Choď na obsah Choď na menu
 


S astrológom Františkom Šteffekom 6

3. 2. 2008

časť 16. Reinkarnácia je v súlade s rozumom i prírodou

Čo vám osobne hovoria vianočné sviatky? Vidím, že sa potmehúdsky usmievate...

Poviem to na rovinu, úprimne a otvorene, ako ich z pohľadu katolíka osobne vnímam. Tieto sviatky sú predovšetkým o veľkom biznise. Pred očami mám obraz, ako sa opätovne bude Cirkev prezentovať v celom svojom svetskom bohatstve a svojim chudobným ovečkám hlásať slovo Božie, ktoré ona sprznila na svoj „ľudský obraz" a sama sa dve tisícročia podľa odkazu Krista vôbec neriadi. Vatikánu, pápežovi a ostatnej hierarchii až po farára na dedine dnes už vôbec nič nehovorí maštaľ - symbol zrodu syna Božieho - skromnosť - tá sa však nemôže prejaviť v skladiskách, zlatom prepchaných kostoloch a katedrálach...


Chcem nadviazať na vaše slová  na aktuálnu tému o živote a smrti.

Mystérium života a smrti sa počas ľudskej histórie pokúsilo rozlúštiť veľa ľudí. Dnes poznáme tri základné teórie:

1. Materializmus tvrdí, že život je jedinou cestou od zrodenia k smrti. Vraj intelekt je výsledkom vzájomných vzťahov vo vnútri hmoty a človek predstavuje najvyššiu inteligenciu vo svetovom celku, a že táto inteligencia zanikne, keď sa telo v smrti rozloží. Táto teória tvrdí, že vo fyzickom svete sila a hmota sú nerozlučné - to však odporuje materialistickým teóriám, ktoré tvrdia, že intelekt po smrti zaniká. Vieme však, že intelekt prevyšuje hmotu, lebo formuje tvár - takže sa stáva vyžarovaním alebo zrkadlom intelektu.

Veda objavila, že molekuly tela sa neustále vymieňajú - raz za 7 rokov sa každý atóm hmoty mení. Ak by to bola pravda, muselo by aj naše vedomie prejsť úplnou zmenou a nezostala by nám žiadna spomienka na nejaké udalosti dlhšie než 7 rokov...

Avšak vieme, že to tak nie je, lebo si spomíname nielen na mladosť a detstvo, ale aj na bezvýznamné udalosti a príhody. Napríklad topiacim ľudom sa vynoria obrazy celého života, o ktorých po oživení spontánne hovoria. Materializmus nie je schopný tieto stavy podvedomia a nadvedomia vysvetliť, a preto sa nimi nezaoberá alebo ich jednoducho ignoruje...

2. Teológia tvrdí, že každým zrodením vstupuje do životnej arény rukou Božou utvorená duša, a že z neviditeľného stavu prichádzajú bránou zrodenia do viditeľnej existencie.
Že človek na konci krátkeho úseku doby, ktorú strávi v hmotnom svete, bránou smrti prechádza do neviditeľného, druhého sveta, odkiaľ sa viac nevráti. Teda jeho šťastie alebo trápenie je na večné časy určené jeho činmi, ktoré spáchal v nepatrnom čase medzi narodením a smrťou. Teória teológie nedáva žiadnu možnosť nápravy toho, čo človek spôsobil iným aj vinou náboženskej, čiže ľuďmi vymyslenej dogmy!   

Najväčší blud tejto teórie je učenie, že z množstva miliárd duší, ktoré boli stvorené a obývali túto Zem, má byť zachránených iba nepatrný počet 144-tisíc Židov (po 12-tisíc duší z každého kmeňa - Biblia !) a ten nepredstaviteľný zvyšok ľudstva je znova odsúdený na večné časy prežívať muky! Ďalším paradoxom náboženstva je, že Boh si želá spásu všetkých ľudí - preto obetoval svojho jediného Syna... Z tohto učenia teda jasne vyplýva, že najväčší zisk zo stvorenia má stále Satan (No comment)!

