Choď na obsah Choď na menu
 


Naše lesy

24. 11. 2008

 

Bývalý minister spravodlivosti a generálny prokurátor Milan Hanzel tragicky zahynul pri krádeži dreva v lese!

24.11.2008

Neďaleko chalupy v obci Bodíky ho pri pílení stromu zavalil strom. Nepomohla ani privolaná zdravotná služba „Mohol ešte žiť,“ povedal nám včera zdrvený sused László Nagy.

„Kamarát László Sándor ho nahovoril, aby išli do lesa píliť. Pritom sa to nesmie. Ak si za to zaplatia, môžu ísť do lesa pozbierať a popíliť drevo, čo je na zemi. V žiadnom prípade však nesmú píliť ž i v ý strom,“ rozprával nám sused Nagy.

Tragédia, pri ktorej zomrel Milan Hanzel, sa tak vôbec nemala stať. „Navyše fúkal silný vietor a práve to bol dôvod, prečo strom, ktorý Šaňo pílil, nepadol tam, kam mal,“ vysvetľuje pán Nagy.

Nechápavo krúti hlavou, že prečo nezbierali popadané drevo, „veď tu na zemi je toľko dreva, že mohli kúriť do jari,“ hovorí so smútkom.

Padajúci strom bývalého generálneho prokurátora a exministra spravodlivosti Milana Hanzela zasiahol rovno do krčnej chrbtice. Na miesto nešťastia privolali vrtuľník. Leteckým záchranárom však sťažoval prístup k zranenému zložitý lesný terén. Zomrel na následky zranení po prevoze vrtuľníkom do nemocnice, kde ho na centrálnom príjme opäť takmer hodinu oživovali.

 

SMRTIACE POLENÁ: Niekto strom ráno popílil a polená púriložil k už hotovým kopám dreva.

 
Milan Hanzel sa narodil 21. apríla 1947 v Košiciach. Bol šéfom Generálnej prokuratúry pred Dobroslavom Trnkom, ktorý ho vystriedal pred štyrmi rokmi. Hanzel tu však aj naďalej pracoval. V roku 1994 zastával vo vláde Jozefa Moravčíka post ministra spravodlivosti.

 

Lesníci nechávajú bordel

Lesníci a lesní robotníci za sebou spravidla nechávajú bordel. A inak tomu nie je ani v lesoch, kde sa zrovna VY chodíte radi prechádzať. Napríklad taký ja, keď mám chuť vypadnúť, zamierim nad činžiak do bratislavskej časti Malých Karpát. Určite sú aj príťažlivejšie mieta na Slovensku, ale aj tu je krásny les. A aj tu nechávajú lesníci bordel.

Asi som spadol z Marsu, ale tieto veci nikdy nepochopím. Prečo musia toto robiť?

lesnici.jpg

Tentoraz som našiel vyrúbaný kus lesa presne v navrhovanej Prírodnej rezervácií Pramene Vydrice. Staré stromy. Napriek tomu, že kedysi, nebolo to tak dávno, sa kamoš Maťo s lesníkmi dohodol, že s tým počkajú. Veď rezervácia sa možno podarí. Nepočkali. Ženie ich lesný hospodársky plán. Majú tam naplánované tažiť, majú dohodnutú firmu, majú odberateľa. Prečo by mali čakať? Porast 810 padol.

lesnici-9-2.jpg lesnici-10-2.jpg lesnici-2-3.jpg lesnici-4-2.jpg

lesnici-6-2.jpg lesnici-8-2.jpg lesnici-7-2.jpg lesnici-5-2.jpg

Tak som sa s týmito bukmi, pod ktorými som spával, aspoň posledný krát odfotil...

 

Robia to všade. V každom jednom lese na Slovensku. V lesoch súkromných, aj lesoch štátnych. Štát si lesy váži rovnako ako súkromník. Nijako. Ale tu, tu je to iné. Tieto lesy obhospodáruje inštitúcia menom Mestské lesy Bratislava. Mestské lesy sú príspevkovou organizáciou mesta Bratislava. A mesto Bratislava dostáva štatút od občanov mesta Bratislava. Tí volia svojich zástupcov v mestskom zastupiteľstve a volia aj primátora. Mestské lesy sú tu teda pre nás, milí spoluobčania, a my sa rozhodujeme, aké ich cheme mať.

Či také:

lesnici-2.jpg

Alebo také:

lesnici-3.jpg


A presne o tom je Vydrica. Teda správne Prírodná rezervácia Pramene Vydrice.

