Choď na obsah Choď na menu
 


Lesy

10. 7. 2008

Motorky ničia pamiatku

Vlastníci lesov sú stále bezmocní proti ničeniu ich majetku bezohľadnými jazdcami.

KREMNICA. Motorkári na terénnych motorkách a jazdcom na štvorkolkách už nestačia lesy, najnovšie rušia aj okolie barokovej kremnickej kalvárie. Bezohľadní jazdci brázdia nielen cesty v okolí kalvárie, ale trúfnu si priamo na serpentíny, ktoré lemujú zastavenia krížovej cesty. Jednu z kaplniek už poškodili. Kalváriu sa podarilo po rokoch obnovy odovzdať verejnosti iba vlani.

Nemáme páky, ako ich prichytiť, keďže nemajú evidenčné čísla. Kaplnku našťastie nepoškodili vážne, odlomila sa iba časť z rohu, povedal  predseda občianskeho združenia Kalvária. Cesta so serpentínami je úzka a kaplnky sú zväčša umiestnené v zákrutách. Kalvária sa nachádza vo vyhlásenom chránenom území banských diel v okolí mesta.

Doda,že legislatívne vôbec nie je podchytené, ako sa s týmto neduhom vyrovnať v historicky významných lokalitách.

Mesto je za prísnejšiu legislatívu

S týmto problémom sa stretávajú na celom území kremnických mestských lesov. Tie patria svojou rozlohou k najväčším na Slovensku.

Majitelia lesov a pozemkov by mali mať dostatočné páky na to, ako chrániť svoj majetok, myslí si primátorka. Prvoradé je podľa nej do zákona zakotviť povinnosť nosiť evidenčné čísla.

Je nemysliteľné, aby sa po našich lesoch preháňali takéto dopravné prostriedky bez akýchkoľvek pravidiel. Podľa nášho názoru by sa mali majitelia požičovní preukázať pozemkami, na ktorých by bol vymedzený režim jazdenia. Na Slovensku zatiaľ vládne v tomto smere anarchia a motorkári majú na súkromných pozemkoch voľné pole pôsobenia.

Samospráva Kremnice sa obrátila na ministerstvá pôdohospodárstva i vnútra so žiadosťou, aby sa mohla aktívne zúčastniť na legislatívnom procese.

Zákon pritvrdí

Podmienky jazdy po lesoch má sprísniť pripravovaná novela trestného zákona, ktorá má pred nájazdmi motoriek a štvorkoliek lepšie chrániť predovšetkým národné parky a ich ochranné pásma. Väčšie kompetencie pri riešení tohto problému by však mali mať aj majitelia lesov a pozemkov.

Minister spravodlivosti sa pred časom, vyjadril, že postihy pre nezodpovedných motorkárov budú prísnejšie. Jazda v národnom parku sa bude kvalifikovať ako trestný čin.

 

 

V rezervácii a pri hrade sa premávajú na štvorkolkách!

Na území platí štvrtý stupeň ochrany  Jazdci na štvorkolesových motocykloch sa preháňajú po prírodnej rezervácii v okolí Vinianskeho hradu. Na území pritom platí štvrtý stupeň ochrany. Do boja proti bezohľadným motorkárom sa postavila obec aj ochranári. Lokalitou, kde sa nachádzajú vzácne druhy rastlín, brázdia najmä cez víkendy. Motokrosový okruh si spravili aj z pláže Vinianskeho jazera. 

VINNÉ. Motorkári sa premávajú v juhozápadnej časti Vihorlatských vrchov v Prírodnej rezervácii Viniansky hradný vrch, obci Vinné a pri jazere takmer každý víkend. Ochranári proti ich vyčíňaniu postavili na niektorých lesných cestičkách bariéry v podobe kameňov a stromov. Na jazdcov to však nezaberá. Stromy prepílili a kamene obchádzajú terénnymi štvorkolkami bez problémov. Podľa ochranárov a obce svojím konaním porušujú zákon ochrane prírody, poškodujú vzácne druhy rastlín a plašia zver.

Arogantní jazdci 

Motorkári sa premávajú priamo po vyznačených turistických chodníkoch. Stopy po motorkách vedú aj pozdĺž potoka, ktorý sa vlieva do Vinianskeho jazera. Na štvorkolkách jazdia aj v okolí chatových osád a viníc pod hradom a nad kameňolomom v rezervácii Vinianska stráň, kde tiež platí štvrtý stupeň ochrany. Starosta obce Vinné Jozef Kráľ hovorí, že im motorkári spôsobujú značné problémy. "V jeseni minulého roku sme preto zvolali stretnutie ochranárov a zástupcov úradu životného prostredia. Motorkári sa nám premávajú aj po plážach v okolí jazera, pod hradom a v okolitých lesoch. Bez pomoci polície sa nám tento problém nepodarí odstrániť," vysvetľuje Kráľ. Dodáva, že niektorých motorkárov sa im podarilo zastaviť, ale dohováranie nezaberá. "Sú arogantní. Máme s nimi veľké problémy".