3. Náuka o reinkarnácii hovorí, že každá duša je integrálnou časťou Boha, ktorý rozvinul všetky božské vlastnosti tak, ako semeno rozvíja rastlinu. Učí, že znovuzrodením do pozemského tela sa všetky vlastnosti zlepšujú, a že latentné možnosti sa priamo premieňajú na hybné sily, takže týmto postupom sa nič nestráca a všetci ľudia nakoniec dosiahnu svoj cieľ dokonalosti a opätovného spojenia s Bohom. V tejto teórii nie je nič nerozumného ani zavádzajúceho, nič, čo by bolo ťažko prijateľné. Keď sa rozhliadneme po celej prírode a vesmíre, všade vidíme tento pomalý a vytrvalý rast k väčšej dokonalosti, všade vidíme vývoj. Teória reinkarnácie je v harmonickom súlade s rozumom aj s prírodnými javmi, ktoré teórii materializmu a teológii chýbajú.

Náš minulý rozhovor sa dotkol aj duchovnej podstaty ženy a tehotenstva v zmysle vitalistickej náuky. O čo vlastne ide?
Túto náuku a školu založil vo Francúzsku v 30. rokoch minulého storočia duchovný majster Ommram Michail Ajvanhov. Zaoberá sa vitálnou silou, ktorá oživuje a organizuje hmotu.

Od čias Adama a Evy vieme, že ich pohlavia - nástroje na prežitie ľudského rodu sú tvorené iba rozdielom chromozómov na princípe prstov na rukavici. Adam je schopný vysielať zárodok života a iba Eva ho môže prijať vo svojom lone, aby mu dala tvar ľudskej podoby. Ale to nie je všetko. Dievčaťu sa pohlavné bunky tvoria už v prenatálnom štádiu. Chlapec si bude musieť počkať až do svojho 14. roku, keď bude nimi vybavený a dospeje. Dievčatko je ženou už od narodenia a má 14 rokov náskok pred mužom...

Teda Eva nie je, ako mnohí stále ešte veria, iba rodinnou, sociálnou či politickou jednotkou, ktorá má navyše ženské pohlavie. Ženstvo nemá síce silu stoporeného pohlavia, ale silu matrice. Avšak Eva okrem toho, že je tvorkyňou života, tiež preberá vonkajšiu formu Adamových genitálií, čo jej dodáva dvojakú pohlavnú aktivitu - mužskú predstavuje klitoris, ženskú pošva. Existuje tu teda určitá ambivalencia, ktorá je vysvetlením niektorých prejavov feminizmu.

To nie je náhoda, že práve dnes sa prejavuje nebývalým rozmnožením humanistických, ekologických a duchovných hnutí, obnovením alternatívneho a prírodného lekárstva, svetovými pochodmi za mier atď. Samozrejme, že to nevyhovuje temným silám tohto sveta, preto sa usilujú zvrátiť kolo dejín naspäť k zotročeniu oboch pohlaví. Preto nám západná demokracia vnútila konzumný spôsob života, dekadentnú kultúru a morálku, ktorá dovtedy nemala nič spoločné s našou kultúrou a duchovným cítením. Na tejto importovanej „kultúre západu" vyrastá generácia drogovo závislej mládeže, prostitútok, pasákov, zločincov a vrahov. Výsledok toho všetkého máme možnosť si vychutnávať v súčasnosti...

Aj keď už nie je žena zbožňovaná ako Venuša, pretože táto doba jej nepraje, aj keď ju poznamenali obavy o holú existenciu, napätie, frustrácie, či otázky, ktoré zvierajú jej biologický pohlavný údel, môže sa oslobodiť, lebo to najdôležitejšie jej zostáva - vedomie, že predstavuje vesmírne ženstvo - „erotickú bohyňu" a „Magna mater". To ju zaväzuje, aby sa neprestala cítiť tvorkyňou života na svojej kráľovskej ceste - cez ovuláciu, oplodnenie, počatie, tehotenstvo až po pôrod ! Musí si byť vedomá, že sexuálna láska vychádza z božskej podstaty - z vyššej dimenzie. 