Súčasný stav je taký, že sa v lesoch nad Bratislavou ťaží úplne všade, snáď okrem tých pár zašitých malých rezervácií. Je pravda, že sa ťaží relatívne dobrým spôsobom, aj to je však zásluha nasratých občanov, ktorí prinútili mesto odvolať riaditeľa Mestských lesov, dosadiť tam nového a zakázať mu ťažiť holorubmi. Ale na to sa už zabudlo. A zabudlo sa už aj na to, že Bratislavský lesný park je LESOM OSOBITNÉHO URČENIA. Nie je to HOSPODÁRSKY LES.

A napriek tomu, že Mestské lesy sú natoľko zhovievavé, že dovolia aj ochranárom kecať im do ťažby, čo je na Slovensku nevídané, ťaží sa tu BEZOHĽADNE.

lesnici-4.jpg

Z turistických ciest sa stávajú zvážnice. Blato je nepriechodné. Nedá sa obísť. Zrovna toto je na jednom z najfrekventovanejších miest pre cyklistov, aj pre peších, ktorí venčia psov, či detičky. /mostík pod Pánovou lúkou/

lesnici-5.jpg

Drevo si skladajú priamo na turistických cestách. Vôbec im to neprekáža. Ľuďom ale hej.

lesnici-6.jpg

 

lesnici-7.jpg
 
To isté miesto, z dvoch pohľadov: Ako svorené na víkendovú oddychovú opekačku. Ani nespomínam ten bordel v lese nad aj pod týmto miestom...
 
lesnici-8.jpg

 

lesnici-2-2.jpg

 

Omnoho horšie veci sa dejú mimo turistických chodníčkov. Tam ale turisti skoro vôbec nechodia, nevidia to, nemôže ich to preto tak hnevať. Ale je to dôležité. Rúbu sa staré stromy. Ony vlastne tie stromy nie sú veľmi staré, zato najstaršie aké tu máme. Ryjú sa nechutné koľaje do tých malých pekných doliniek. Ruší sa to málo zveri, čo tam je.

lesnici-15.jpg

Ako budeme mať v lese tie tak strašne dôležité staré stromy, keď tá generácia najstarších vždy odíde? Spolu s nimi to tiež tak strašne dôležité mŕtve drevo. Nebude mŕtve drevo, odletia všetky ďatle. Nebudú si mať kde jazvece postaviť brlohy. Les nebude zdravý.

A prečo nie? Aký je na to dôvod? Tak ja vám poviem, viem to. Od nášho vysokého zastupiteľa na magistráte. Problém sú peniaze. Mesto má z dreva zisky. Bodka. Hotovo. Nič viac. Asi to musí byť veľa, keď im na tom tak záleží. A verte alebo nie, NIE JE TO VEĽA. Je to pár miliónov ročne. Hovorím pár, pretože v kontexte rozpočtu mesta Bratislava je to ozaj pár. Rozpočet Bratislavy na rok 2007 bol vyše 6 MILIÁRD korún. Nech mi nikto nevraví, že pár miliónov naše mesto zabije.

Nehovoriac o tom, že naše mesto rúbe aj posledné parky a na ich miesta stavia multimiliardové projekty typu RIVER PARK a podobne. Z toho má mesto tiež zisky. Na poplatkoch, úplatkoch aj na daniach. A nie malé.

A znova - presne o tom je Vydrica. Jeden z krajších kúskov lesoparku sa stane prírodnou rezerváciou. Nebude sa tam rúbať drevo, nebude sa tam poľovať a ľudia sa budú môcť stále pohybovať kade chcú, tak ako doteraz. Tak je postavený projekt ochrany. Tak bude aj schválený.

Podporte projekt Prírodnej rezervácie Pramene Vydrice v Bratislavskom lesnom parku, Vydrica potrebuje Vašu podporu, pretože podporu vysoko postavených úradníkov ani bratislavských lesníkov nemá.

 

Petíciu môžte podpísať a všetky informácie sa dozvedieť na http://www.vydrica.sk

Lesy si budú rásť a zvieratá si budú behať. Aspoň na 482 hektároch. Zatiaľ.

lesnici-9.jpg

 

 

lesnici-16.jpg

 

 

 

 

lesnici-12.jpg

 

lesnici-13.jpg
 

 

lesnici-14.jpg

 

lesnici-10.jpg

 
 

Divočina v Malých Karpatoch?

V Malých Karpatoch sa vám veru nepodarí stretnúť veľkého medveďa ani svorku vlkov. V Malých Karpatoch nie sú nekonečné doliny a hrebene s výhľadom na pol sveta. Z Malých Karpát nezliezate do najbližšej osady pol dňa. V husto tkanej sieti turistických značiek a lesných ciest sa vlastne nemôžete ani stratiť na viac ako tri hodiny. Takže aká divočina?