Jazdia aj bez evidenčných čísel

Ochranár a strážca zo Štátnej ochrany prírody Ľubomír Hrinko hovorí, že prekážky v podobe kameňov a stromov na motorkárov nezaberajú: "So štvorkolkami ich obídu a prechádzajú potom cez porasty, čím narobia viac škody." Ochranári podľa neho nedisponujú takou technikou a vozidlami, aby ich dokázali prenasledovať. Niektorých je problém identifikovať, pretože jazdia bez evidenčných čísel. Podľa Hrinka jazdci nielen poškodzujú les, plašia zver, ale ohrozujú aj turistov. Viniansky hrad je atrakciou, ktorú navštevujú turisti a návštevníci Zemplínskej šíravy počas celého roka. "Je to nebezpečné najmä pre deti, ak po turistických chodníkoch lietajú motorky," dodáva Ľubomír Hrinko. V rezerváciách v okolí Vinného je vzácna panónska a karpatská flóra, teplomilné a suchomilné rastliny a lesostepné dreviny. V miestnych bukových, dubových a hrabových lesných spoločenstvách sa zdržiavajú srny, jelene, líšky, ale aj jazvece a vlci. Do rezervácie platí zákaz vjazdu a státia s motorovým vozidlom alebo záprahovým vozom, kočom a saňami. Je tu zakázaný vjazd s bicyklom mimo vyznačenej cyklotrasy, či rozorávať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny.

Polícia: Proti jazdcom zakročíme

Riaditeľ Obvodného oddelenia polície na Zemplínskej šírave Tibor Hlaváč zdôraznil, že polícia proti motorkárom, ktorí porušujú zákon, zakročí. V mnohých prípadoch podľa neho zlyháva spolupráca s ľuďmi, ktorí sa stali svedkami bezohľadnej jazdy. "Často na motorkárov upozornia neskoro, aj niekoľko hodín po jazde, alebo si nezapíšu evidenčné číslo." Podľa riaditeľa sa v tomto smere rozbieha dobrá spolupráca so starostami okolitých obcí. Lokality, v ktorých motorkári jazdia, bude polícia častejšie monitorovať. 

 

Demokracia kontra anarchia

Rómovia z osady Podskalka si z chránených lesov urobili palivovú základňu. Devastujú rezerváciu. Súčasný žalostný stav chránených drevín priam kričí.

HUMENNÉ. Na území Národnej prírodnej rezervácie (NPR) Humenský Sokol je turistom zakázaný akýkoľvek pohyb mimo vyznačeného chodníka. Zakazuje sa tu manipulovanie s pôdou a drevinami. Problémom je, že zákony o ochrane prírody ignorujú obyvatelia z blízkej rómskej osady Podskalka. V okolitých lesoch svojvoľne rúbu drevo. Situácia sa túto zimu zdramatizovala.

Súčasný stav
"Kolóny fúrikov naložených drevom prúdia z okolitých lesov do osady denne," uviedol náš čitateľ, ktorý nám odporučil návštevu NPR Humenský Sokol. "To, čo tam uvidíte, nie je nič iné, ako spúšť," povedal nahnevaný na barbarstvo samozvaných drevorubačov.
Dali sme mu za pravdu. Aktuálna situácia je taká, že v rezervácii, kde je zakázaný výrub stromov, je zhruba každý ôsmy z pôvodného počtu spílený. Zo zeme tu trčia torzá chránených stromov zrezané vo výške pása. Vidno cestičky, po ktorých drevo sťahujú. Zostatky zrúbaných alebo spílených stromov dokazujú, že boli zdravé a statné.

 

Podľa našich informácií je problém staršou záležitosťou. Situácia sa však zhoršila túto zimu. Do dvoch novopostavených bytoviek so 64 bytmi nižšieho štandardu sa nasťahovali rodiny z mesta. Za bytovkami okamžite pribudli "drevárky". Podnikavejší Rómovia z osady zachádzajú údajne až tak ďaleko, že "mestským Rómom", ktorí zatiaľ nevedia, ako to tu s drevom "chodí", predávajú jeden fúrik po päťsto korún. Náš zdroj uvádza, že drevo údajne pochádza z krádeží v okolí.

Drevo nad zlato
Riaditeľ správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty Juraj Platko uviedol, že na možný problém upozorňovali vedenie mesta počas výstavby bytoviek a žiadali, aby tam vylúčili možnosť vykurovania tuhým palivom. Primátor mesta Vladimír Kostilník uviedol, že v nových bytoch boli namontované elektrické vykurovacie telesá a elektrické prietokové ohrievače vody. Podľa našich informácií však mnohí z nájomníkov pri vykurovaní a varení využívajú drevo. V bytoch majú najčastejšie sporáky a piecky. Podobné je to vo všetkých domoch a chatrčiach v osade.

 

Referentka mestského úradu (MsÚ) v Humennom pre osadu Podskalka Lucia Grundzová uviedla, že niektorí obyvatelia osady si drevo zabezpečujú legálne. Vybavia si povolenie od urbariátov. Zaplatia a na drevo chodia na dovolené miesta mimo CHKO. Naše informácie, že na drevo chodia aj do rezervácie, však nevyvrátila. "Moje upozornenia a dohováranie na nich neplatí," povedala.