časť 17. Neblahé dôsledky patriarchátu

Netajím sa tým, že ma udivuje, aký pyšný obraz si o sebe robia politici v televízii, či celebrity šoubiznisu vo filme. Preto ma bolí, keď počúvam, ako sa ženy zdôverujú so svojou hlbokou úzkosťou a s frustráciou, ktorú pociťujú pred obrazom muža, ktorý nám vnútila náboženská dogma a „kultúra demokracie"... Nikde v tom však nie je ani stopa po reči prírody a našich predkoch.
Obraz muža, o ktorom každá žena sníva, je v ezoterickom zmysle „obraz slnečný" (Slnko je zdroj všetkého života) a bol nezmazateľne vpísaný už do snov Evy - tej, ktorej meno znamená život dávajúca. A ten muž musí byť niekde na tomto svete - v meste, na dedine, v škole, zamestnaní, v bare, na ulici, v električke, v rodnej zemi alebo v cudzine. Preto má láska príchuť ohňa a žena s ohňom taký horúci vzťah, ktorý sama vyhľadáva, aby ju prežiaril, zohrial, aby sa cítila krásna a zahnala samotu... Je to Ona, ktorá ten oheň zapaľuje v mužovi.

Keď zanedbáme starovek a stredovek, tak všeobecne ženy na tom neboli lepšie ani v zriadeniach, ktoré nastolila tá istá temná sila na všetkých stranách sveta. Mám na mysli otroctvo, feudalizmus, kapitalizmus, socializmus, komunizmus aj demokraciu...
Žiaľ, je to tak, lebo patriarchálny svet mužov si stále neuvedomuje reč prírody, ktorá je jednoduchá.

Jeden princíp (mužský +) vytvára priamky a vyžaruje, je tvrdý - jeho darcom je Mars. Ten druhý princíp (ženský -) tvorí kruhy a emanuje - tiež vyžaruje, vyteká, miluje však oblé tvary - jeho tvorkyňou je Venuša. Tieto dve veľké prírodné sily hýbu svetom, sú to nielen dva „pracovné nástroje", ale aj nástroje myslenia, ktoré zaisťujú beh života a nášho šťastia. Patriarchát akosi prehliadol, že aj strom stojí priamo tiež len vďaka spojeniu týchto dvoch základných síl. Jeho tvrdé korene sa zavrtávajú hlboko do zeme, aby sa tu mohli zapustiť, rozkladať minerály a vyhnať kolmý, rovný kmeň, pevný ako železo...

Mužský princíp tak pripravuje pôdu pre prejav ženstva - pre citlivé a pôvabné konáre, ktoré sa ťahajú čím bližšie k slnku, aby mohli rozvinúť všetku nežnú krásu listov a kvetov, všetky vône a farby, ku ktorým sa zlietajú včely, hmyz, motýle a vtáci. A až tam hore v korune stromu prebieha fotosyntéza - modlitba so Slnkom...

Patriarchálny svet vo svojej pýche, moci a túžbe vládnuť celkom zabudol, že je to práve ženstvo, ktoré zaisťuje duchovnú fotosyntézu sveta.
Napriek tomu však tisícročia vnucuje svetu svoj mužský nástroj prežitia, svoje rovné pohlavie, ktorému tak dlho prisudzuje právo človeka (viď všetky náboženstvá, ich dogmy a inštitúcie, ktoré riadi).
Tiež príliš dlho nanucuje svetu aj svoj nástroj myslenia, intelekt, ktorému prisudzuje právo kultúry. Avšak intelekt rozdeľuje, aby mohol určiť a poznať, lebo to je jeho prirodzenosť a jeho úloha.