A stačí tak málo. Stačí zísť z prechodeného turistického chodníka na najbližší kopec, chrbát, či do dolinky a nekričať pri tom. Stačí sa občas prechádzať sám, sadúnť na zem a chvílu sa nehýbať. Vydržíte pol hodinu a pre les sa stanete neviditeľnými. Z pozorovaného sa stane pozorovateľ. V Bratislavskom lesoparku, napríklad, sa počas pekných dní prechádzajú bratislavčania na každom kroku. Málokto sa ale prechádza potichu, vnímajúc les.

Vyzerá to tak, že ľudia si myslia, že to len pár stromov tvorí ten les kam sa každú penkú sobotu chodia prechádzať. Pravdou však je, že aj v zabudnutých kúskoch lesa na začiatku Malých Karpát, tam kde už les plynule prechádza skrz chatkovú oblasť do mladého veľkomesta, nájdete stopy divočiny. (Možno práve vďaka tomu, že sú také zabudnuté.)

Mŕtve drevo, veľa mŕtveho dreva, staré stromy, mladé stromy a všeliaká iná háveď, tie.. invazívne dreviny a podobne. Takto vyzerá jeden asi 3 hektárový kúsok lesa oddelený od súvislejšieho lesa radom chatiek. Šiel som okolo. Bol prvý teplejší deň začínajúceho februára. Čiesi klopkanie ma vtiahlo medzi duby. KLOP KLOP. BUCH BUCH BUCH.

 

male-karpaty.jpg
 

 

Ticho som stál a pozoroval. V tomto malom lesíku som z jedného miesta mohol naraz pozorovať tri páry Ďatlov Veľkých. Nádhera.

 

male-karpaty-x2.jpg

 

Uvedomil som si, že nie som na okraji bukového pralesa v okolí prameniska riečky udava, ale v malinkom dubovom lesíku pri jednej z najluxusnejších obytných štvrtí v republike, pár sto metrov od najdrahších bytov v Bratislave - Parkville. O to lepšie som sa cítil, že som aj tu dokázal cítiť kľud. Tie vtáčiky ma ukľudnovali. Ich prítomnosť značí len samé dobré veci. Divočina je šikovná. Možno raz zachráni svet.

O pár metrov ďalej už vchádzam do "ozajstného" lesa. Nadomnou krúži Myšiak Lesný. Ešte stále som doslova v meste. Ešte som neopustil Bratislavu.

 

male-karpaty-x.jpg

Asfaltovou cestou sa dá dostať hlboko do lesa. Riečka Vydrica si tam meandruje. Kade tade, ako sa jej zachce. Že jej to je dovolené, samo o sebe naznačuje kúsok divočiny. Zvieratá sem chodia piť. Srny, diviaky, jelene, líšky.

male-karpaty-x-2.jpg

Aj jazvec tu má brloh. Keď počas teplejších dní vyjde von, otrasie uležanú srsť.

male-karpaty-x-4.jpg

V zdravších kúskoch lesa, kde sa už dlhšie nič nerobilo a kde sú aj dáke tie mŕtve stromy, stretnete aj Tesára Čierneho. Vyzerá to tak, že nie je taký spoločenský ako iné vtáky. Ak sa mu pokúsite priblížiť, preletí o pár stromov ďalej. Lieta rýcho, hore dolu, je ťažké ho ustriehnuť. Častokrát pri tom vydáva typický zvuk. Máte pocit, že je ako duch. Raz je naľavo, raz napravo, hore, dolu, akoby používal interdimenzionálnu bránu ako v STARTREKu. V skutočnosti sú ale vždy v páre. Vedia dobre balamutiť.

 

male-karpaty-x-5.jpg

Zblízka odfotiť tesára chce trpezlivosť, ktorou žiaľ zatiaľ neoplývam.

Nejde ale iba o zvieratá. V Malých Karpatoch sú aj majestátne stromy, staré kusy lesa s mŕtvym drevom tak ako v riadnom pralese, machom obrastené hrubé korene a ukryté dolinky s panenským tokom potôčikov.

 

male-karpaty-x-6.jpg
 

 

Život tu pulzuje neuveriteľným tempom. A je to celé o to vzácnejšie, o čo to je bližšie veľkému mestu, masám ľudí, hluku dopravy a smradu komínov. A tu, v Bratislavskom lesoparku je to celkom blízko.

 

male-karpaty-x-7.jpg
 

 

K videniu sú tu aj nádherné prírodné scenérie.