Zlodeji ohrozovali ochranárov
Vladimír Kostilník hovorí, že samospráva okolité lesy strážiť nemôže. Podľa jeho názoru musí ochranu NPR zabezpečiť štát, teda ochranári, a že treba zvýšiť represívne opatrenia. Vykurovanie v bytovkách nechá okamžite preveriť. Domnieva sa, že nájomníci takto hrubo porušujú bezpečnostné predpisy.

 

Juraj Platko argumentuje, že ochranárov v lese ohrozovali Rómovia sekerami a zabezpečenie nepretržitého stráženia nie je pre nich ani fyzicky možné. Stret ochrancov a skupiniek "drevorubačov" z osady uprostred lesa je vraj rizikom.

"Ak sa ochranári cítia ohrozovaní, priamo z miesta, odkiaľ zlodejov dreva vidia, majú zavolať políciu. Budeme okamžite konať," povedal okresný policajný riaditeľ Jozef Seman. Dodal, že počty policajtov a ich angažovanosť vo vyšetrovaní inej trestnej činnosti nedovoľujú, aby do lesov pri osade nasadili nepretržité hliadky. O tom, že boli ochranári v ohrození, policajti vedomosť nemali.

 

Zmena je neodkladná

Seman sa domnieva sa, že je nevyhnutné prehodnotiť, akým spôsobom budú ďalej vykurované domácnosti v osade Podskalka. "Treba hľadať alternatívne riešenia. Spôsob života Rómov, ktorí nedostatočne plánujú budúcnosť, povedie k tomu, že v núdzi pôjdu do chránených lokalít znovu," povedal.

 

Rovnaký názor má aj hovorca pozemkového spoločenstva Bývalí urbárnici Humenné Július Mašlej. V lesoch Humenského Sokola, ako aj v lokalite Černuška nad osadou majú na poraste vysoké škody. Radi by privítali pravidelnú lesnú stráž ochranárov. Domnieva sa, že ochrana NPR im vyplýva zo zákona a urbárnici majú obmedzené kompetencie. Stráženie lesa si zabezpečujú svojpomocne na vlastné náklady. Sú však bezmocní. Je bežné, že Rómovia si v lete navyše strom nadrúbu tak, aby vyschol a v zime si ho "odnesú ako suché drevo." Paradoxné je, že nikto zo spolupodielnikov urbariátu zo svojho majetku v podstate nič nemá. "Máme tu 3. až 5. stupeň ochrany. Je tu prísny zákaz ťažby," hovorí Mašlej.

Čo na to Rómovia?

Obyvatelia z osady, ktorí mali pri svojich chatrčiach zaparkované vozíky s pílkami, reagovali na našu otázku kam chodia na drevo, jednoducho: "Ta do ľesa." Tvrdia, že sú v hmotnej núdzi a peniaze na legálny nákup dreva nemajú. "Keď nám zakážu chodiť do lesa, tak ani neviem, ako sa inak dostanem k drevu. Na vykurovanie a varenie elektrikou peniaze nemám. Je tu veľa nedoplatkov. Sme odpojení. Mám deti. Variť musíme a o zime ich tiež nechať nemôžem," povedal jeden z nich. Ako bude situáciu riešiť, zatiaľ ešte nevedel.

 

Jedno z prijateľných riešení je, aby sa obyvatelia dostali k drevu cez verejno-prospešné práce v lese. Podľa Júliusa Mašleja je totiž výdaj povolení od iných urbariátov takpovediac "pokútny." Nie je totiž možná každodenná kontrola ich pohybu v lesoch a množstva dreva, ktoré si s jedným papierom v ruke odnášajú viacerí. Na rozumné vyriešenie celej situácie je podľa neho najvyšší čas. Inak sa takto spustoší prírodný klenot celospoločenského významu a hodnoty. "Každý o tom vie, každý sa tomu prizerá a čaká, kto začne razantne konať ako prvý. Okrem zvuku pílok je tu však ticho."  

Posledné úlovky polície

Polícia v minulom roku zaznamenala dva prípady krádeže dreva v NPR Humenský Sokol. Začiatkom októbra tu humenskí policajti chytili pri čine troch mužov z osady Podskalka. Spílili niekoľko bukov a javorov. Podľa zástupcu krajskej policajnej hovorkyne Daniela Džobanika mimo iného porušili aj zákon o ochrane stromov. "Ich spoločenská hodnota bola viac ako 171tisíc korún," povedal.

 

Minulý piatok policajti chytili ďalších štyroch. Dvojica mužov spílila 8 bukov. Ďalší 9 hrabov. Podľa Džobanika polícia čaká na posudok spoločenskej škody od správy CHKO Východné Karpaty.

Jozef Seman povedal, že je nevyhnutné stretnutie všetkých zainteresovaných strán. Zdôraznil, že ho bude iniciovať. Uvádza, že akcie, pri ktorých zlodejov dreva prichytili, neboli na základe podnetov ochrancov prírody, ale samotných policajtov. Spoločné akcie privíta.
 

