Choď na obsah Choď na menu
 


S astrológom Františkom Šteffekom 4

5. 2. 2008

časť 10. Osud a slobodná vôľa

Ako mám chápať keď sa hovorí, že človek je determinovaný (má určený osud) a na druhej strane, že má slobodnú vôľu?
Tento zdanlivý paradox, ako aj iné veci by malo vysvetľovať náboženstvo, ktoré dlhuje ľudstvu veľa odpovedí na ešte viac otázok. Človek (jeho duša) si môže v podstate uplatniť slobodnú vôľu pri výbere matky pred počatím ešte „TAM"... - to je zákon tejto planéty Zem - a po narodení si vyberať počas života medzi dobrom a zlom.

Pojem slobody je viazaný na duchovnú sféru avšak jeho fyzická úroveň je determinovaná. Iba duch človeka je slobodný a nemôže mu ho nikto vziať, ani keď ho zabije, zničí síce jeho telesnú schránku, ale nie ducha - dušu.

Preto žiadny človek, ktorý sa viaže na hmotu, city, vášne, želania atď., nemôže byť slobodný, ale stáva sa otrokom svojich túžob... Pre tých ľudí, ktorí v nich ostávajú trčať, sa stanú ich osudom, keďže sa z nich nedokážu oslobodiť. A to každému jasne ukazuje jeho horoskop, v akom „osudovom štádiu" sa nachádza.

Pojem slobodnej vôle bol zamenený s pojmom ovplyvňovania. Od narodenia sme pod vplyvom výchovy rodičov a okolia kde vyrastáme. Ďalej sú to spoločenské normy a tradície, politické zriadenie, náboženstvo atď. Už týmito faktormi je naša slobodná vôľa značne obmedzená, a to nehovorím o mravných či svetských zákonoch. Napriek týmto skutočnostiam astrológia vysvetľuje tieto vplyvy, ktoré si veda neuvedomuje a neberie do úvahy, že sú to vplyvy:

astronomické (hviezdne konštelácie a čas),

historické (štátne zriadenie),

zemepisné (kontinentálne bytie na východe, západe, severe, juhu).

Preto je človek všeobecne viazaný na podmienky, ktoré mu boli dané pri stvorení a nie jeho slobodnou vôľou. Napríklad: aj keby chcel žiť ako ryba či vták, nemôže, alebo - zbytočne sa Slovák bude chcieť stať Maďarom, hoci bude vynikajúco ovládať reč, lebo vždy sa bude od neho odlišovať svojou mentalitou a charakterom.

 

Náboženstvo zavrhuje reinkarnáciu aj astrológiu, pričom sa nespráva podľa „božích" prikázaní. Prečo potom veriacim ponúka imaginárne kráľovstvo nebeské až po smrti?
Cirkvi nejde o spásu svojho stáda, ale predovšetkým o svetskú moc, vlastné blaho a milodary. Každý môže vidieť, že Vatikán a jeho kňazi sa viac venujú matérii na tomto svete, než vlastnej spáse na onom svete. Preto reinkarnácia ani astrológia nezapadala do ideológie kresťanského učenia ani svetskej politiky.

Kňazi v kostoloch majú plné ústa rečí o večnom živote, či spasení duše (hlavne pri pohreboch), ale zámerne zamlčujú fakty - o reinkarnácii duší... Čo iné je potom večný život, ak nie nesmrteľné ľudské duše, ktoré sa vždy vracajú do nových tiel?! Klérus a materializmus je zlo, ktoré nás pre svoj vlastný blahobytný život udržiava vo viere, že žijeme iba jeden život... Našťastie je osud sveta a človeka určený Stvoriteľom - v opačnom prípade by nebolo možné nazrieť do osudu človeka v minulom, prítomnom aj v budúcom čase.

Pod pojmom MINULOSŤ si predstavte predchádzajúce životy, vrátane posledného ukončeného smrťou.

