Prírodné nástrahy
Čo sa skrýva za stromom?
Jar priam láka, aby ste si vyšli do lesa a spravili výstup kamsi do hôr. Či už zvažujete vysokohorskú hrebeňovku, opekačku, výpravu na štvorkolkách, alebo cyklotrasu pomedzi korene stromov, je dobré byť pripravení. Nikdy neviete, čo môže číhať za najbližším stromom.
Lesná stráž
Krížom krážom lesom už nie je zďaleka tak jednoduché ako kedysi. Najprv si pozrite pár zákazov, aby vám radosť so zeleného raja nepokazila namrzená tvár strážnika. Zákaz o jazdení lesom na bicykli zrejme poznáte a neunikol žiadnemu pozornému uchu. Málokto však vie, že rovnaké obmedzenia sa vzťahujú aj na kone. Mimo oficiálnych lesných ciest je táto zábava skrátka „zarúbaná“. Lesnú stráž neoklamete ani na skútri či štvorkolke.
Ak si plánujete „zahulákať“ pri ohni až do hlbokej noci, nuž niekto by to mohol klasifikovať ako rušenie ticha a pokoja. To by určite nebol vydarený koniec stanovačky. Je zakázané stavať posedy, príbytky alebo táboriť mimo vyznačených miest. Tiež sa vyhnite zakladaniu ohňa mimo oficiálnych ohnísk.
Nie je síce pravdepodobné, že sa les bude hemžiť príslušníkmi lesnej stráže. Ich počet je približne v pomere jeden lesník na 500 ha lesa. V lese je ale dobré držať sa pravidiel. Mnohé totiž chránia nielen prírodu, ale aj samotných návštevníkov na miestach, ktoré sa po zotmení menia na obľúbenú scenériu režisérov hororov.
Boj o život
Sú toho plné noviny v rubrike tragédie. Na horách nejde o život len pri zavalení lavínou. Aj počas slnečných dní vedia byť krutým miestom. Našťastie nad turistami dňom i nocou bdie Horská záchranná služba. Tá sa neobmedzuje len na pohoria Vysokých či Nízkych Tatier, ale majú pod dohľadom temer každú oblasť nebezpečných úsekov s hojným výskytom nadšených turistov. Presné rozdelenie trás nájdete na webe Horskej záchrannej služby a pre každý prípad je dobré poznať aj telefónne číslo 18300. Na ňom sa dovoláte pomoci v pravú chvíľu.
Niekedy ale nejde o natoľko vážne zranenia, aby ste sa z výletu viezli v helikoptére. Vytknutia, odreniny či uštipnutia hmyzom sa prihodili temer každému milovníkovi lesa.
Čo potrebuje turista pre prvpú pomoc? Základom je rýchloobväz na malé poranenie aj na otlaky. Vhod padnú aj očné kvapky. Dezinfekčné prostriedky predídu komplikáciám pri drobných poraneniach a možných infekciách, analgetiká uľavia od bolesti a antihistaminiká pre alergika. Samozrejmosťou, na ktorú ale zabúdame by mali byť obväz, nožík a trojhranná šatka. Lekárnička v turistických vakoch, na rozdiel od automobilov, nie je povinná, ale o to viac potrebná.
Príživníci
Mravce, osy, včely, komáre, kliešte. Poviete si, nič sa nedeje. Alergici majú na týchto obyvateľov lesa trochu odlišný názor. Keď niekoho uštipne hmyz, snažte sa identifikovať pôvodcu poranenia a čo najrýchlejšie odstrániť žihadlo, ak nejaké zostalo. Postihnutého nespúšťajte z očí, i keď povie, že je všetko v poriadku. Môže dostať anafylaktický šok. Prvými príznakmi je bledosť a malátnosť. Hoci všetci šliapete do kopca, dotyčný začína dýchať rýchlejšie ako ostatní. Následne prichádza pokles tlaku, dusenie či prerývané dýchanie. V takom prípade pomôže uložiť pacienta na chrbát, uvoľniť stiahnutie krku a stabilizovať hlavu. Ak sa jeho stav nezlepšuje, je potrebné privolať pomoc. Zavolajte na Linku záchrany 0850 11 13 13, kde vás budú podľa príznakov inštruovať k prvej pomoci do chvíle, kým starostlivosť neprevezme do rúk profesionál.