Páchateľ vyrúbal buk, hrozí mu až dvojročné väzenie

Až dvojročné väzenie hrozí neznámemu páchateľovi za výrub buku. Páchateľ strom v hodnote 115.000 Sk (3550,6 eura) vyrúbal v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, v katastri obce Horná Súča.
Polícia začala trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.

 

V chránených územiach za prekročenie hranice mimo turistického chodníka hrozí pokuta do dvoch tisíc korún

Slovensko je súčasťou schengenského priestoru, prechádzať do susedného štátu však nemožno kdekoľvek.

Na rozsiahlych územiach za prekročenie hranice hrozí pokuta. Ide o chránené územia, kde platí tretí, štvrtý a najvyšší piaty stupeň ochrany prírody, teda časti chránených krajinných oblastí a celé územia národných parkov.

Turisti môžu štátnu hranicu prekračovať na ktoromkoľvek mieste iba v prvom a druhom stupni ochrany. Na územiach s tretím a vyšším stupňom musia dodržiavať zákon o ochrane prírody a návštevný poriadok, ktoré hovoria, že návštevníci sa v nich môžu pohybovať iba po označených turistických chodníkoch a cyklotrasách.

„Turisti aj lyžiari sa môžu pohybovať len po oficiálnych chodníkoch a pokiaľ by prekročili hranicu na inom mieste, porušia zákon,“ hovorí riaditeľ CHKO Horná Orava Róbert Trnka.

Bežkárov zavracať nemuseli

Podobné problémy ako ochranári v českom Národnom parku Šumava, na Kysuciach zatiaľ riešiť nemuseli. Strážnici tam podľa denníka Lidové noviny v prvých dňoch po vstupe krajiny do Schengenu zastavili desiatky bežkárov, ktorí sa na lyžiach snažili prejsť do susedného Bavorska mimo označených trás. „Tvrdili, že v Schengene môžu jazdiť cez hranicu kdekoľvek,“ povedal hovorca parku Radovan Holub.

Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder povedal, že pri pohybe v chránených územiach sa treba riadiť informačnými tabuľami, ktoré sú na ich hraniciach. „Uvádza sa na nich kategória chráneného územia, z ktorej vyplýva stupeň ochrany, môžu na nej byť aj zákazové piktogramy, ako zákaz chodenia mimo turistických chodníkov.“

Na hranici chýbajú tabule

Višváder upozorňuje, že tieto informácie zatiaľ nemusia mať návštevníci našich chránených území zo susedných štátov.

„Tam, kde hranica chráneného územia kopíruje štátnu hranicu a nevedú tadiaľ turistické chodníky, môže nastať problém zo strany susedného štátu, keďže táto časť chráneného územia nie je označená,“ hovorí. Taká situácia je napríklad na Orave, kde územie na poľskej strane nie je chránené.

„V takýchto územiach sa môžu pri vyššej návštevnosti zhoršiť podmienky, napríklad vyrušiť hniezdiace vtáctvo, ktoré malo doteraz v prihraničnom území väčší pokoj.“ Ministerstvo chce situáciu riešiť „dôsledným označením chráne­ných území aj pozdĺž štátnej hranice a poskytovaním informácií susediacim regiónom o chránených územiach a podmienkach ochrany v nich.“

Z poľskej strany do Tatran­ského národného parku vedie mnoho turistických chodníkov, ktoré na našom území nepo­kračujú.

„Musíme ich označiť, aby sa ľudia nerozptýlili v niektorom z vysoko chránených území. Dobudovať takéto chodníky určite nebude naša snaha,“ hovorí riaditeľ parku Pavol Majko.

Chránená krajinná oblasť

Územie s výmerou nad tisíc hektárov s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a stability alebo formami historického osídlenia. Platí tu minimálne druhý stupeň ochrany.

Národný park

Územie nad tisíc hektárov, s ekosystémami podstatne nezmenenými alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Platí tu najmenej tretí stupeň ochrany.

Turisti aj lyžiari sa môžu pohybovať len po oficiálnych chodníkoch.

Vlaky čakajú v pohraničí aj naďalej

Na rozdiel od autobusov či áut niektoré vlaky hranicami neprechádzajú plynulo ani po vstupe Slovenska do Schengenu.

Pasové kontroly, okrem hranice s Ukrajinou, sa skončili aj na železniciach, vlaky napriek tomu na hraniciach čakajú. Mnohé musia v pohraničnej stanici zastavovať, pretože menia rušeň. Strieda sa aj vlaková čata, nastupujú zamestnanci železníc štátu, do ktorého vlak vchádza.

Výnimkou je Česko. „Naše rušne aj zamestnanci jazdia do Prahy a českí železničiari až do Košíc,“ povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. „Inde aj napriek tomu, že sme vstúpili do Schengenu, tech­nologické bariéry ostali.“

Na východnom Slovensku napríklad rušne napája jednosmerný prúd, v Maďarsku striedavý. Všetky rušne sa musia meniť aj na hraniciach s Poľskom a v InterCity vlakoch do a z Rakúska. Železničiari tiež majú problém s jazykovou bariérou a odlišnými predpismi.