V PRÍTOMNOSTI znovu žijeme a

BUDÚCNOSŤ to sú naše deti a ich potomkovia, ktorí splodia vždy nanovo aj našu telesnú schránku pre nesmrteľnú dušu. Tento cyklus životov vždy v inom hmotnom tele, je večný rovnako, ako kolobeh života v prírode.

JAR - to je ľudské detstvo, pokračuje

LETO - to je dospelosťou, ktorá prechádza v

JESEŇ ľudského bytia a končí

ZIMOU - smrťou človeka aj prírody.

Pritom s istotou vieme, že zimou existencia hmotného sveta nekončí, že po zime príde 21. marec - jarná rovnodennosť a znova celá príroda ožije... Aj napriek týmto faktom sa mocná elita ľudstva povyšuje nad božskú prírodu a nechce si uvedomiť, že je len nepatrnou čiastočkou celého vesmíru a jeho cyklus života sa ničím neodlišuje od tohto cyklu prírody. Práve v nej spočíva exaktný dôkaz o reinkarnácii človeka.

Už Sokrates položil otázku a zároveň na ňu aj odpovedal: „Kde sú mŕtvi? - Tam, kde nenarodení!" A veľký Goethe hovorí: „Ľudská duša je ako voda. Z neba padá a k nebesiam stúpa a zasa dole k zemi sa vracia vo večnom striedaní". Ľudia vzývajú cez kríž utrpenia dobro a odpustenie a neuvedomujú si, že ten kríž je predsa symbolom a nástrojom zla, utrpenia, bolesti, smrti. Ten kríž je mučenícky, smrtiaci nástroj, rovnako ako gilotína, slučka šibenice, elektrické kreslo, puška, delo, atómová bomba... A predsa sa stal kríž smrti (dávno pred inkarnáciou Ježiša) pod mocenským tlakom Ríma a Cirkvi symbolom nového náboženstva žido-kresťanov. Kto sa zamyslel nad tým, či práve v tomto symbole nie je zakliate zlo sveta od zabitia Ábela až dodnes v podobe energetickej sily, ktorú udržuje preliata ľudská krv?! „...hlas krvi brata tvojho volá ku mne zo zeme...", pripomenul Kainovi Hospodin (Gen. 4, 10).

Zoberme si biblickú axiómu (poučku) uplatňovanú stáročia pred narodením Krista, ktorá sa prijíma v náboženstve bez dôkazov ako pravdivá a znie: „oko za oko, zub za zub" -je to vlastne zákon karmy vo svojej najhrubšej podobe. Ľudstvo tento zákon nikdy nepochopilo a židovskí rabíni ho zneužívali na pomstu (viď Starý zákon), v súčasnosti ho poznáme ako spoločnosťou vyrieknutý ortieľ trestu smrti, alebo u južných národov ešte pretrváva ako „krvná pomsta"...

V podstate však vyjadruje to isté, čo hlásal Kristus: „do haliera zaplatíš všetko..., alebo čo si zasial, to zožneš".

Z Apokryfov sa dozvedáme aj ďalšiu dôležitú informáciu, že: „...každý človek nesie v sebe nielen temnú prirodzenosť tohto prítomného života, ale aj počatie a narodenie i odchod z tohto života, v ktorom bol počatý - v rovnakej hodine sa narodí a v tej istej hodine aj odchádza...".

Vybral som len niekoľko príkladov, z ktorých možno logicky odvodiť, že astrológiu nám tu zanechali „bohovia" - naši Stvoritelia.

Konečne by si mali ľudia uvedomiť, že Biblia je výber spisov, ktoré boli začlenené do knižného celku účelovo, aby tak vzniklo náboženské dielo. Napriek tomu je v Biblii ako v kronike zaznamenaná aj určitá časť histórie ľudstva. Hlavne je však biblia skrz naskrz pretkaná astrológiou a jej symbolikou. Preto veriacim, ktorí sa na ňu pozerajú ako na dielo „božie" nemôže nič rozumného povedať, lebo sa jej dogmatických slov, resp. dodatočne vsunutých viet a skomolených prekladov držia ako topiaci slamky... Skrátka, veriaci samostatne nemyslia ani neuvažujú (ich myslenie podopiera cirkevná barla) a majú to zakódované v podvedomí náboženskou výchovou, že to tak má a musí byť.