A tak sme všetko oddelili - začína sa to už v škole, rozdelením na dobré a zlé známky. Všade sme položili rozdeľovacie znamienka, medzi sever a juh, východ a západ, medzi nebo a zem. Žijeme vo svojich vnútorných svetoch, oddelení jeden od druhého tou najrozšírenejšou formou komunikovania - úsudkom, ktorý je pre nás v podstate iba pohodlnosť, osud, meradlo hodnôt, droga... Celkom automaticky sa uchyľujeme k náhodným posudkom - posudzujeme jeden druhého, sme sektou oddelených, a to je sekta najhoršia, pretože si toho nie je vedomá a každý ju nasleduje (od slova sectare...).

Tento patriarchálny svet, ktorý veľmi dávno zavrhol matriarchát a preklial ženstvo - neustále pokračuje v oddeľovaní, aby si všetko mohol podmaniť, ako priestor, tak aj myšlienky ľudí... Patriarchát si stále ešte akosi nestihol uvedomiť, že bez duchovnej (nie náboženskej!) tézy ženstva nemá šancu prežiť...

Demokracia degradovala prácu, ktorá prináša a zanecháva skutočné hodnoty pre budúce generácie, na najnižšiu úroveň - pre chudobu, s platmi sluhov. Avšak na piedestál vyniesla kastu poplatných politikov, bankárov, biznismenov, manažérov, missky (zlatokopky), športovcov, rôzne celebrity s hviezdnymi platmi, po ktorých nezostane pre budúce generácie ani to „pole neorané"...
K tomu zacitujem z Biblie: „Kto škodí, škoď ešte, kto smrdí, nech smrdí ešte a kto je spravodlivý, ospravedlň sa ešte, a svätý, posväť sa ešte... Prídem skoro a moja odplata so mnou, aby som splatil každému jednému podľa jeho skutkov" (Zj.11-12).

Tento citát jasne upozorňuje na karmu - príčiny a účinky, ktorá pracuje harmonicky s vesmírnymi zákonmi. Preto sa človek rodí v dobe, kedy vzájomné postavenie hviezd dáva potrebné podmienky pre jeho skúsenosti a pokrok v „škole života" na Zemi. Hviezdy naznačujú s neomylnou presnosťou obdobie v živote človeka, kedy v jeho horoskope zaznamenaná „vina" má byť odpykaná - únik nie je možný! Hviezdna konštelácia to naznačuje presne na deň, ale laik nie je schopný to z nich presne vyčítať. Astrológia je teda absolútne pravou vedou i napriek tomu, že aj ten najlepší astrológ ju môže nesprávne vyložiť, alebo sa mýliť ako ostatné ľudské bytosti.

To najsmutnejšie v súčasnosti je, že mnohé ženy demokracia „odkázala" vrátiť sa k najstaršiemu remeslu...
Zodpovedne k tomu môžem povedať, že len Ježiš dostal od Boha právo vyhlásiť: „Ja som Alfa a Omega" - svetská nábožensko-politická elita toto právo zneužila voči celému ľudstvu v zmysle: „Štát, to som Ja"! - pravdou však zostáva, že „Štát tvoria harmonické vzťahy".

Teda hlavnú vinu za tento neutešený stav majú politici a lídri strán, ktorí od roku 1989 stáli a ešte mnohí z nich sú na čele oboch štátov po rozdelení republiky. Tieto indivíduá sú plne zodpovedné za to, že rozpredali a spreneverili národný majetok, že uvrhli obyvateľstvo do nezamestnanosti a biedy, aká bola v období medzí dvomi svetovými vojnami. Zapríčinili, že z novej stredoškolskej a vysokoškolskej generácie sa stávajú sprievodkyne (gejše) bohatých pánov, slúžky, vychovávateľky detí či kurtizány pre zbohatlíkov alebo opatrovateľky nevládnych starcov na západe... Predovšetkým predstavitelia štátu a vlády by si mali konečne s celou vážnosťou uvedomiť, že každá nastávajúca matka musí byť chránená pred všetkými traumatizujúcimi vplyvmi. Tehotná žena a jej najširšie okolie (rodina, zamestnávateľ..) by tiež mali vedieť, že tehotenstvo je najcitlivejším obdobím, kedy je i jej psychika oveľa labilnejšia. To preto, že emócie častejšie prevládajú nad rozumom, preto sa žena ľahšie rozruší alebo rozplače a tak isto aj nenarodený plod v nej...