Prejazd hraníc sa však podľa Čikovského napriek tomu zrýchlil. „V pohraničných staniciach vlaky pred vstupom do Schengenu v priemere stáli 4 až 7 minút. Bez kontrol sa tento čas priemerne skrátil o 2 až 3 minúty.“

Technologické bariéry chcú železnice postupne odstraňovať. „Treba začať u výrobcov, aby ruš­ne mohli jazdiť po celej Európe. Zladiť technológie musia železnice a treba vyškoliť aj personál vrátane jazykových zdatností.“ Dĺžku procesu odhadol na desaťročie.

Angličtinu sa už začali učiť aj železniční policajti. „Spolupracujeme s policajnými zložkami susedných krajín pri výmene informácií, naši príslušníci musia vedieť s kolegami komunikovať,“ povedal hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Pohraničné stanice, kde prebiehali pasové kontroly, spoločnosť zatiaľ rušiť neplánuje. „Sú to stanice ako Kúty, Čadca alebo Štúrovo, kde nám aj pre prístup na regionálne trate záleží, aby tam vlaky stávali naďalej,“ povedal Čikovský. Výnimkou má byť len stanica v moravskej obci Horní Lideč, v ktorej zastavujú vlaky z Česka do Púchova a späť. „To je už však záležitosť českej strany.“

Kým režim na železničných priechodoch s Českom, Rakúskom, Maďarskom a Poľskom sa zvoľnil, na ukrajinskej hranici je prísnejší. Pasové a colné kontroly sa už nevykonávajú na stanici v Čiernej nad Tisou, ale priamo na hranici. „Orgány štátnej správy tu kontrolujú všetky vlaky, čo niekedy trvá aj hodinu,“ hovorí Čikovský. „Kto nespĺňa podmienky, vysadia ho na ukrajinskom území.“

Colníci na hraniciach prestali kontrolovať ešte v roku 2004, po vstupe Slovenska do Európskej únie.

Tatrami až v júni

Prejsť národným parkom do Poľska a späť sa bude dať až v turistickej sezóne.

Pred vstupom Slovenska do schengenského priestoru sa v Tatranskom národnom parku dala prekročiť hranica s Poľskom iba na jedinom mieste, na oficiálnom priechode na vrchole Rysov.

Po novom sa do Poľska bude dať prejsť zhruba pätnástimi turistickými chodníkmi, ale až od 15. júna, keď sa na slovenskej strane Tatranského národného parku skončí sezónna uzávera. Trvá od novembra do polovice júna.

„Turisti dovtedy nemôžu do národného parku vstupovať, a teda v ňom ani prekračovať štátnu hranicu,“ vysvetľuje riaditeľ TANAP­u Pavol Majko.

Park je v zime zavretý pre hrozbu lavín, uzávera má tiež chrániť zvieratá a rastliny. „Ľudia, ktorí zákaz nerešpektujú, neriskujú iba zdravie, ale vyrušujú napríklad aj kamzíky. Tie musia pri úteku v strese vydať veľa energie, čo ich môže oslabiť tak, že neprežijú zimu.“

Strážcovia môžu ľuďom, ktorí zákaz porušia, dať pokutu najviac dvetisíc korunami.

Hranicu by nemali prekračovať ani turisti z Poľska.

„Na turistických chodníkoch na hranici sú informačné tabule o uzávere v angličtine aj poľ­štine. Ak návštevník z poľskej strany prejde hranicu, nebude sa môcť vyhovárať.“

V sezóne očakáva Majko na našej strane Tatier viac turistov z Poľska. „Hustota, ktorá doteraz bola na poľskej strane, sa rozptýli po celých Tatrách.“

Väčšina trás, ktorými sa po novom v lete a na jeseň bude dať prechádzať do Poľska, je v Západných Tat­rách – napríklad na Kasprovom vrchu, v To­manovskom, Gá­boro­vom a Bys­trom sedle, na Hrubom vrchu alebo Lúčnej.

 

 

 

 

 

 

   

 

 

 

 

 

 

Ako obnoviť zdravie našim lesom?


Jedným z kľúčových činiteľov, ktoré ovplyvňujú život v lese sú narušenia (disturbancie). Sú to víchrice, požiare, povodne, premnoženia hmyzu, sucho a iné prírodné alebo umelé javy ktoré spôsobujú často náhle zmeny. Sú spojené hlavne s odumretím dospelých porastov drevín a sú zákonitou súčasťou vývoja lesa. Les  po narušení (disturbancii) prekonáva podstatné, často predvídateľné  zmeny vo vnútornej štruktúre, vzťahoch medzi jeho zložkami a v tom čo sa medzi nimi deje. Prírodné narušenia (disturbancie) spúšťajú mechanizmy prirodzeného vývoja lesa (sukcesiu), ktoré obnovujú rovnováhu v prírode, dobrý zdravotný stav lesa a prirodzený stav krajiny. Naproti tomu narušenia, na ktoré nie sú lesy dlhodobo prispôsobené majú väčšinou opačné účinky.