Ďalším nepríjemný parazitom je kliešť. Nedali ste sa zaočkovať proti obávanej borelióze a nahmatali si čiernu bodku na tele? Okamžite konajte. Na kliešťa nechoďte žiadnou prehnanou technikou. Stačí trocha dezinfekcie a opatrné vytiahnutie pinzetou. Točenie v protismere hodinových ručičiek, ani žiadnom inom nepomáha. Kliešť jednoducho nemá závit. Navyše ak je infikovaný, iba tým uľahčíte preniknutie infekcie do tela. V ideálnom prípade sa prezrite vždy po návrate z prírody. Aj infikovaný kliešť totiž potrebuje na prenos nákazy istý čas. Ak sa ho bezpečne zbavíte do 24 hodín, je riziko infikovania minimálne. Užite si krásne jarné počasie v lese či na horách, ale nezabúdajte, že na týchto miestach sme jasnými cudzincami.
Čo vás môže poštípať a čo nie?
Nepríjemné štípance, svrbenie, ale aj bolesť. Za toto všetko môžu komáre, osy či včely, ktoré už teraz začínajú vylietavať zo svojich zimovísk. Ak vás okrídlenci napadnú, ranu si hneď schlaďte.
Prehľad hmyzu, ktorý vás môže bodnúť, ale aj to, ako sa proti prípadným následkom brániť.
Vážka
Nad mokraďami sa vznáša až od júna. Nebodá, v prípade ohrozenia však hryzie. Nie je útočná, ale pozor! Môže prenášať infekcie.
TIP: Ranu si vyčistite jódom, alebo na ňu priložte cibuľu, ktorá bude pôsobiť ako prírodné antibiotikum a dezinfekčný prostriedok.
Pestrica
Lieta od apríla. Žihadlo napriek výstražnému sfarbeniu nemá. Často však končí v ústach a očiach ľudí, kde môže vyvolať zápal.
TIP: Odpudzuje ju najmä dym, napríklad pri grilovačke. Ak si s priateľmi pôjdete opekať do prírody, určite vás neprekvapí.
Mucha
Obťažuje najviac od apríla. Je mierumilovná a sama osebe neškodná. Môže však prenášať choroboplodné zárodky z trusu zvierat do jedla, prípadne infikovať už existujúce rany.
POZOR: Láka ju najmä ľudský a zvierací pot či čerstvý trus.
Sršeň
Najnebezpečnejší „bzučiak“ leta má dĺžku až 3,5 cm a lieta od mája. Jedu má mimoriadne veľa. Žihadlo preniká hlboko do pokožky.
TIP: Kockou ľadu chlaďte ranu veľmi dlho, najmenej 30 minút, potom totiž telo jed nevstrebáva tak aktívne.
Včela
V prírode sa začína objavovať najčastejšie od mája. Jej bodnutie môže vyvolať alergické reakcie, dokonca aj šok krvného obehu.
TIP: Vytiahnutie žihadla predchádza bakteriálnemu zápalu. Ranu schlaďte kockou ľadu a dezinfikujte alkoholovým obkladom.
Komár
Štípe najmä od júna. Ohrození sú ľudia s vysokým cholesterolom a ženy medzi 13. a 18. dňom menštruačného cyklu (kvôli hormónom).
TIP: Neškriabte si ranu! Zvyšujete tým totiž riziko zapálenia. Surová cibuľa vám pomôže. Priložte ju na ranu, zmierni svrbenie.