časť 11. Zákon príčin a následkov

V rôznych knihách sa prelína karma, reinkarnácia, osud a iné pojmy. Môžete z pohľadu astrológa uviesť zrozumiteľne, čo si máme v súvislosti s týmito pojmami vlastne predstaviť, ako ich chápať?

Karma úzko súvisí s astrológiou, ktorá je ako veda schopná vysvetliť osudový priebeh života jednotlivca i celých národov. A preto bola mocenskou elitou tohto sveta vždy zatracovaná na jednej strane, ale na strane druhej ju využíva práve v prospech svojej moci a poznania. Osobne považujem karmu za najväčšiu spravodlivosť samotného Boha (nie kostolného). V nej je obsiahnuté všetko "trest", milosrdenstvo i jeho láska. Ak si karmu premietneme do exaktnej reality alebo sa na túto pozeráme z materialistického zorného uhla, dostávame sa k prírodnému zákonu akcie a reakcie.

Mnohí ľudia si karmu zamieňajú aj s fatálnym osudom. KARMA a OSUD však majú svoje samostatné určenie a poslanie, aby sa zachoval trvalý súlad a nepretržitý život.

Osudom človeka je dospieť k posmrtnej dokonalosti. A karma sa vzťahuje len na svet pozemský - preto je vo sfére duševnej meniteľná, avšak vo sfére telesného "trestu" je nemeniteľná.

Jedným zo zákonov planéty Zem je časová miera obehu okolo Slnka po ekliptike (trvá 365,25 dní), ktorá ohraničuje dĺžku jedného roka. Podľa tejto časovej miery trvá maximálna doba od jednej inkarnácie k druhej rovnaký počet rokov 365, čo je maximálna doba pre novú inkarnáciu. Táto časomiera je v Biblii aj v Apokryfických spisoch na mnohých miestach zdôrazňovaná.

Z astrologického hľadiska logicky vyplýva, že pre smrteľného človeka potom platí všeobecne tento prírodný zákon:

Pozemský život zodpovedá kvadratúre - nesplateným karmickým vplyvom s dĺžkou 90 rokov.
Život po smrti zodpovedá trigónu (smrťou strácame pohyb, hmat a reč) - v spánku smrti sa nám ukazujú najlepšie a najužitočnejšie vlastnosti, schopnosti a vedomosti pre povzbudenie duše a k ďalšiemu životu po tzv. prvej smrti s dĺžkou 120 rokov.

A čas k novej internácii zodpovedá quinkunxu - príprava duše na novú internáciu a splácanie karmických dlhov s dĺžkou 150 rokov. Týmto cyklom sa 360 stupňový kruh na troch úrovniach - od života k ďalšiemu životu človeka uzatvára, resp. začína odznova... Indície však napovedajú, že táto doba sa neustále skracuje.

Po páde anjelov sa Zem stala oporným bodom satanskej hierarchie, expanzie zla, utrpenia, neustálych bojov a otročenia národov pre hŕstku bohatej avšak mocnej elity.

Karma je teda vesmírny zákon príčin a následkov. Preto každý skutok dobra i zla sa navráti k svojmu pôvodcovi. Z hľadiska histórie nám slúži ako výstražný príklad osud židovského národa, lebo jeho odveké prenasledovanie na svete má svoju prapôvodnú karmickú príčinu a to už stáročia predtým, než sa narodil Kristus. Aby ma niekto neobviňoval z antisemitizmu, citujem túto skutočnosť priamo zo Starého zákona - z knihy Ester, k. 3 v. 13:
"Perzský kráľ Artaxerxes svojim satrapom prikázal napísať a rozposlať po celej ríši obežník nasledujúceho znenia - do všetkých plemien sveta sa primiesil nepriateľský národ podľa zákonov svojich, protiviacich sa každému národu, nedbajúci kráľovských rozkazov. Tento národ jediný sa protiví každému človeku, vedie spôsob života cudzí zákonom, protiví sa našim skutkom a pácha najväčšie zločiny. Preto rozkaz znel, aby vraždili, mučili, zabíjali a vyhladili všetkých Židov v ríši, od mladých ľudí až po starcov, deti i ženy..."