 

Život v lese je dlhodobo prispôsobený na určitý prirodzený charakter narušení ( disturbačný režim). Typické neprirodzené (antropogénne a antropogenické) narušenia sú ťažba dreva, a škodlivé látky zo znečisteného ovzdušia (imisie). Lesy nie sú prispôsobené na takéto neprirodzené narušenia, ktoré pre ne predstavujú novú záťaž. Život v lese je založený na kolobehu látok, živín a energie medzi stromami a pôdou. Ťažba dreva a konárov ale aj vyhrabávanie odpadnutých listov a malých konárikov predstavujú jeden z najvážnejších zásahov do života v lese. Násobením pôsobenia neprirodzených narušení môže dojsť k vzniku reťazových porúch v živote lesa a k dlhodobému zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. Za ďalšie neprirodzené narušenia možno považovať odstraňovanie stromov ktoré ozdravujú pôdu - prípravných drevín (breza, jarabina), umelé zalesňovanie, zvlášť nepôvodnými drevinami a používanie jedovatých látok (pesticídov). Zástancovia používania jedovatých chemikálií v lese (pesticídov) sa snažia bojovať proti prírode a jej prirodzeným liečivým mechanizmom. Práve používaním jedovatých látok v lese sa však ešte viac znásobujú účinky znečisteného ovzdušia a ťažby dreva, a lesy odumierajú viac a viac. Takže sa to rieši ďalším a väčším používaním týchto jedovatých chemikálií. Dochádza k vzniku ničivej špirály. Každé ďalšie otočenie na špirále znamená viac a viac chémie a ničenia života v lese. Výsledkom sú čoraz viac odumierajúce lesy.
            Ľudia, ktorí chcú hospodáriť v lese by radi dosiahli stav, keď jediným narušením v lese bude len ťažba dreva. Dá sa to dosiahnuť prirodzeným spôsobom?
   
ZÁKLADNÉ POZNATKY O KOLOBEHU ŽIVOTA V LESE.
Vývoj prírodných horských lesov prebieha v dvoch súvisiacich kolobehoch (cykloch).
Počas malého vývojového kolobehu (cyklu) sa opakovane striedajú 3 základné vývojové štádiá. To je štádium dorastania, zrelosti (optima) a rozpadu. V štádiu rozpadu postupne odumierajú jednotlivé stromy alebo skupinky stromov. V štádiu dorastania sa vo vzniknutých medzerách prirodzené obnovujú a dorastajú mladé stromčeky. V štádiu zrelosti stromy dospievajú. Druhové zloženie lesa sa pri tom nemení.

Pri veľkom vývojovom kolobehu (cykle) dochádza k opakovaným zmenám drevinového zloženia, ktoré prebiehajú v lesoch po veľkoplošnom odumieraní úrovňových stromov z vnútorných príčin, alebo následkom vonkajších prírodných činiteľov, akými sú vietor alebo hmyz. Tento kolobeh je typický pre prirodzené ihličnaté lesy. Po odumretí drevín záverečného lesa (smrek, pripadne aj buk a jedľa) ktoré môžu žiť aj niekoľko 100 rokov, sa prechodne uplatňujú prípravné dreviny (breza, jarabina, osika, ....) ktoré sa obvykle nedožívajú viac ako 100 rokov.

Jedným z kľúčových činiteľov, ktoré ovplyvňujú kolobeh života v lese sú narušenia (disturbancie). Sú spojené s odumretím jednotlivých stromov ale aj celých dospelých porastov drevín. Narušenia menšieho rozsahu spúšťajú obnovu (ozdravenie) predovšetkým drevinovej zložky lesa (malý kolobeh). Narušenia, od určitej veľkosti spúšťajú veľký vývojový kolobeh. Prípravné dreviny (breza, osika) pripravujú podmienky pre dreviny prechodného a záverečného lesa (napríklad smrek, buk, jedla, ...). Vytvárajú vhodné prostredie, vrátane chemických vlastností pôdy, pre obnovu a rast drevín záverečného lesa. Obnovujú úrodnosť pôdy. Ide o prirodzený vývoj lesných spoločenstiev (sukcesiu).

            Dôležitá je aj úloha mŕtveho dreva, ktoré ovplyvňuje obnovu (ozdravenie) lesa niekoľkými spôsobmi. Vývraty, zlomy a stojace sucháre sú miesta kde sa sústreďuje rodiaci sa život lesa. Poskytujú ochranu rôznym organizmom ako napríklad, baktériám viažucim dusík, bezstavovcom, malým cicavcom, vtákom, mladým stromčekom ale aj hubám, ktoré sú dôležité pre zdravý život lesnej pôdy a stromov.
Ležiace kmene zadržiavajú vodu, zabraňujú zmývaniu pôdy a lavínam. Mŕtve drevo je dôležité aj pre tvorbu zdravej pôdy. Smrek sa v horských smrekových lesoch na určitých stanoviskách prirodzene obnovuje takmer výlučne len na mŕtvom dreve.
Môžeme hovoriť o tom, že prirodzené narušenia spúšťajú liečivé mechanizmy prirodzeného vývoja lesných spoločenstiev (sukcesiu).
Prirodzené narušenia (napríklad: vietor, hmyz, požiare) sa vyskytujú v prirodzených lesoch ale aj v umelo založených smrečinách. Samotný výskyt prirodzeného narušenia (disturbancie) nemá priamy vzťah ku úrovni prirodzenej rovnováhy života v lese. Prirodzene narušenia sú súčasťou kolobehu života v zdravom lese. Rozdiel medzi úrovňou prirodzenej rovnováhy v lese je v hlavne kvalite nasledujúcej generácie.
  