Osa
Lieta od mája a obľubuje najmä cukor. Preto sladké veci zakrývajte a nepite z plechoviek, kam sa môže nebadane dostať.
TIP: Ranu schlaďte ľadom. Ak vás poštípe v ústach alebo v hrdle, urobte si ľadový obklad okolo krku a okamžite vyhľadajte pomoc lekára.
Čmeliak
Aktívny je od mája. Bodá vtedy, keď ho stlačíte. Zdravým ľuďom neublíži, u alergikov môže vyvolať opuchy a problémy s dýchaním.
TIP: Vypite veľa ľadovej vody, uložte sa trupom vo zvýšenej polohe - tým stabilizujete krvný obeh v organizme.
Kliešte sa udomácňujú už aj v mestách
V posledných rokoch parazitológovia pozorujú zmenu v ich výskyte.
Okrem prímestských oblastí nájdete kliešťa aj v meste. Častejšie sa koncentrujú na miestach, kde boli predtým minimálne. Ich výskyt je väčší v mestských lesoparkoch, napríklad v Košiciach pod Furčou, pri Ťahanovciach, Myslave či borovicovom háji nad Popradskou ulicou.
Vplyvom klimatických zmien sa kliešte sťahujú aj do vyšších nadmorských výšok. Ešte pred tromi rokmi sa nachádzali najviac vo výške 600 až 1 000 metrov nad morom, teraz už aj v osemsto až 1 200 metroch.
Teplo im nevadí
Predtým boli kliešte v prírode hlavne v máji a júni. Teraz ostávajú aktívne počas celého leta. V júli a auguste sa chránili pred suchom, takže ich výskyt bol minimálny. Kvôli vlhkejšiemu podnebiu ich však pozorujeme od jari do jesene. Pokles nastáva až v októbri či novembri.
Zdravotné problémy
Kliešte prenášajú kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Tú vyvoláva baktéria obývajúca črevo kliešťa a po prisatí sa dostáva do tela hostiteľa. Spôsobuje nervové, kožné či kĺbové problémy.
Počas letných prázdnin stúpa počet ochorení, ktoré kliešte spôsobujú. Chrániť sa môžete očkovaním proti kliešťovej encefalitíde a repelentmi. Na vychádzku do lesa si oblečte dlhé nohavice a tričká. Noste uzavreté topánky. Po návrate domov si dôkladne skontrolujte celé telo.
Kliešť napáda aj domácich miláčikov, preto sa odporúča psa zaočkovať proti psej borelióze. Niektorí chovatelia sa obávajú nákazy slinami zbytočne. Zatiaľ neboli potvrdené možnosti prenosu na ľudí týmto spôsobom.
Líšky šíria nebezpečnú pásomnicu
Nevyliečiteľné ochorenie sa výrazne neprejavuje, zvyčajne sa ukáže až po rokoch.
Prechádzka po lese alebo práca v záhrade môže privodiť ochorenie, takzvanú alveolárnu echnikokózu. Jej pôvodcom je pásomnica líščia, ktorú na ľudí prenášajú líšky hrdzavé, ale aj pes. Pritom nie je nič výnimočné vidieť líšky už aj na sídliskách.
Pásomnica, dlhá niekoľko milimetrov, žije v tenkom čreve zvierat. Ich trus obsahuje vajíčka, ktoré parazit vylúči do vonkajšieho prostredia, napríklad na zem, do trávy aj na lesné plody. Človek si ich špinavými rukami zanesie do úst.
Ak sa vajíčko dostane do organizmu, v čreve z neho vznikne malá larva - onkosféra. Tá prejde cez črevnú stenu do krvného obehu a je zanesená do rôznych orgánov, najčastejšie do pečene. Tu sa ďalej vyvíja a v tkanive sa vytvárajú cysty. Nebezpečné je, že ich malé časti sa môžu odlúčiť a krvným obehom preniesť (metastázovať, ako pri onkologických ochoreniach) do ďalších orgánov.