Dievčatá (ženy), ktoré vstúpili predčasne do sexuálneho života, sú ako odtrhnuté puky ruže, ktoré už nemôžu prirodzene rozkvitnúť do krásy vône a radosti... Z pohľadu astrológa som to nazval - „Správna životospráva duše i tela", lebo choroby majú duchovný a duševný základ. Preto dojmy a skúsenosti z detstva a tehotenstva sú nezmazateľné v živote a dôležité pre stvárňovanie charakteru v dospelosti.

Nastávajúca matka by sa teda nemala tváriť, že sa v nej niečo samé tvorí, ale sa k svojmu dieťaťu neustále prihovárať, napríklad: „Viem o tebe a želám si pre teba všetko dobré a krásne, mám ťa rada, teším sa na teba, chcem ti pomôcť, aby si sa tu na tejto Zemi cítilo dobre, lepšie ako ja... Želám ti, aby si malo čo najlepšie podmienky k životu, aby si sa tešilo z tohto nového života, budem sa o teba starať tak, aby ti nič nechýbalo, aby si netrpelo, aby sme si rozumeli, mali sa radi. Všetko, čo robím, robím rada pre teba, aby si bolo šťastné...", A pritom vnímať každodennú krásu prírody, oblohy a celým svojim spôsobom života sledovať krásne myšlienky, nádhernú hudbu, šumenie lesa, žblnkot potoka atď. a ihneď v zárodku eliminovať negatívne myšlienky, vonkajšie vnemy a vyhýbať sa hororom, krvavým a vojnovým programom v TV!  Ženy - matky musia vedieť, že výchova sa začína pred narodením... Že účelom života nie je šťastie, ale skúsenosť, lebo skúsenosť je poznanie príčin, ktoré vznikli z činov...

časť 18. Znovuzrodenie

V minulom rozhovore ste kládli na srdce budúcim matkám, že výchova dieťaťa sa začína pred narodením. A čo by ste odkázali budúcim otcom?
Aby si uvedomili fakt a zamysleli sa nad tým, prečo je v súčasnosti stále viac slobodných a rozvedených matiek... Obe strany sú zodpovedné nielen za kvalitu svojich vzťahov ako budúci rodičia, ale hlavne za počatie a nenarodené deti.

Ako astrológa ma upútala skutočnosť negatívneho postavenia otca v množstve horoskopov a analýz, ktoré som počas viac ako 45 ročnej praxe vypracoval. Vyplýva z nich, že často boli deti splodené len kvôli otehotneniu a sobášu - bez ohľadu na dopad partnerského vzťahu na deti! Môj osobný názor je, že oveľa dôležitejšie pre každú ženu - budúcu matku by malo byť, skôr si nájsť na základe partnerského horoskopu a analýzy milujúceho partnera a otca (nielen darcu spermií), ktorý sa neskôr ukáže, že nie je schopný prevziať zodpovednosť za vlastnú rodinu...