NARUŠENIA (DISTURBANCIE) V RELATÍVNE ZACHOVALÝCH PRIRODZENÝCH SMREKOVÝCH LESOCH.
 
V relatívne zachovalých pôvodných smrekových lesoch, málo ovplyvnených lesným hospodárstvom, prebieha výmena generácií lesa spravidla spoločným účinkom vetra a podkôrneho hmyzu. V zachovalejších lesoch je rozsah narušení obmedzený. K utlmeniu premnoženia podkôrneho hmyzu dochádza spravidla pred odumretím väčšiny dospelých smrekov na danej lokalite. V relatívne prirodzených lesoch, ktoré boli vo väčšej miere vystavené neprirodzeným narušeniam (antropogénnym a antropogenickým disturbanciam) môže dôjsť k odumretiu väčšiny dospelých smrekov na danej lokalite. Rozsah narušenia je obmedzený tým, ako ďaleko zaletí podkôrny hmyz.
            V prípade, že sa vylúčia lesohospodárske zásahy, dochádza k spontánnej prirodzenej obnove lesa. Nezávisle od úrovne následných lesohospodárskych zásahov sú stromy z prirodzenej obnovy zelené a vitálne.
 
 
 
NARUŠENIA (DISTURBANCIE) V LESOCH SILNO ZASIAHNUTÝCH ČINNOSŤOU ČLOVEKA.
 
V oblastiach kde boli pôvodne zmiešané lesy ale neskôr sa tam pestoval smrek po viacero generácií lesy odumierajú najviac. Príroda sa jednoducho snaží odstrániť to, čo tam nepatrí. Ťažba dreva a pestovanie neprirodzených smrekových lesov odčerpávajú živiny z pôdy. V pôde môže dôjsť k nahromadeniu jedovatých, biologicky aktívnych látok vylučovaných z rastlín a mikroorganizmov. Tieto látky sa uvoľňujú pri rozklade rastlín, alebo sú to splodiny rastlín ktoré nepriaznivo pôsobia tak na iné organizmy, ako aj vlastný druh. Únava pôdy sa prejavuje znížením rastu koreňov a hustoty vláskovitých korienkov, mohutnosti rastlín, ich asimilačnej plochy, a žltnutím ihlíc. V prípade novodobého odumierania smrečín je pôda obohacovaná výlučkami koreňov a asimilačných orgánov smreka, ktoré sú jedovaté pre samotný smrek. Tieto látky môžu byť využité, resp. z pôdy odstránené prostredníctvom výlučkov z iných, najmä prípravných drevín, čím dôjde k výraznému ozdraveniu pôdy.

 

 

 

 

 

 

 

Čím je viac život v lese zasiahnutý činnosťou človeka, ktorá je v rozpore s prírodou, tým väčší je celkový rozsah narušení (disturbancií), ktoré sa v danom lese vyskytujú. Okrem vetra a podkôrneho hmyzu sa na odumieraní lesa uplatňujú huby a choroby stromov. V krajných prípadoch nie je rozsah celkového narušenia obmedzený. Odumieranie spravidla dočasne zastane až po odumretí väčšiny dospelých smrekov v danej oblasti. Smrekové porasty odumierajú aj po prípadnom prechodnom utlmení premnoženia podkôrneho hmyzu. V závislosti od podmienok môže po narušení dochádzať k prirodzenému zmladeniu smreka, ale môžu sa vyskytnúť prípady keď sa po odumretí dospelého porastu nezmladzujú nijaké stromy. V prípade, že sa smrek nezmladí pod ochranou prípravných drevín môže dochádzať k žltnutiu už u semenáčikov z prirodzeného zmladenia.

  
PREDBEŽNÝ ZÁVER
Prirodzene sa vyvíjajúce sa lesy (bez ľudských zásahov) smerujú k obnove rovnováhy v prírode a ich dobrému zdravotnému stavu. Čím sú lesy viac narušené činnosťou človeka, ktorá je v rozpore s prírodou (ťažba dreva, umelé zalesňovanie, znečistené ovzdušie, jedovaté látky....), tým je v nich väčšia pravdepodobnosť výskytu veľkoplošných nasušení (kalamít). S mierou narušenia prírody súvisí aj odklon vývoja lesa od malého k veľkému vývojového kolobehu života v lesa. Na druhej strane aj v niektorých typoch prirodzeného lesa je veľký vývojový kolobeh bežným spôsobom obnovy lesa.
  
MOŽNÉ CESTY K TRVALE UDRŽATELNÉMU OBHOSPODAROVANIU LESOV.
 