  

Veľa ľudí žije a robí zlé skutky bez toho, aby si tento fakt uvedomovali. Človek sa zákonite pohybuje medzi polaritami dobra a zla, čiže medzi dvomi možnosťami. Teda nemáme veľký výber! Z polarity a slobodnej vôle si vytvorí cestu skutočnosti každý sám v zmysle svojho predurčenia, ktoré je determinované dátumom, časom narodenia, miestom a postavením planét. Preto sa nič na svete nemôže stať bez astronomických konštelácií, karmických a astrologických súvislostí.

Všetky rozhodnutia človeka sú vždy v relácii s mesačnou energiou (jednotlivých fáz), ktorá je v nepretržitom slede dodávaná do nášho vnútra (cez naše bunky) tým istým spôsobom ako vyvoláva Slnko a Mesiac príliv a odliv morí a oceánov v prírode. Mali by sme vedieť, že je to práve Mesiac v horoskope človeka, ktorý vypovedá o jeho základných citoch, inštinktoch i reakciách na nebezpečenstvo.

Prezrádza od narodenia našu psychickú a citovú stabilitu, výkyvy nálad, striedanie radosti a smútku, prerušenie alebo udržiavanie zväzkov s pôvodnou rodinou, spomienkami. Hovorí o vytváraní intímnych vzťahov, aj o tom, či nás skúsenosti z detstva pozitívne alebo negatívne poznamenali atď. V súčasnosti máme možnosť počúvať takmer na každom kroku rôznych duchovných učiteľov, ale aj ľudí, ktorí ich seansy a prednášky navštevujú - všetci hlásajú iným konať dobro a žiť len pre dobro...

Avšak konať dobro je nám známe hlavne od čias Kristových, ale toto dobro nie je samovládnym prvkom, čo je dôležité si uvedomiť. Pretože za tých 2 000 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, by na Zemi muselo platiť to, za čo sa modlíme v Otčenáši: ...ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz..." Ak sa má dobro uplatňovať, musí byť spojené ešte s niečím - a to so zdravým prejavom života. Preto sa všetci tí dobrodinci a svätí, ktorí rozdali svoje majetky, aby konali dobro a pritom svojim vlastným životom pohŕdali, nikdy neuplatnili v ľudskej spoločnosti a tiež nijako neprispeli k pokroku ľudstva.

Konať dobro alebo zlo nemôžu všetci ľudia rovnako, lebo to záleží na tom, v akom znamení sa narodili a na rozsahu ich slobodnej vôle. Akú máme povahu - také sú naše sklony, vlastnosti a schopnosti a taký bude náš život a náš osud. Len ten, kto dokáže zmeniť svoj charakter, svoje sklony a vlastnosti, môže zmeniť aj svoj osud...

Preto je dôležité rozlišovať tzv. kladné zlo, ktoré robíme my, či už voči sebe alebo druhým a trpné zlo, ktoré znášame a trpíme ako fyzickú alebo duševnú bolesť, alebo ako krivdu, ktorú na nás páchajú iní, či už vo forme fyzickej, finančnej a spoločenskej ujmy. Avšak presné hranice medzi nimi sa nedajú určiť žiadnemu ľudskému sudcovi.

Kladného zla sa môže každý človek vyvarovať, dokonca je nútený tak robiť podľa zákonov náboženských, občianskych a všeobecne prijímanej morálky. Avšak, ak je človek v zlej konštelácii splodený a narodený, len ťažko sa vyvaruje zlu aj napriek všetkým zákonom, ktoré skôr bude chcieť obísť, než sa nimi riadiť.