Stretli ste sa vo svojej praxi s nejakým zaujímavým, poučným alebo kurióznym prípadom? Viem, že etika astrológa je rovnaká ako tajomstvo lekára. Obaja ju musia prísne dodržiavať. Myslím si, že v rámci poučenia a bez uvedenia osobných údajov obsah prípadu rozpovedať môžu...
Stretol som sa s takými prípadmi. Ten, o ktorom bude reč, by určite zaujímal aj ostatných kolegov astrológov, ale nemôžem zverejniť podrobnosti. Po skončení jednej zo svojich prednášok, ma istá mladá žena požiadala o vypracovanie horoskopu. Keď som s ňou rozoberal jej horoskop, otvorene som jej povedal, že je veľmi zaujímavý kvôli tehotenstvu, ktoré nebolo prirodzené, ale nastalo za zvláštnych okolností... Zostala v rozpakoch a dlho sa na mňa mlčky pozerala. Aby som prerušil trápne ticho, zvrtol som reč na okultizmus a ezoteriku, ktorým sa niekoľko rokov intenzívne venovala. Počas dlhšej debaty o všeličom, sa ma zopárkrát opýtala: „Ako ste na to prišli?" Asi po roku sme sa stretli náhodou v meste. Pozval som ju do espresa, kde sme sa opäť zhovárali o jej horoskope. Odrazu mi sama rozpovedala úprimne svoje „story“, ktoré ju dusilo ako nočná mora.

Raz bola s partiou intelektuálov na chate oslavovať čiesi narodeniny. Vraj bol vtedy spln Mesiaca a niečo neodolateľné ju vábilo, aby zviedla istého muža, ktorý sa jej veľmi páčil. Keď sa po milovaní odišiel osprchovať, tak medzitým využila príležitosť a oplodnila sa sama jeho spermiami, ktoré nechal pohodené v prezervatíve pri váľande. Otehotnela a priviedla na svet syna... Takto si chcela zaistiť vyhliadnutého muža - namiesto svadby sa však dočkala jeho nenávisti, pohŕdania a pomsty... Prežívala traumy, depresie a hlavne existenčné problémy ktoré nevládala uniesť, a ktorým napokon podľahla. Syn vtedy nemal ani desať rokov, keď sa pokúsila prvý raz o samovraždu. Bola umiestnená na pozorovanie. Týždeň po prepustení zo psychiatrickej liečebne spáchala druhýkrát samovraždu...

Ani sa nenazdáme a máme tu opäť jar, so všetkým pozitívnym aj negatívnym, čo nám prináša. Každý rok je to, zdá sa rovnaká slávnosť, ktorá sa odohráva na Zemi aj na nebi. Čo na to hovorí astrológ?
Je to tak, ale vždy s istou obmenou. Keď sa zobudíme 21. marca, v deň jarnej rovnodennosti, prežívame revolúciu ročných období, ktorú tak túžobne a dôverne očakávame, lebo nastáva reinkarnácia, prebúdza sa nový život... Ľudský rod ju síce prežíva milióny rokov, ale vždy s nemým úžasom a obdivom sa pozerá ako naša planéta Zem dostáva do vienka tú gigantickú silu z vesmíru - sexuálnu energiu, ktorej podlieha všetko, čo sa na nej nachádza a žije. Túto energiu vytvára a prepožičiava Slnko.

Od tohto dňa uvidíme nekonečné množstvo púčikov, ktoré sa pripravujú, aby prijali toto nebeské svetlo, ktoré k nim putovalo vesmírnym priestorom. A potom odrazu, keď Venuša bude prechádzať znamením Býka a Blížencov - púčiky naliate miazgou „vybuchnú" a v tej romantickej explózii zakvitnú biele a ružové kvety na stromoch pagaštanov, agátov, čerešní, lúk atď. Prevažná väčšina ľudí si vôbec neuvedomí, že sa práve vtedy prizerajú na spojenie Vesmíru a Prírody a ich sexuálne hry.

Na Slovensku sa začne navyše zvádzať súboj medzi kultúrou života a smrti (tehotenstva a interrupcii). Neúprosná štatistika hovorí, že v EÚ sa v súčasnosti živí prostitúciou 300 tisíc žien zo strednej a východnej Európy... Aký máte na to názor ako astrológ?
Spomínam si na prehlásenie cirkvi, ktoré odznelo na pamätnej mariánskej púti v Levoči za účasti vyše 300 tisíc veriacich, ktorých Spišský biskup vyzval, aby odmietli potratový zákon. Táto paralela, ktorá sa mi vynorila v mysli pri vašej otázke, je priam zarážajúca...