Ochorenie vyvoláva cirhózu pečene ale môže dôjsť aj k jej zlyhaniu. Ak napadne mozog, môže vyvolať epilepsiu alebo až smrť.
Neprejaví sa okamžite. Jeho inkubačná doba je dlhá 5 až 15 rokov s miernými príznakmi pre ktoré si infikovaný chorobu vôbec neuvedomuje a zistí až vtedy, keď sú cysty veľmi veľké alebo vo viacerých orgánoch. Potom už pociťuje bolesti v brušnej dutine. Lekári parazita v tele odhalia zvyčajne náhodou, keď k nim príde pacient kvôli inému vyšetreniu.
Táto choroba sa nedá úplne vyliečiť. V skoršom štádiu sa zvyčajne vyoperuje časť pečene a pacientom sa doživotne podávajú antihelmintiká, ktoré ale iba zastavia ďalší rast cýst.
Jedinou prevenciou je dostatočná osobná hygiena, umývanie rúk po práci v záhrade, v lese a pri pobyte v prírode. Treba dbať aj na pravidelné odčervovanie psov, ktoré sú v domácnosti hlavnými prenášačmi tejto choroby.
Pásomnica líščia
-
Je dlhá 1,2 až 3,7 milimetra.
-
Jej hostiteľom je líška alebo pes. Človek je medzihostiteľom u ktorého sa vyvíja jej larválne štádium.
-
Vajíčka parazita sa varom ničia, preto aj prípadne znečistené lesné plody sú po zaváraní alebo uvarení džemu neškodné. Bežnými mraziarenskými teplotami (-20 stupňov Celzia) sa vajíčka neničia, ich poškodenie vyvolávajú až teploty od 70 stupňov Celzia.
-
Rekordérkou s počtom 245-tisíc pásomníc v čreve bola líška z okresu Stará Ľubovňa.
Huby
Čo hovoria a radia odborníci?
-
Najviac húb vraj nájdete v lesoch pozdĺž maďarsko-slovenskej hranice od Izry, cez Slanskú hutu, Skároš, Perín, Buzicu až po Janík a Hosťovce. Je to najmä preto, že tam prší častejšie ako v blízkom okolí Košíc. Na základe ich pozorovaní je vraj vždy viac húb na maďarskej než na slovenskej strane.
-
Paradoxne viac húb je na miestach, kde sa vyskytovali ľudia alebo aj pri cestách než na odľahlých miestach na čistinke alebo v lese, ale výnimka môže potvrdzovať pravidlo.
-
Základné pravidlo je to, že huby sú nevyspytateľné, jeden rok viac rastú kuriatka alebo plávky, iný zas je bohatý na hríbovité druhy. Preto neplatí tvrdenie, že húb je čoraz menej, viac je len hubárov, ktorí ich zbierajú, a preto sa to môže zdať. Historicky vraj najviac húb rástlo v 50. rokoch minulého storočia.
-
Pri zbere nemusíte nechávať podhubie v zemi, nemá to žiaden vplyv na to, či na rovnakom mieste budú rásť ďalšie huby. Toto závisí od výtrusov a tie sa uvoľnujú z klobúka už počas rastu huby.
-
Povera o tom, že huby rastú najmä vtedy, keď je mesiac v splne, je pravdivá, avšak musia byť na to vytvorené všetky podmienky. Ak pár dní alebo dokonca týždňov pred splnom neprší, zbytočne budete v lese nejaké huby hľadať, lebo ani nemohli vyrásť.
Príznaky otravy
Prejavy závisia od typu otravy. Môže nimi byť zvýšené slinenie, napínanie na vracanie, vracanie, bolesti brucha, hnačka, červenanie alebo suchosť slizníc, sčervenanie tváre a poruchy vedomia. Ak má niekto po konzumácii húb jeden z týchto symptómov, namiestejedobré vyvolať vracanie a okamžite vyhľadať lekára, resp. zavolať sanitku.
