, len pes zrazu p začne spomaľovať, až sa zastaví a nejde z ďalej. Aj keď pán kričí, aby išiel a zvýši ď tlak, pes zostane pokojný. Nakoniec ho tl odvedie iným smerom. Ak by pes psychický o tlak nezniesol a na tretí raz svojho pána tl poslúchol, človek by si mohol ublížiť.

* Unesie pes psychický tlak?

Nie každý, práve preto sa z výcviku toľko psov vyraďuje. Vodiaci pes sa t nemôže dívať po chrobáčikoch, iných n psoch či ľuďoch. Musí sa pozerať p dopredu a monitorovať priestor pred človekom. Pes sa tiež musí naučiť človekom potlačiť vlastné pocity. Keď pôjde okolo jeho psí kamarát a v ceste bude prekážka, nemôže sa hrať s kamarátom, ale musí obísť prekážku, aby sa jeho pán nezranil. Niektoré psy takúto zodpovednosť neunesú, nech by človeka akokoľvek milovali. Začnú byť nervózne, keď sa pán pošmykne a spadne - nevedia, či spravili chybu, alebo čo sa stalo. A nervózny pes sa vypne ako rádio. Pán mu povie, ukáž schody a pes si sadne. Jeho mozog už zo stresu nie je schopný spracovať povel. Takého psa dáme do normálnej rodiny.

* Čo nedokáže ani najlepší vodiaci pes?

Nevie rozoznať farby na semafore. Dovedie svojho pána k priechodu, ukáže mu obrubník a zostane tam stáť, kým mu pán nedá povel. Preto máme ťukacie semafory. Ak na priechode nie sú, nevidiaci sa opýta okoloidúcich. A pes tiež nepozná, akou rýchlosťou ide auto. Ale zato vie veľa skvelých vecí -napríklad ak by vietor pánovi odfúkol čiapku, okamžite po ňu trieli. Zbiera aj vreckovky alebo čokoľvek, čo človeku spadne.

* Ako okolie reaguje na vodiace psy?

Stále ma šokuje, keď vojdeme s riadne označeným psom do obchodu (má biely postroj s bielou rúčkou) a niekto na nás vykríkne: kam sa trepete s tým psom? Ja to ešte nejako znesiem, horšie je, keď zaúčame klienta a stane sa to jemu. Keď trénujem psa v Rakúsku, je to veľký rozdiel. Všetci uskakujú z cesty a otvárajú nám dvere, ktorými chceme prejsť. Musím dopredu volať: prosím vás, nechajte tie dvere zatvorené, trénujeme. Postoj k zvieratám je tam celkom iný.

***

Jarmila Virágová, 43

Pôvodne trénerka koní, výcviku vodiacich psov sa venuje od roku 1995. Od roku 2006 je riaditeľkou Výcvikovej školy pre vodiacich psov Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (www.unss.sk). 

Celosvetovo uznávaný rebríček inteligencie psov:

Najmúdrejšie a najhlúpejšie

Hádam každý chovateľ považuje svojho psa za najmúdrejšieho na svete. Je to však pravda? Americký vedec Stanley Coren, ktorý vypracoval aj inteligenčný test pre psy, sa pokúsil dať odpoveď na túto otázku. Zostavil rebríček 79 plemien podľa ich pracovnej inteligencie.

 

NAJMÚDREJŠIE PSY

1. Borderská kólia
Atraktívny pes so živou povahou. Výnimočne učenlivý, najlepšie poslúcha. 
Cena od 6-tisíc Sk (190 €)
 
2. Pudel
Priateľský, veselý a verný. Extrémne vnímavý k okoliu.
Cena od 3-tisíc Sk (90 €)
 
3. Nemecký ovčiak
Tento pes je dobrý záchranár a strážca
Cena od tisíc Sk (30 €)
 
4. Zlatý retriever
Je svojmu pánovi hlboko oddaný, veľmi miluje celú rodinu.
Cena od 6-tisíc Sk (190 €)
 
5. Doberman
Výborný spoločník a obetavý ochranca rodiny.
Cena od 3-tisíc Sk (90 €)
 
6. Šeltia
Je živá, pohyblivá a učenlivá. Vyžaduje citlivý prístup.
Cena od 3-tisíc Sk (90 €)
 
NAJHLÚPEJŠIE PSY
 

1. Afganský chrt
Dôstojne vyzerajúci pes, nezávislý, k majiteľom rezervovaný.

Cena od 8-tisíc Sk (250 €)

 
2. Basendži
Temperamentný pes. Je hravý a veselý, s vyrovnanou povahou.
Cena od 9-tisíc Sk (280 €)
 
3. Buldog
Oddaný, ale často aj tvrdohlavý pes. Výborný spoločník a strážca.
Cena od 8-tisíc Sk (250 €)
 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.