Pokiaľ ide o trpné zlo, tu treba zdôrazniť, že väčšina ľudí si toto zlo privoláva svojim nesprávnym alebo nevyrovnaným prejavom, ktorý máme zakotvený vo svojom osobnom horoskope. Preto každý z nás musí niečo v živote pretrpieť... Niekto viac, iný menej, podľa svojho predchádzajúceho života a karmického "trestu".

Toto trpné zlo navštevuje človeka zväčša periodicky, podľa stupňa jeho dokonalosti. Nad každým svieti slnko síce rovnako, ale predsa občas niekoho spáli pretože dobro zneužije. Tiež každý má v živote dostatok dobrých príležitostí a paradoxne ten "nešťastný" oveľa viac ako ten "šťastný" človek, hoci to ani jeden z nich nechápe.

 

Astrológia nie je kacírstvo, lebo nenabáda nikoho, aby sa klaňal hviezdam namiesto Boha - ako to stojí napísané v 5. knihe Starého zákona.

Naopak, astrológia preukazuje ľudstvu službu, pretože ho učí spoznávať samého seba a svoje bytie v pomere ku všetkému na Zemi a vo vesmíre.

Ortodoxná cirkev hlásala a naďalej hlása nezmysly proti astrológii aj sama voči sebe, lebo v Novom zákone - v Zjavení Jána k. 10, verš 11, stojí zrozumiteľne napísané: "A hovorí mi anjel - musíš znovu prorokovať ľuďom a národom rôznych jazykov, aj kráľom mnohým..." O čom inom sa tu hovorí, ak nie o astrológii...?

časť 12. Astrológia je veda aj umenie

 

V čom môže astrológia ľuďom v dnešnej dobe pomôcť?

Na základe presne vyrátaného horoskopu sa dá viac-menej presne predpokladať či predvídať, aký jedinec prišiel na svet, aké si so sebou prináša sklony, ktoré z nich má eliminovať, ktoré má v sebe rozvíjať a umocňovať k dokonalosti, alebo akým spôsobom sa bude jeho život ďalej rámcovo uberať.

Astrológ z horoskopu pozná vrodené dispozície a dokáže odhadnúť aj možné vývojové varianty jedinca. Avšak nepozná, ktorá z nich sa počas jeho života bude realizovať, lebo to je otázka rodinných pomerov, výchovy, slobodnej vôle, sociálneho prostredia atd.

Teda nepodáva žiadnu falošnú nádej, ale reálnu prognózu - výklad, v ktorej sa odrazia prakticky všetky skutočnosti, ktoré vymedzujú život človeka a jeho vývoj.

Rozbor osobných daností (predurčení) však nie je pasívny fatalizmus. Horoskop má prispieť k sebapoznaniu a pravdivému postoju k vlastnému životu. Je dôležité prestať byť zlý na iných a začať hľadať vždy korene ťažkostí u seba.

Cestu vlastného utrpenia môžeme považovať za cestu vlastného poznávania - seba samého. Hoci utrpenie, ktoré musíme prežívať, nie je našou prirodzenosťou, slúži nám ako prostriedok pre našu vlastnú a osobnostnú transformáciu. Každý človek by si mal uvedomiť, že aj choroby a utrpenie od nás vždy vyžadujú ochotu zmeniť sa. Každý z nás by si mal pamätať, že od osudu dostávame vždy to, čo potrebujeme a nie to, čo sami chceme.

Z duchovného pohľadu možno jednoznačne povedať, že práve v tomto bode je karma nielen prírodným, ale aj neúprosným zákonom Stvoriteľa celého vesmíru. Postupne každý z nás spozná, že zákon karmy a smrti je nástrojom a najväčšou spravodlivosťou i milosrdenstvom Boha - nie však toho kostolného, ktorý kresťanov takmer 20. storočí udržiava v neprávostiach a v modloslužobníctve.