Muchotrávka zelená
Muchotrávka zelená obsahuje dve skupiny prudko jedovatých látok, ktoré nezničí ani tepelná úprava jedla. Jed poškodzuje bunky pečene, obličiek a srdca. Smrť nastáva v dôsledku "otravy mozgu" vlastnými splodinami metabolizmu následkom prudkého zlyhania pečene.
Úmrtnosť po požití tejto jedovatej huby je až 50-percentná. Účinky jej toxínov sa môžu prejaviť za 12 - 18 hodín po požití. Za ten čas jedovaté látky kolujú v krvi a poškodzujú vnútorné orgány. Príznaky otravy
Slinenie, napínanie na zvracanie, zvracanie, bolesti brucha, hnačka, červenanie alebo suchosť slizníc, sčervenanie tváre a poruchy vedomia.
Ak má niekto po konzumácii húb jeden z týchto symptómov, treba vyvolať zvracanie a okamžite kontaktovať lekára.
Možno ju ľahko zameniť s inými hubami. Najčastejšie s mladými pečiarkami. Obe majú prsteň, ale pečiarka nemá pošvu na báze hlúbika a jej lupene nikdy nie sú úplne biele, v dospelosti ružovohnedé. Od plávok - zelenkastej, bukovej či trávovozelenej - ju odlišuje fakt, že plávky nemajú prsteň ani pošvu na báze hlúbika. Absencia prsteňa však nemusí byť vždy stopercentným znakom, lebo muchotrávke môže odpadnúť.
Pekné plody rastlín môžu byť aj jedovaté a pre človeka nebezpečné
"Jedným z nebezpečenstiev pre človeka je ľuľkovec zlomocný, bylina dorastajúca až do výšky 1,5 metra. Má charakteristické vajcovité listy a jej hnedofialkasté zvončekovité kvety sa "premenia" na lesklé čierne bobule. Celá rastlina je mimoriadne jedovatá, pretože obsahuje alkaloidy, ktoré pôsobia na nervový systém a človek po ich konzumácii môže aj zomrieť," uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslav Saniga.
Ďalšou jedovatou a nebezpečnou rastlinou v lesnom prostredí je vranovec štvorlistý. Trvalka dorastajúca do výšky približne 40 centimetrov, aj jej plodom je jedovatá čierna bobuľa. Listy tejto rastliny si môže neznalý človek zameniť s liečivými listami cesnaku medvedieho. Aj červenkasté plody kríčka lykovca jedovatého a tisu obyčajného sú jedovaté.
Na lúkach rastie iná jedovatá rastlina, a to jesienka obyčajná. Má kvety podobné šafranu, dorastajúce do výšky asi 20 centimetrov. Na rozdiel od šafranu však kvitne až na jeseň. Jesienka obsahuje smrteľne jedovatý kolchicín, ktorý sa "v dobrom" využíva v lekárstve, ako aj v šľachtiteľskom výskume.
Obzvlášť opatrní by mali byť ľudia pri zbieraní húb, ktorých zberová sezóna sa práve začína. Laici by mali dodržiavať najdôležitejšiu zásadu a to nezbierať huby, ktoré dobre nepoznajú. Niektoré jedlé druhy sa totiž veľmi podobajú na jedovaté a môže dôjsť k ich zámene. Takýto omyl pri muchotrávke červenkastej, ktorá je výbornou jedlou hubou, s muchotrávkou tigrovanou či zelenou, ktoré sú smrteľne jedovaté, sa môže skončiť naozaj tragicky - smrťou človeka.
Búrky
Vznikajú z tepla alebo frontálnymi zmenami. Najviac ich prichádza v najteplejších mesiacoch jún a júl, keď je ich v priemere päť až šesť, v auguste len tri až štyri. Rekordný počet búrok počas jedného mesiaca bol dvanásť v máji roku 1996.
Búrková činnosť je charakteristická nárazovým vetrom a aj pre ľudí nebezpečnými elektrickými výbojmi v podobe bleskov.