 

male-karpaty-x-8.jpg

 

 

Aj majestátne pohľady. Je pravda, že je väčšia šanca, že ich tu dačo skazí. Komín z továrne, nočné sveteľné znečistenie, či neobdaj LANOVKA... Taký je život.

 

male-karpaty-x-10.jpg
 

 

Takže pozerať sa, vnímať, cítiť. Keď treba, plakať, keď netreba, usmievať sa. Chce to tréning.

 

male-karpaty-x-9.jpg

 

Kto uhádne aký vták je na tejto fotke?

male-karpaty-x-11.jpg
V rámci tréningu.
 

 

 
 
 

Rúbu vám les? Pozrite sa na to!

 

Zmeť značiek na jednom strome, majetková hranica, hranica lesného dielca, prírodná rezervácia. Poznajte svoj les!
Milan Kapusta

 

Celý život som žil v rôznych ilúziách. Jedna z najväčších mojich životných ilúzií bola, že na všetko sú na svete odborníci. Profesionáli, ktorí prichádzajú ako Siedma kavaléria vždy v pravý čas vyriešiť problém, opraviť pokazené, vylepšiť nedokonalé, skvalitniť život nás všetkých. Že na všetko existujú špecialisti, ktorých úlohou je vedieť to, čo nevieme my. Až v zrelom veku som pochopil, že Titanic postavili profesionáli a Noe bol „len“ amatér.


Keď ide po lese amatér a stretne lesný kolesový traktor ryjúci lesnú rozbahnenú cestu a vidí profesionálov rezať stromy, myslí si, že je všetko v poriadku. Špecialisti, ktorí vedia to, čo nevieme my, pracujú. Tak ako zlomenú nohu dáte opraviť chirurgovi, tak les logicky spravujú špecialisti – lesníci.

Lenže je tu drobný problém. Problém Titanicu. My všetci žijeme v jednej krajine, dýchame ten istý vzduch a v tej našej krajine je les zvláštnou komoditou, ktorá ovplyvňuje životy nás všetkých. A tak ako mi chirurg veľmi pokojne a zrozumiteľne vysvetlil ako mi ide opraviť MOJU zlomenú nohu, mali by to robiť aj špecialisti, ktorí sa starajú o NAŠU krajinu.

Nie je to tak. 
 
Lesné hospodárske plány boli zaradené medzi utajované skutočnosti, verejnosti sa obmedzuje až zakazuje pohyb po lese a do chránených území nesmie vstúpiť nik. Teda takmer nik. Profesionáli s pílami, traktormi a puškami môžu.

Amatéri, pozrite sa na svoj les, je to komodita, ktorá ovplyvňuje život každého človeka. Aj vás! Postarajte sa, aby sme neboli na Titanicu, ale na Arche, ktorú postavil amatér Noe.

Začneme tým, čo majú profesionáli robiť podľa svojich vlastných predpisov. Nebudeme si všímať environmentálne dopady lesohospodárskej činnosti.

Pozrime sa na veci, ktoré amatérom profesionáli nevysvetľujú.

Každý les niekto vlastní
Lesov je na Slovensku približne 2 milióny hektárov pričom jednu polovicu vlastní štát a druhú neštátni vlastníci. Neštátne lesy to sú lesy súkromných vlastníkov, cirkevné lesy, spoločenstvenné lesy, obecné a lesy poľnohospodárskych družstiev. Prvá súkromná rezervácia Vlčia na Čergove je súkromný les.

Les sa označuje
Lesy si lesníci delia na rôzne časti, z ktorých tie najmenšie sú dielce. V nich môžu byť ešte vyčlenené čiastkové plochy a porastové skupiny. Toto vyznačenie je v porastových mapách, bežne vyhotovovaných v mierke 1:10 000, kde okrem hraníc je farbou odlíšený rôzny vek stromov v dielcoch.

Bielym pruhom sa značia hranice dielcov, ak sa hranice vetvia, tak lesníci vyrývajú do stromov šípky v smere vetvenia. Okrem toho je na obrázku majetková hranica - oranžový štvorec označuje rozhranie lesov dvoch majiteľov. 

Porastová mapa je dôležitým materiálom, z ktorého aj laik môže vyčítať zaujímavé informácie. Na tejto mape je časť Čergova. Hnedá farba označuje lesy staré 81 - 100 rokov, žltá 1 - 20 rokov. Zelená čiara ohraničuje les osobitného určenia, napríklad prírodnú rezerváciu Čergovská javorina, dielec číslo 418. Bodkočiarkované čiary sú lesné cesty, vidíte, že priamo cez rezerváciu idú dve. Vy tam ale vstúpiť nemôžete.