Už svätý Tomáš Akvinský sa vyslovil, že: "Astrológia je veda veliká, veda presnosti neobyčajnej". Človek nežije len kvôli jednej veci (aby jedol, spal a vylučoval), kvôli jedinej záležitosti (aby rozmnožoval ľudský rod). Prevažná väčšina ľudí sa pretĺka životom, pretože nepozná svoje miesto v usporiadaní sveta a preto sa často stavajú, resp. dostávajú na vysoké funkcie a miesta, ktoré pre nich nie sú vhodné. Pravé dôsledky tohto zanedbania vidíme všade okolo seba...

 

 

Občas som si položila otázku, síce nereálnu, ale predsa - ako by postupoval astrológ a astronóm, keby dostali rovnaké údaje a úlohu, aby vyrátali a zostavili horoskop.

Keďže obaja vychádzame z postavenia hviezd, resp. planét, tak každý z nás sa dopracuje k rovnakému exaktnému výsledku. Až pri ďalšej úlohe - interpretácii grafického obrazu horoskopu, sa naše cesty diametrálne rozídu:

Astronóm vyráta aspekty, čiže uhlové vzdialenosti medzi planétami, vzdialenosť od Slnka, rotáciu, sklon osi, priemernú dennú rýchlosť planét (vrátane Slnka a Mesiaca), ich momentálne postavenie v znameniach zverokruhu atď. A napokon by viac-menej zdokumentoval "históriu" vzniku planét, prípadne dátumy objavenia (Urána, Neptúna, Pluta) a mená ich objaviteľov. Tým sa pre astronóma prakticky skončí výklad v rámci viditeľnosti a popisu nebeských telies. A zostavený horoskop mu hovorí asi toľko, čo analfabetovi roztvorená kniha, nič viac.

Po túto hranicu teda kráča astronóm aj astrológ spoločne.

Astrológ však zo zostaveného horoskopu, v ktorom sú vrcholy 12 domov v jednotlivých znameniach zverokruhu, z postavenia planét v nich, z aspektov, ktoré medzi sebou tvoria a z ďalších prvkov, napr. Ascendentu, Descendentu, Médium coeli, Immum coeli, osobných bodov, stálic atď., dokáže túto symbolickú reč prečítať, analogicky vysvetliť a dať do vzťahu s ľudským osudom. A čuduj sa svet - ono to funguje už celé tisícročia naprotiveň všetkým astronómom...

Ako astrológ poukazujem na to, že astronóm, ktorý je pasovaný za vedca, zanedbáva podstatnú skutočnosť jestvujúcej polarity - to znamená, že všetko so všetkým súvisí. Ale pritom každý astronóm a astrofyzik nám dokazuje a presviedča nás o tom, čo sa deje v kozme od nás vzdialenom na milióny svetelných rokov. A zámerne zamlčuje alebo prehliada fakt, že o tom, čo hlása, sa on sám, ani nikto z ľudí nikdy nebude môcť presvedčiť a podať o tom dôkaz.

A tak, na druhej strane, bude aj každý astronóm vehementne zatracovať astrologický výklad, hovoriť o pavede, šarlatánstve atď. Dokonca, aby sa ako exaktný vedec dištancoval od astrológie, si odmieta dať urobiť horoskop z obavy, aby žiaden astrológ nemohol argumentovať, že ten či onen renomovaný vedec si dal vypracovať horoskop, z ktorého sa môže veľa o sebe dozvedieť a presvedčiť, že to funguje aj v jeho prípade.

Avšak nie všetci vedci a bádatelia boli, alebo sú, takto profesionálne deformovaní. Napr. slávny matematik, fyzik a astronóm sir Isaac Newton bol zástancom astrológie.

V istej verejnej debate, na ktorej astronóm Halley, po ktorom je pomenovaná aj známa kométa, ostro odsudzoval astrológiu, vtedy Newton vstal a povedal: "Pán Halley, ja som astrológiu študoval, Vy nie!"