Preto ju nesmieme podceňovať. Okrem bleskov môžu byť s búrkami spojené aj krátkodobé, ale intenzívne lejaky, pri ktorých môžu úhrny dosiahnuť 15 až 30 milimetrov a nárazy vetra rýchlosť 17 až
Tropické horúčavy môžu spôsobovať rýchle zmeny počasia. Preto treba byť veľmi obozretný a zvažovať aktivity v prírode a pri vode ak sú na oblohe sivé, tmavosivé až čierne mračná.
Čo je to blesk
Blesk je silný elektrický výboj atmosférického pôvodu, veľké nebezpečenstvo hrozí pri kúpaní, windsurfingu, či plavbe v loďke. Bezpečné nie je ani telefonovanie, či práca s elektrickými a plynovými spotrebičmi.
- napätie má 100 miliónov voltov
- prúd desiatok tisíc ampérov s teplotou hlavného kanála blesku do
- šíri sa rýchlosťou 10 000 až 100 000 km/s
Ako vzniká
Počas extrémnych horúčav sa voda z pôdy, rastlín a povrchových tokov oveľa rýchlejšie vyparuje. Vďaka chladnejšiemu vzduchu vo vyšších polohách sa vodná para opäť mení na kvapalné skupenstvo a vytvára mračná. V nich sa jednotlivé kvapôčky spájajú a pre vyššiu hmotnosť padajú opäť na zem.
Padajúce a stúpajúce častice vody sa pri strete nabijú opačným elektrickým nábojom. Takto sa mrak polarizuje a elektrický náboj má snahu sa vybiť čo robí pomocou blesku.
Ako odhadneme vzdialenosť búrky, úderu blesku
Svetlo sa šíri rýchlosťou 300 000 km/s, zvuk rýchlosťou 0,33 km/s.
Keď zbadáme blesk, počítame sekundy do doby, kým nezačujeme hrom. 1 sekunda predstavuje
Ako predchádzať tragédiám
Počas búrky nie je žiadne miesto absolútne bezpečné. Dráhu blesku môžeme odhadnúť, ale nikdy nie s istotou predpovedať. Vždy si hľadá najkratšiu a čo najvodivejšiu cestu do zeme. Preto najčastejšie zasiahne najvyššie alebo najvodivejšie objekty.
Vyvarujte sa počas búrky pobytu v otvorenej krajine na akomkoľvek vyvýšenom mieste, vo vode, pod rozkošatenými stromami, v otvorených vozidlách, pri železných konštrukciách akými sú stĺpy elektrického vedenia. Skupinky ľudí sa nesmú držať za ruky.
Počas búrky by mal človek zaujať čo najnižšiu polohu, ale nesmie si ľahnúť, skrývať sa pod skalným previsom alebo vo vchode do jaskyne či šachty. Musí mať čo najmenší kontakt tela so zemou.
Turisti by mali zísť z horského hrebeňa, skryť sa v hustom lese alebo doline.
Riziko je práca s počítačom alebo zapojeným elektrospotrebičom, telefonovanie s mobilom, ale aj pevnou linkou. Tiež je riziko mať pri sebe rôzne väčšie kovové predmety ako bicykle, dáždniky a pod.
Pomerne bezpečné sú pred ním sú len miesta, akými sú dobre uzemnené, murované, kamenné alebo železobetónové budovy s bleskozvodmi a uzatvorené vozidlá. V nich je obzvlášť dôležité skontrolovať úplné zatvorenie všetkých okien.
Pri obzvlášť silných búrkach znížime riziko zásahu, ak odpojíme všetky elektrospotrebiče od prívodu elektrickej energie a pozatvárame všetky okná.