Zapamätajte si aspoň farebné odlíšenie veku lesa, je to dôležité pre orientáciu v lesných porastoch.

Rezervácia, ktorá je na porastovej mape označená zelenou čiarou, je v teréne značená jedným červeným pruhom po celom obvode hraničných stromov a polkruhom z vonkajšej strany rezervácie.

Podobne, ale len jednym červeným pruhom je v teréne označovaný ochranný les, na porastovej mape je tiež ohraničený červenou čiarou. Ochranný les by mal mať v praxi zvláštny režim hospodárenia. Je to často len teória.

Ťažba sa plánuje
Žiaden vlastník nemôže v svojom lese rúbať hlava - nehlava. Ťažba dreva musí zodpovedať Lesnému hospodárskemu plánu (LHP), ktorý sa vyhotovuje na desať rokov. Odborným garantom správnosti tejto ťažby je odborný lesný hospodár (OLH), lesník s licenciou vykonávať túto funkciu. On vyznačuje a kontroluje ťažbu a je za ňu zodpovedný.

V LHP sa môže aj amatér dozvedieť zaujímavé veci. Toto je opis lesných porastov z prvej súkromnej rezervácie Vlčia. Máme tam 70 percent buka (BK), 20 percent jedle (JD) a 10 percent javora horského (JD). Typ lesa je 6402 = papradinová buková javorina, 5303 = papradinová jedľová bučina a 5403 = kamenitá buková javorina. Zaujímavá kolónka je zásoba. Na vyrúbanie v tejto časti lesa je 373 kubíkov ihličnatého dreva a 1388 kubíkov listnatého dreva. 

Najdôležitejšia časť LHP je plán hospodárskych opatrení. Ak zistíte, že v LHP je napísané Bez zásahu ako v našom prípade, a predsa sa tam ťaží, "niekto má problém".

Ťažba sa vyznačuje
Lesníci poznajú rôzne spôsoby ťažby – podrastový, holorubný, účelový výber a výberkový spôsob, pre nás je podstatný fakt, že pri každom spôsobe sa majú v lese vyrúbať všetky stromy. Ktoré a kedy, určuje OLH vyznačením ťažby v teréne. Rezervácie sú miesta kde by sa ťažiť nemalo, posledné zmeny zákonov ale urobili z lesných rezervácií „hospodárske“ lesy. Lesníci v nich môžu ťažiť podľa schváleného LHP, ale obyčajný človek do nich nesmie vstúpiť, pretože sa z neho stane zločinec, poruší niekoľko zákonov. Dôvod takejto zákonnej úpravy je jasný – zamedzenie občianskej kontroly ťažby dreva v chránených územiach.

Ak sa idú ťažiť jednotlivé stromy, musia byť označené jednou červenou bodkou v jeden a polmetrovej výške a druhou červenou bodkou nad koreňom. Tá druhá bodka tam zostáva aj po zrezaní stromu. Ak tam nie je, "niekto porušil zákon".   

Ak sa ide ťažiť celá skupina stromov v kalamite, označuje sa hranica takejto ťažby krížikmi.

Ak sa les rúbe holorubne v páse alebo sa presvetľuje v páse, hranice pásov, medzi ktorými sa môže rúbať, sú značené jednou šikmou čiarou.

Vyrúbané stromy musia byť označené
Každý vyrúbaný kmeň musí byť označený zvláštnou pečiatkou – ciachou. A najneskôr na odvoznom mieste, to je miesto, z ktorého sa tie kopy naskladaného dreva odvážajú na miesta spracovania.

Toto je typická ciacha ktorú lesníci natĺkli na strom veľmi rýchle po tom, čo lesoochranári zastavili v rezervácii Tichá dolina auto odvážajúce neoznačené stromy.

Rúbu váš obľúbený les a vy máte pocit, že to nie je dobré? Napríklad ako v tomto prípade, kde lesníci naplánovali (červené bodky) ťažbu v rezervácií (červené pruhy)? 

Urobte toto:

V Národnom lesníckom centre (bývalý Lesoprojekt):
- zadovážte si porastové mapy

Na obvodnom lesnom úrade:
- zistite vlastníka rúbaných dielcov
- nazrite do LHP

V teréne:
- skontrolujte vyznačenie stromov
- konfrontujte plán s realitou

 

Les môže byť bez zásahu a niekto si len chce prilepšiť. Alebo sa rúbe v rezervácii alebo sa len tak bohapusto kradne.

Ak vám to vadí, oznámte to na obvodnom lesnom úrade. Alebo Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.