Podobne sa zachoval aj slávny psychoanalytik C. G. Jung, ktorý sa otvorene priznal k tomu, že tam, kde bol pri svojej vedeckej a odbornej práci pri niektorom pacientovi v koncoch, si vždy vypracoval horoskop pacienta a ten mu umožnil pochopiť dotyčného človeka a zároveň mu ukázal správnu cestu ako ďalej...

Astrológii sa v histórii venovalo veľmi veľa slávnych ľudí, medzi nimi boli mnohí pápeži a kňazi, filozofi, lekári, prostí ľudia, ale aj básnici ako napr. Goethe a ďalší.

Astronóm má pre svoje pozorovania k dispozícii naštudované poznatky svojich predchodcov a jeho základným nástrojom je matematika a ďalekohľad, ktorým skúma trojrozmernosť vesmíru.

Aj astrológ má naštudované empirické a kanonizované poznatky svojich predchodcov a jeho základným pracovným nástrojom je matematika, logika a intuícia. V súčasnosti navyše ešte obaja používajú i výpočtovú techniku.

Astronóm má v rukách hmotné nástroje - astrológ zase indície, nehmotné nástroje, všeobecne zahrnuté pod pojmom "umenie". Z toho jasne vyplýva dvojakosť bádania, ktoré možno prirovnať k rovnobežkám - tie sa nikdy nemôžu stretnúť presne tak, ako sa astrológ s astronómom nemôžu zhodnúť na spoločnom názore. Tým sa však nevylučuje pravda jednej ani druhej strany. Máme tu názorný príklad polarity medzi astronómiou a astrológiou, čiže ide o plusový a mínusový energetický tvorivý náboj.

Koľko ľudí vie alebo si vôbec uvedomuje, že ani veda sa nezakladá na pevne dokázaných teóriách, ale dokazuje ich, resp. podáva najlepšie vysvetlenia, ktoré zodpovedajú známym faktom a umožňujú predikciu - predpoveď ďalších javov. Toľko hovorí definícia!

Avšak túto "službu" poskytuje astrológia už tisícročia a nielen zhruba 300 rokov, čo sa veda hrdí týmto svojím titulom, ktorý si v podstate udelila sama.

Je však isté, že neoficiálne existuje tajná veda. Výsledky jej bádania sa ale nikde nezverejňujú. Táto veda disponuje dokonalým systémom, dezinformačným aparátom obrovského (celosvetového) rozsahu.

Členovia Spoločnosti tajnej vedy zaujímajú vysoké postavenie v oblastiach oficiálnej vedy a politiky. Z týchto postov a pozícii kontrolujú vývoj a starajú sa o to, aby nebolo objavené "nič" ani zverejnené to, čo objavené nemá byť a čo musí zostať len výsadou novodobých "bohov". Práve tieto tajné inštitúcie držia v tajnosti prevzaté poznatky, ktorých využitie by behom krátkej doby mohlo celkom zmeniť súčasný svet. Avšak to by znamenalo otvorene prijať dávne poznatky ľudstva, ktoré sú nezlučiteľné so súčasnými vedeckými teóriami. Zároveň by to bol ich nezvratný koniec a definitívna revízia základov prevažnej väčšiny odborov oficiálnej vedy...

Tu je potrebné tiež pripomenúť, že popritom by veľká plejáda "vedcov" stratila svoje dobre platené korytá kandidátov vied! Preto aj množstvo fragmentov a artefaktov, ktoré sa našli a neustále nachádzajú na matičke Zemi, nezapadá do vykonštruovaných historických schém súčasnej vedy - sú prehliadané alebo vyhlasované za "náhodné" nálezy prirodzeného vzniku a podobne.

Oficiálna veda vždy radšej mlčí v tých prípadoch, kde nedokáže spoľahlivo odpovedať a zdôvodniť situáciu. Vo vedeckej praxi sa dodržiava "zásada", že existovať môže jedine to, čo bolo oficiálne uznané za fakt existencie! A to, čo nebolo "vedeckým svetom" uznané jednoducho nejestvuje. Nikto z vedcov to nebude skúmať, aby sa pred kolegami nezosmiešnil.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.