Ak na blízku nie je žiaden úkryt, ideálna poloha na prečkanie búrky je čupiaca. Ľudia sa nesmú držať v skupinách, ale v bezpečnejších rozstupoch. Chôdza alebo beh zvyšujú riziko zasiahnutia. V stane je dobré posadiť sa na nevodivý materiál, čo je napríklad deka alebo karimatka a nedotýkať sa stien ani konštrukcie. Aj cyklista je preň oveľa príťažlivejším cieľom ako chodec.
Búrková činnosť môže u ľudí vyvolať zmeny v správania v pocitoch paniky. Istotu vtedy rýchlo strácajú nielen deti, ktorým treba vysvetliť, že ide o prirodzený prírodný úkaz, ale aj tí dospelí, ktorí zažili negatívnu skúsenosť (strhnutie strechy, tragédia pri zásahu bleskom ...) čo môže u nich vyvolávať celoživotnú traumu.
Prevencia pred zásahom blesku
- v aute skontrolujte zatvorenie všetkých okien okamžite sa zbavte všetkých kovových predmetov
- v stane sa nedotýkajte konštrukcie ani stien
- sadnite si so spojenými nohami na nevodivý materiál (deka, karimatka...) nebezpečenstvo hrozí, pokiaľ je čas medzi bleskom a hrmením kratší ako 30 sekúnd
- zdržujte sa minimálne dva metre od vyšších objektov
- pri obzvlášť silnej búrke odpojte v budove všetky elektrospotrebiče
- kráčajte, ani nebežte
Po zásahu bleskom zasiahnutému okamžite poskytnite prvú pomoc a zavolajte záchranku alebo horskú službu.
Zranenia spôsobené bleskom vyzerajú ako pri zásahu vysokého napätia. Blesk spôsobuje vonkajšie a vnútorné popáleniny, poruchy vedomia a centrálnej nervovej sústavy, narušenie činnosti srdca, zástavu dýchania, sekundárne zranenia po pádoch alebo odhodení do strany tlakovou vlnou a šok
Prvá pomoc
Postihnutému je zabezpečenie základných životných funkcií ako dýchanie, masáž srdca a zavolanie záchranných zložiek.
Čo v skutočnosti zabíja?
Vďaka veľmi krátkemu trvaniu výboja človeku od zásahu blesku nehrozí spálenie aj napriek extrémne vysokému napätiu. Oveľa nebezpečnejšia je zástava srdca, ktorú spôsobuje. Väčšina ľudí nezomiera bezprostredne na následky zasiahnutia, ale kvôli neposkytnutiu prvej pomoci.
Počas búrky má mnoho ľudí strach, či sú dostatočne chránení bleskozvodmi. Do roku 2007 sa museli montovať a majú sa na nich robiť revízie každých päť rokov. Pokiaľ je ich pravidelná revízia zabezpečená, problém by nastať nemal. Počas búrky by sa mali elektrické spotrebiče od zásuvky odpojiť, nestačí ich len vypnúť.
Bleskozvod
Delí na vonkajšiu časť a vnútornú ochranu. Vnútorná časť slúži na ochranu jednotlivých zariadení vo vnútri, teda počítačov, televízorov a iných elektrických spotrebičov voči úderu blesku. Ten nemusí udrieť priamo, ale aj niekoľko kilometrov od budovy a indukciou sa prenesie na objekt v ktorom zničí techniku.
Vnútornú ochranu ľudia nemontujú čím riskujú, že pokiaľ nemajú urobenú ochranu voči prepätiam na celom bloku, môžu prísť o elektrospotrebiče. Žiadna norma ju totiž neprikazuje a je nákladnou položkou. Najkvalitnejšia prepäťová ochrana rieši na každom vstupe trojstupňovú ochranu. Jej cena môže byť až 3 300 eur
na jeden byt.
Podľa noriem EÚ sa teraz vyhodnotia riziká a náklady na montáž bleskozvodov ako aj predpokladané škody. Pre ich montáž je rozhodujúce či sú vyššie náklady alebo prípadné škody. U nás na následky úderu blesku zomrie ročne v priemere jeden človek.