Lesy v prírodných rezerváciách sa vyvíjajú prirodzene bez ľudských zásahov v rámci kolobehu života. V prípade že v nich nebudeme zasahovať, o ich budúcnosť nemusíme mať obavy. V ostatných lesoch však zasahovať musíme. Drevo je dôležitá obnovitelná surovina.
Opísané zákonitosti možno využívať na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Úmerne k neprirodzeným narušeniam - záťaží, ktorú im spôsobuje súčasný spôsob obhospodarovania lesov, ale aj škodlivé látky v ovzduší a zmeny klímy, je nutné umožniť ich obnovu a ozdravenie. Veľký kolobeh života v lese a najmä prípravné dreviny pôsobia ako opravný prostriedok prírody. Keď umožníme rast prípravných drevín v lese a nebudeme ich predčasne odstraňovať, dôjde obnove a ozdraveniu lesov, v ktorých sa hospodári.
            Prírodné mechanizmy možno využiť aj na tlmenie rýchleho rozpadu odumierajúcich smrečín. Ľudia potrebujú vidieť aj dospelé zelené stromy. Účinky niektorých, pomerne krutých opravných mechanizmov prírody, ako je aj premnoženie podkôrneho hmyzu, ľudia dosť ťažko vnímajú. Môžeme cielene využiť látky, ktorými sa dorozumieva podkôrnym hmyz a použiť ich ako vábidlá. Nalákaný hmyz môžeme odchytiť do lapačov. Existujú aj v prírode vyskytujúce sa látky, ktoré odpudzujú lykožrútov od stromov. V každom lese sú huby, ktoré sa živia lykožrútmi. Tieto huby sa dajú tiež použiť. Všetky tieto spôsoby ochrany lesa sú odskúšané a pôsobia. Použitie jedovatých látok (pesticídov), ktoré ničia všetok život v lese a ohrozujú zdravie ľudí nie je vôbec nutné.
Trvale udržateľné obhospodarovanie lesov je možné len pri drevinovom zložení, ktoré najlepšie zodpovedá prírodným podmienkam. V prípade nepôvodných smrekových lesov to znamená ich premenu na listnaté alebo zmiešané porasty. Aj pri premene je potrebné využívať prípravné dreviny. Ich potreba vyplýva aj z toho, že buk a jedľa, lepšie odrastajú pri čiastočnom clonení, najmä na vzniknutých rozsiahlych holinách, čo je potrebné zabezpečiť prípravnými drevinami (breza bradavičnatá, topoľ osika, vŕba rakytová, jarabina vtáčia, baza červená, egreš obyčajný, lieska obyčajná, zemolez čierny), prostredníctvom ktorých sa ďalším vývojom spoločenstva zabezpečí nie len vhodná druhová štruktúra, ale aj vhodná veková a priestorová štruktúra.
Prírode blízke obhospodarovanie lesov je cesta, ktorou je možné zabezpečiť zdravé ale aj ekonomicky výnosné lesy pre nasledujúce generácie.
 

(V článku sa pokúšam zrozumiteľným jazykom, bez cudzích slov, zhrnúť najnovšie poznatky modernej ekológie a ochrany lesa)

 

jakus.blog.sme.sk

Píšem o divočine, horách a lesoch.

Rastislav Jakuš

O autorovi:

Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA a Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú.

 

Nezničiteľný lykožrút: Zmiznú smrekové lesy v Tatrách?!

KOŠICE - Kalamitné premnoženie lykožrúta, ktorý napadol lesy vo Vysokých Tatrách po veternej smršti z roku 2004, môže trvať ešte šesť rokov. Tvrdí to riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) Peter Líška, podľa ktorého hrozí, že hmyz úplne zničí horské smrekové lesy. Ochranár z mimovládnej organizácie VLK to odmietol.

 

Lykožrút doteraz napadol približne milión stromov na ploche 3000 hektárov TANAP-u. Podľa lesníkov sa hmyz premnožil v dreve, ktoré ostalo na zemi po ničivej víchrici. Drevo preto navrhovali spracovať a odviezť aj z najprísnejšie chránených území. Opačný názor mali ochrancovia prírody, ktorí chceli po smršti ponechať na prírode, aby sa s následkami víchrice vysporiadala sama.

"Jeden strom napadnutý lykožrútom znamená päť napadnutých stromov v budúcom roku," povedal Líška. Proti lykožrútovi sa už lesy podľa Líšku nevedia brániť a kalamitu nedokážu zvládnuť ani lesníci.

Podľa ochranárov sú však lykožrútové kalamity prirodzenou súčasťou vývoja lesa. "Lykožrút napáda stromy selektívne, vyberá si staré alebo slabé stromy," povedal  Erik Baláž z ochranárskeho združenia VLK. Hmyz preto podľa Baláža nemôže zničiť celý les.

Po víchrici z roku 2004 lesníci odviezli 93 percent polámaných stromov, nespracovaných však ostalo vyše 580.000 kubíkov dreva. Množeniu lykožrúta podľa Líšku pomáha počasie, v teplejších a suchších rokoch sa podkôrnemu hmyzu viac darí.

Lesníci budú aj tento rok v lesoch rozmiestňovať špeciálne lapače, ktoré lykožrúta zachytávajú. Lapače však slúžia najmä na monitorovanie počtu lykožrúta.

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.