„Národ, ktorý zabíja deti, nemá budúcnosť," varoval kardinál Korec so slzami v očiach. Odmietol kritiku, že cirkev sa snaží ovplyvňovať veci verejné a zasahovať do vecí štátu. „Cirkev aj v minulosti zasahovala do vecí verejných," konštatoval spišský biskup - a dodal: „poslanci, ktorí hlasovali pre interrupčný zákon, budú z cirkvi vylúčení. Oni sa exkomunikovali sami tým, ako hlasovali." „Boh dal Cirkvi právo chrániť národ vrátane nenarodených detí..."

V súvislosti s týmito výrokmi biskupov sa ich otvorene pýtam: To „právo od Boha", za ktoré sa radi skrývate, sa netýkalo genocídy národov všade na Zemi, kde vstúpila cirkevná noha a vyvražďovala domorodé obyvateľstvo v mene kresťanstva mečom a krížom? (kríž je predsa obrátený meč...!). To bola síce minulosť, ale cirkev sa nepoučila a naďalej parazituje na privilégiách minulosti - keď si nárokuje a bije sa za všetky stredoveké nehnuteľnosti, pozemky atď., ktorých sa zmocnila počas krutej Inkvizície. Dnes má Cirkev z prenájmu týchto nehnuteľností obrovské zisky, ktoré nie sú zdanené, pričom každý rok má vyššie a vyššie požiadavky na príspevky od štátu, ktorému však nechce platiť, ale neustále požaduje ďalšie a ďalšie daňové úľavy, vrátane zvyšovania platov pre svojich kňazov. To všetko vraj Cirkev robí s cieľom duchovnej obrody národa (náboženstvo nie je duchovno, ale politická ideológia), čím spolu s nastolenou demokraciou zbedačuje ešte viac i tak zúbožené obyvateľstvo (hlavne ženy, ktoré sú nútené odchádzať za „prácou" do cudziny, ako ich predkovia za 1. ČSR). V zahraničí robia ako servírky, upratovačky, pestúnky či tanečnice... Mnohé ženy a dievčatá sú bitím, násilím a drogami nútené k prostitúcii a často aj znásilňované... Preto slová cirkvi znejúce z kazateľníc sú farizejské. Skutočnosť je taká, že cieľom Cirkvi je získať od štátu peniaze - nie pre obrodu národa, ale pre seba a to v záujme získavania stále väčšieho vplyvu a moci na Slovensku.

Žena, ktorá sa rozhodla pre potrat zväčša z existenčných problémov, do ktorých ju vlastne dohnala táto spoločnosť, riskuje vlastné zdravie, ba aj život. Ťažko s ňou viesť akýkoľvek dialóg. Nepomáha ani vlastný súd v jej svedomí.
Radšej do priepasti ako ku hviezdam... V konzumnej spoločnosti skamenelo srdce, prevláda ego, vládne rozum - orgán chladný, tvrdý a sebecký. Ťažko to pochopiť, lebo žena má zakódovaný vo svojom organizme zvláštny cit pre ochranu potomstva. Čo sa to teda stalo so srdcom ženy? Ranené srdce prestáva bolieť iba vtedy, keď skamenie - vtedy necíti bolesť, ale ani radosť.

Neodpustím si štatistický údaj: Na Slovensku od prijatia potratového zákona č. 68/1957 Zb. až dodnes prevyšuje počet 1 632 495 detí - čo predstavuje jedno veľkomesto. Čo by bolo dnes z týchto ľudí, aké materiálne, morálne a duchovné hodnoty by vytvorili...?!

V roku 1989 bolo na celom svete zabitých v materskom lone 85 (slovom osemdesiatpäť) miliónov nenarodených detí. Karma na všetko, o čom sme tu dnes hovorili, má jednoznačnú a jasnú odpoveď: „Čo zaseješ a spôsobíš - to zožneš"!

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.